Článok publicistu Fedora Blaščáka analyzuje historický a ideologický vývoj fašizmu ako spoločenského javu – od klasických naratívov o regrese a reakcii na modernitu až po súčasnú koncepciu fašizmu ako radikálnej formy modernizmu. Na príkladoch Griffinovej teórie a historických súvislostiach autor ukazuje, prečo fašizmus nepatrí do minulosti, ale v rôznych podobách pretrváva žiaľ i v súčasnosti. Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola...
• O pravicovom extrémizme
Informácia pre pedagógov: Obsah webu tvoria filmy, komentáre a Vlog-y, ktoré sú navzájom prepojené spoločným indexovým číslom.
V tejto časti nájdete VLOG-y a textové komentáre k týmto kľúčovým pojmom:
- Pravicový extrémizmus – ideológia, ktorá presadzuje nadradenosť národa, poriadku a autority, často spojená s nenávisťou voči menšinám
- Extrémistická propaganda – cieľavedomé šírenie nenávistných a radikalizujúcich myšlienok
- Polarizácia – rozdeľovanie spoločnosti na nezmieriteľné tábory
- Dehumanizácia – zobrazovanie určitých skupín ako menejcenných alebo neľudských
- Stigmatizácia – negatívne označovanie celých skupín, napríklad Rómov, migrantov alebo LGBTI+ ľudí
- Rasizmus – presvedčenie o nadradenosti jednej rasy nad inou
- Xenofóbia – strach alebo nenávisť voči cudzincom a iným kultúram
- Nacionalizmus – presvedčenie o výnimočnosti vlastného národa, ktoré môže viesť k vylučovaniu „iných“
- Antisemitizmus – nenávisť alebo predsudky voči Židom
- Homofóbia – nenávisť alebo predsudky voči LGBTI+ ľuďom
- Kategorizácia – delenie ľudí na základe stereotypov a vonkajších znakov
- Dezinformácia – úmyselné šírenie nepravdivých tvrdení, ktoré posilňujú extrémistické nálady
- Hoax – falošná správa, často používaná na šírenie strachu alebo nenávisti
- Manipulácia – skryté ovplyvňovanie myslenia verejnosti v prospech radikálnych ideí
- Radikalizácia – proces, pri ktorom človek prijíma čoraz extrémnejšie názory
- Whataboutizmus („A čo hentizmus?“) – taktika odvádzania pozornosti od extrémizmu poukazovaním na iné chyby
- Postpravda – stav, v ktorom sú emócie dôležitejšie než fakty – vhodné prostredie pre šírenie extrémizmu
- Hybridná vojna – využívanie extrémistických naratívov na destabilizáciu spoločnosti
- Symboly nenávisti – znaky, gestá alebo slogany používané extrémistami na identifikáciu a propagáciu svojej ideológie
- Fašizmus – historická forma pravicového extrémizmu spojená s autoritárstvom a násilím
💡Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého komentára/Vlog-u.
Estera Kövérová sa vo svojej eseji venuje otázke radikalizácie mladých ľudí v súčasnej spoločnosti. V analýze kombinuje psychologické, sociálne a kultúrne faktory a upozorňuje na to, že zdanlivo nevinné vety môžu v kontexte frustrácie a hnevu prerásť do extrémistických činov. Článok ponúka analýzu mechanizmov, ktoré vedú mladých ľudí k radikalizácii v prostredí spoločenskej frustrácie, digitálnej anonymity a oslabenia dôvery v inštitúcie. Autorka vychádza z psychológie radikalizácie Fathaliho...
Kedy je názor ešte súčasťou demokratickej debaty a kedy sa už stáva extrémistickým? Estera Kövérová sa vo svojom texte zamýšľa nad hranicami slobody prejavu, povahou demokratických hodnôt a spravodlivosti, a hovorí o tom, ako sa extrémizmus často maskuje ako snaha o poriadok, tradíciu a „pravdivosť“. Článok sa venuje tomu, kde sú hranice medzi legitímnym nesúhlasom a nenávistným prejavom, ako aj tomu, ako extrémistické hnutia využívajú predstavu „spravodlivosti“ na legitimizáciu nerovnosti...
