Nacizmus, presnejšie národný či nacionálny socializmus, predstavuje najradikálnejší variant fašizmu. Ten sa rozvinul do podoby politických hnutí a strán po prvej svetovej vojne. Tvorili ich zväčša vojnoví veteráni, ktorí mali po demobilizácii problém začleniť sa do krízami zmietanej civilnej spoločnosti. Utiekali sa preto k pocitom vojnového kamarátstva, často jedinému svetlému momentu inak otrasných zážitkov. Vojenského ducha, ale aj hierarchiu, chceli rozvíjať aj v mierových...
Profil autora - Miloslav Szabó
Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista, v súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako výskumník v Nemecku, Českej republike a Rakúsku. Zaoberá sa hlavne dejinami antisemitizmu a vzťahmi medzi náboženstvom a politikou v dejinách Slovenska a nemecky hovoriacich krajín 19. a 20. storočia. Je autorom niekoľkých kníh a množstva štúdií vydaných doma i v zahraničí. Okrem odborných publikácií sa usiluje sprostredkovať históriu aj širšej verejnosti. V uplynulých rokoch mu na Slovensku vyšli knihy Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu (N Press, 2020), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky 1935 – 1945 (Slovart, 2019) a Od slov k činom. Slovenské národné hnutie a antisemitizmus 1875 – 1922 (Kalligram, 2014).
My a oni. Vymedzovať sa voči druhým sa zdá byť prirodzeným putom, čo spája všetkých „príbuzných“ ľudí, či už máme na mysli rodinné, regionálne alebo národné zväzky. Stotožňujeme sa najskôr s užšou rodinou, neskôr s rodiskom a napokon s vlasťou. Okolie nás veľmi rýchlo učí nielen to, s kým sa takto máme identifikovať, ale tiež, že je tu vždy niekto, kto k nám nepatrí. Na začiatku je to možno sused, ktorý sa vraj nevie prispôsobiť našim zvykom, hovorí...
Utečenecká vlna z roku 2015 oživila xenofóbiu, teda nenávisť k cudzincom, v celej Európe. Na rozdiel od krajín ako Nemecko či Rakúsko, kde veľkú časť z utečencov prijali, spoločnosti, ako je napríklad tá slovenská, ktorá pozná utečeneckú krízu najmä z médií, zachvátil strach. Priživila sa tu na ňom (nielen, ale najmä) radikálna pravica, rada sa pasujúca za ochrankyňu národa a „rasy“. A jej vyznávači si hneď aj zaprorokovali, presnejšie zakonšpirovali, že...
„Obsahovo čoraz väčšmi vyprázdnený pojem antifašizmu sa v podmienkach potláčania demokratických inštitúcií, práv a slobôd, ktoré charakterizovali etablovanie nacionalistického režimu ruského prezidenta Putina, zmenil na propagandistický nástroj namierený proti jeho odporcom.“ 20. storočie bolo „storočím extrémov“ (Eric Hobsbawm), to znamená storočím masových totalitných hnutí. Komunizmus a fašizmus síce neboli v nijakom prípade identické, naopak, pokiaľ ide...