Dozviete sa, prečo bol nacizmus najradikálnejšou podobou fašizmu, ako sa spájal s myšlienkou boja a rasovej čistoty, prečo Hitler akceptoval katolíckeho kňaza Jozefa Tisa ako prezidenta Slovenského štátu a ako sa po vojne z Tisa stal mučedník v očiach nacionalistickej časti spoločnosti. Historik Szabó zároveň odhaľuje, prečo je pretrvávajúci kult Tisa znakom historického zlyhania a varovaním pred návratom autoritárskych ideológií. Nacizmus, presnejšie národný či nacionálny socializmus...
Profil autora - Miloslav Szabó
Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista, v súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako výskumník v Nemecku, Českej republike a Rakúsku. Zaoberá sa hlavne dejinami antisemitizmu a vzťahmi medzi náboženstvom a politikou v dejinách Slovenska a nemecky hovoriacich krajín 19. a 20. storočia. Je autorom niekoľkých kníh a množstva štúdií vydaných doma i v zahraničí. Okrem odborných publikácií sa usiluje sprostredkovať históriu aj širšej verejnosti. V uplynulých rokoch mu na Slovensku vyšli knihy Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu (N Press, 2020), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky 1935 – 1945 (Slovart, 2019) a Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus 1875 – 1922 (Kalligram, 2014).
Historik Miloslav Szabó rozoberá, ako sa koncept „my a oni“ stal základom nacionalizmu a následne fašizmu. Vysvetľuje, prečo fašizmus odmieta rovnosť, ako sa v slovenskom kontexte spája s kultom Svätopluka a Tisa, a prečo je fašistická symbolika stále prítomná aj v súčasnej spoločnosti. Dozviete sa, ako vznikal fašizmus z pocitu nadradenosti a strachu z inakosti, prečo je koncept „my vs. oni“ tak hlboko zakorenený v našej kultúre, akú úlohu zohrával Svätopluk v propagande Slovenského štátu a...
Historik Miloslav Szabó analyzuje, ako sa v slovenskom verejnom priestore zneužíva strach z utečencov a interrupcií v ideologickom boji. Ukazuje kontinuitu medzi ľudáckou a súčasnou pravicovou propagandou, ktorá využíva rétoriku ochrany národa a rasovej čistoty, a upozorňuje na znepokojujúce paralely medzi historickým fašizmom a dnešnými politickými diskurzmi. Autor odhaľuje, ako sa strach z migrantov, úpadku „bielej rasy“ a rétorika proti interrupciám prelínajú s tradíciou ľudáckej propagandy...
Historik Miloslav Szabó rozoberá, ako sa po porážke hitlerizmu stal antifašizmus propagandistickým nástrojom. Analyzuje, ako ruský režim zneužíva historickú pamäť na ospravedlňovanie vlastnej agresie, a ukazuje, že za slovami o boji proti fašizmu sa dnes často skrývajú autoritárske praktiky, ktoré majú k skutočnému antifašizmu veľmi ďaleko. V článku sa dozviete, ako sa z pojmu antifašizmus stal v postsovietskom Rusku nástroj štátnej propagandy a ako sa dnes používa na delegitimizáciu Ukrajiny...