Sociológ Juraj Buzalka analyzuje prípad Krásnej Hôrky ako prienik všetkých tém fašizácie slovenskej spoločnosti. Identifikuje hlboké sociálne a kultúrne príčiny radikalizácie, ktoré súvisia s postsocialistickým modelom živobytia, dedinskou nostalgiou a zanedbanou výchovou k občianstvu.Autor predstavuje Krásnu Hôrku ako mikrosvet, v ktorom sa stretávajú všetky hlavné prúdy fašizácie postsocialistického Slovenska – od nevyrovnaného majetkového dedičstva až po nárast dedinského fašizmu ako reakcie...
Prečo nás extrémistická rétorika zasahuje tak hlboko? Estera Kövérová rozoberá príhovor lídra DSSS z demonštrácie v Duchcove a vysvetľuje, ako extrémistická propaganda manipuluje dav cez emócie, dehumanizáciu a ilúziu spravodlivosti. Text analyzuje jazyk nenávisti a ukazuje, ako sa slová stávajú činom. Estera Kövérová poukazuje, ako extrémizmus zneužíva pocit bezmocnosti a nespravodlivosti v spoločnosti a ako môže jazyk nenávisti prispieť k polarizácii a násiliu. V krátkom videu...
Dozviete sa, prečo bol nacizmus najradikálnejšou podobou fašizmu, ako sa spájal s myšlienkou boja a rasovej čistoty, prečo Hitler akceptoval katolíckeho kňaza Jozefa Tisa ako prezidenta Slovenského štátu a ako sa po vojne z Tisa stal mučedník v očiach nacionalistickej časti spoločnosti. Historik Szabó zároveň odhaľuje, prečo je pretrvávajúci kult Tisa znakom historického zlyhania a varovaním pred návratom autoritárskych ideológií. Nacizmus, presnejšie národný či nacionálny socializmus...
Mám sen, že raz tento národ povstane a bude žiť podľa skutočného významu svojho kréda: „Považujeme za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení ako rovní.“I have a dream that one day this nation will rise up and live out the true meaning of its creed: “We hold these truths to be self-evident, that all men are created equal.” Slová prejavu Martina Luthera Kinga z roku 1963 vo Washingtone, ktoré sa zapísali do histórie! Sen Martina Luthera Kinga o rovnosti medzi všetkými ľuďmi, je aj...
Aktivistka Lenka Ticháková vo svojom texte odhaľuje osobnú motiváciu, historické súvislosti a občianske úsilie o premenovanie Tisovej ulice vo Varíne. Argumentuje faktami, citáciami z historických prameňov aj vlastnou skúsenosťou s obyvateľmi obce. Dozviete sa, prečo je pomenovanie ulice po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi problematické, ako vznikla občianska iniciatíva na jej premenovanie, aké sú historické fakty o Tisovej zodpovednosti za perzekúcie počas vojnového Slovenského štátu, a čo...
Filozofická a esejistická úvaha Antona Vydru sa venuje tomu, ako sa z frustrovaných jednotlivcov formuje dav, akú úlohu v tom zohrávajú vodcovia a ako sa opakuje dejinný vzorec davovej nenávisti. V texte sa dozviete, prečo sa k jednoliatej mase pridávajú aj inak slušní ľudia, ako funguje mobilizácia cez sociálne siete a ako môže mať virtuálne podnecovanie veľmi reálne dôsledky. Varuje pred silou podnecovateľov, ktorí menia spoločenský nesúlad na explóziu davového násilia. Autor prepája súčasné...
V texte Petra Pöthe sa dozviete, ako psychológia vysvetľuje správanie ľudí v dave, ktorí sa vzdávajú svojho individuálneho úsudku a podliehajú vodcovi. Vysvetľuje, prečo mladí muži túžia po pocite hodnoty, a ako sa ich frustrácia premieňa na nenávisť voči menšinám. Autor detailne popisuje mechanizmus projekcie, v ktorom sa vina za osobné zlyhania presúva na „nepriateľov spoločnosti“ – Rómov, Židov, migrantov, homosexuálov. Pöthe varuje pred nebezpečenstvom davovej psychózy, ktorá premieňa...