Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola dejín Európy 20. storočia, v ktorej sa dohaduje iba o detailoch, veď skúmaním podstaty fašizmu strávili svoje najlepšie roky tri generácie povojnových intelektuálov, prevažne historikov, a tí – v ťažkých a neraz tiež veľmi osobných sporoch – vyprodukovali základný konsenzus a určili hlavný motív rozprávania. Fašizmus ako regres, reakcia a únik z modernity Vznikli desiatky definícií...
• O pravicovom extrémizme
V tejto časti nájdete video komentáre ( VLOG-y ) a textové komentáre o pravicovom extrémizme, xenofóbii a intolerancii.
Príspevky autorov (Vlog, komentár) sa vždy odvolávajú na konkrétny FILM. Ten nájdete v súvisiacich článkoch na konci každého komentára.
Poznámka: Film, komentár a VLOG tvoria jeden celok, ktorý má svoje indexové označenie (napríklad V01).
“Základným prvkom extrémistického videnia sveta je vymedzenie sa voči vonkajšiemu nepriateľovi, čiže polarizované videnie sveta cez optiku MY-ONI. Súčasťou procesu radikalizácie je aj naratív fundamentalizmu, ktorý hlása návrat k tradičným predstavám o fungovaní spoločnosti. Všetko nové, moderné a spojené s liberálnou demokraciou (ako napríklad globalizácia, migrácia, multikulturalizmus, LGBTI, moderná predstava o rodine a podobne) je zlé a prináša skazu.”...
Kedy sa z bežného názoru stáva extrémistický? Kedy o človeku možno povedať, že je extrémista? V literatúre nájdeme množstvo definícií extrémizmu a radikalizácie. Niekedy sa však stáva, že definície sú príliš abstraktné na to, aby sme na základe nich dokázali pomenovať veci, ktoré sa okolo nás dejú. V súvislosti s definíciou radikalizácie a extrémizmu sa často spomína konflikt s demokratickými hodnotami spoločnosti. Čo to ale vlastne „demokratické hodnoty“ sú? Na to, aby sme tento...
Na príklade Krásnej Hôrky sa stretávajú všetky témy radikalizácie a fašizácie postsocialistickej slovenskej spoločnosti. Prívlastok postsocialistický tu má pritom kľúčový význam, lebo súvisí s hlavným zdrojom konfliktu, najmä s majetkovými vzťahmi, ktoré zaznamenali dramatické zmeny v súvislosti so socializmom aj postsocializmom. Pri radikalizácii spoločnosti si možno klásť otázku, prečo sa v našich pomeroch prejavuje ako radikálny populizmus, ktorý som nazval dedinský fašizmus...
V krátkom videu z demonštrácie v Duchcove si máme možnosť vypočuť predslov lídra DSSS /Dělnické strany sociální spravedlnosti/, ktorým vysvetľuje prítomným dôvod zhromaždenia. „Zišli sme sa, aby sme upozornili na jav, ktorý sa rozrastá ako rakovina celou republikou – zvýhodňovanie neprispôsobivých občanov a vzrastajúca kriminalita, ktorá nemá obdoby. Pretože to, čo sa deje v posledných rokoch, je niečo neuveriteľného a musíme to zastaviť. Nemôžeme ustupovať rôznym parazitom a nemakačenkom...
Nacizmus, presnejšie národný či nacionálny socializmus, predstavuje najradikálnejší variant fašizmu. Ten sa rozvinul do podoby politických hnutí a strán po prvej svetovej vojne. Tvorili ich zväčša vojnoví veteráni, ktorí mali po demobilizácii problém začleniť sa do krízami zmietanej civilnej spoločnosti. Utiekali sa preto k pocitom vojnového kamarátstva, často jedinému svetlému momentu inak otrasných zážitkov. Vojenského ducha, ale aj hierarchiu, chceli rozvíjať aj v mierových...
Mám sen, že raz tento národ povstane a bude žiť podľa skutočného významu svojho kréda: „Považujeme za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení ako rovní.“I have a dream that one day this nation will rise up and live out the true meaning of its creed: “We hold these truths to be self-evident, that all men are created equal.” Slová prejavu Martina Luthera Kinga z roku 1963 vo Washingtone, ktoré sa zapísali do histórie! Sen Martina Luthera Kinga o rovnosti medzi všetkými ľuďmi, je aj...
Obec Varín je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má ulicu pomenovanú po vojnovom zločincovi Dr. Jozefovi Tisovi. Na úplnom začiatku mojej iniciatívy “Premenovať ulicu Dr. Jozefa Tisu” boli hodiny študovania rôznych materiálov o Tisovi a o vojnovom Slovenskom štáte. Po preštudovaní dokumentov som písomne požiadala o odborné stanoviská štátne inštitúcie Historický ústav Slovenskej akadémie vied a Ústav pamäti národa. Tieto inštitúcie mi vypracovali odborné stanoviská o Tisovi a...
Najprv to pulzuje v malých skupinkách. Tu si niekto zanadáva na politikov, tam zakľaje na tých, ktorí vyznávajú iné hodnoty. Ďalší sa pridá a pridá sa aj tretí. Potom štvrtý, piaty, šiesty. Ešte to nie je dav, ale už sa rodí. Ani vtedy, keď vznikne niekoľko takto frustrovaných komunít, to ešte nebude dav, ale už rastie. A potom príde podnecovateľ. Jedna vec je pátrať po vysvetlení toho, ako vzniká, ako sa ovláda a ako kontroluje nenávistný dav. Druhá zas je pýtať sa, či sa v...
Video sa začína pohľadom na terč nenávisti a agresie neonacistov, ktorí sa v Bratislave schádzajú, aby ukázali svoju silu. Tým terčom tentokrát nie sú iba Rómovia, ale aj cudzinci, ktorých extrémisti a veľká časť obyvateľstva nazýva “ilegálnymi migrantmi”. Bieli mladí muži sa v dave navzájom povzbudzujú hlasnými pokrikmi a vydávaním strašidelných zvukov so zjavným zámerom nahnať strach v “cudzích” ľuďoch, ktorých oni možno za ľudí ani nepovažujú. Títo muži a chlapci ožívajú v dave a vystupujú...
Vladimír Horváth
Vladimír Horváth, právnik venujúci sa ľudským a občianskym právam. Pochádza z Bratislavy, má rómske aj slovenské korene. Študoval na právnickej fakulte v Trnave. Na Švédskej Umeå Universitet absolvoval semester, počas ktorého sa venoval európskemu právu a sociálnej politike. V Európskej komisii pôsobil ako stážista na odbore nediskriminácie. V súčasnosti sa venuje najmä podpore demokracie v strednej Európe a zapájaniu občanov do rozhodovania o veciach verejných.