Protest v Českých Budejoviciach začal výkrikmi „Čechy Čechům“ alebo „My sme tu doma“. Následne sa extrémisti pokúšali dostať do ulíc o okolia bytoviek na sídlisku Máj, v ktorých žili Rómovia. Polícia zabránila týmto útokom za cenu fyzických stretov a pouličných bojov, ktoré skončili až vo večerných hodinách. Konfliktnú situáciu využili pravicoví extrémisti, ktorí za účelom manipulovania verejnej mienky a vyprovokovania ešte väčšieho napätia organizovali protesty vo viacerých českých mestách.
Miesto udalosti: České Budějovice, Česká republika
Dátum: 6.7.2013
Dĺžka videa : 6 min.
Úlohy a ciele, na ktoré sa chceme zamerať: 1. pozretie dokumentárneho filmu V02: Protirómsky protest extrémistov v Českých Budejoviciach 2. identifikácia momentov, ktoré vo filme V02 vyvolávajú silné emócie a sú spúšťačom polarizácie 3. identifikácia kategorizácie a dehumanizácie Rómov počas protirómskeho protestu 4. analýza súvisiacich komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením) 5. diskusia o otázkach na konci každého komentára 6. domáce zadanie: tvorba eseje vychádzajúcej zo skupinovej diskusie o obsahu vybraného filmu a jeho súvisiacich komentárov. Autori súvisiacich komentárov sú: Peter Pöthe (psychológ) Fedor Gál (sociológ) Imrich Vašečka (sociológ) Mikuláš Vymětal (evanielický kňaz) Miroslav Brož (ľudsko-právny aktivista)
Slovník 1. Extrémistická propaganda: jej cieľom je osloviť, čo najväčšie množstvo prívržencov a mobilizovať k akcii. Vyvoláva dojem, že podobné presvedčenie má, alebo by aspoň mala mať väčšina občanov. Extrémistická propaganda je veľmi nebezpečná, pretože môže legitimizovať násilie voči jej nepriateľskej skupine. Základnými znakmi extrémistickej propagandy sú najmä kategorizácia a dehumanizácia. 2. Polarizácia: Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného alebo extrémistického správania je polarizácia - vnímanie spoločnosti rozdelenej na dva proti sebe stojace tábory. Videnie spoločnosti cez pohľad „my – oni“ - ak nie si s nami si proti nám. Rozdelenie spoločnosti na dva nezlučiteľné a proti sebe stojace tábory väčšinou eskaluje v čase určitej spoločenskej krízy. Dôsledkom polarizácie obyvateľov je prehlbovanie neschopnosti viesť dialóg, žiť spolu v rôznorodosti a strata odolnosti voči manipulácii. 3. Dehumanizácia: Pokračovaním procesu polarizácie je snaha ponížiť členov nepriateľskej skupiny a to sa často deje prostriedkami tzv. dehumanizácie, ktorá je hanlivým vyjadrovaním sa o členoch opozičného tábora. Dochádza k degradácii určitých spoločenských skupín na úroveň „podľudí“ a k šíreniu nenávisti voči týmto skupinám. 4. Xenofóbia je strach, nedôvera alebo nepriateľstvo voči cudzincom alebo ľuďom z odlišných kultúrnych či etnických skupín. V pravicovom extrémizme sa často využíva ako nástroj na šírenie nenávisti a polarizácie spoločnosti. Pravicoví extrémisti zobrazujú „cudzincov“ ako hrozbu pre národnú identitu, bezpečnosť či ekonomickú stabilitu. Tento naratív podporuje dezinformácie, stereotypy a konšpiračné teórie, ktoré vykresľujú menšiny ako nepriateľov, čím prehlbujú spoločenské rozdelenie. Dôsledkom xenofóbie je diskriminácia, obmedzovanie práv určitých skupín a posilňovanie radikálnych postojov. Prevenciou je podpora kritického myslenia, medzi-kultúrneho dialógu a vzdelávania, ktoré pomáha odstraňovať predsudky a rozvíjať tolerantnú spoločnosť. 5. Nacionalizmus je presvedčenie, že národ a jeho záujmy by mali byť nadradené záujmom iných krajín alebo skupín. V pozitívnej forme môže posilňovať národnú identitu, kultúru a hrdosť na vlastnú krajinu. Keď je však nacionalizmus prehnaný, môže viesť k pocitu nadradenosti nad inými národmi, k nepriateľstvu voči cudzincom a k odmietaniu spolupráce medzi štátmi. V histórii sa stal základom mnohých konfliktov, ako napríklad svetových vojen, a často sa spája s ideológiami, ktoré obmedzujú práva menšín alebo ospravedlňujú agresívnu politiku. Dnes môže nacionalizmus podporovať rozdelenie spoločnosti, polarizáciu a odpor voči globalizácii, pričom jeho radikálne formy môžu viesť k extrémizmu a porušovaniu ľudských práv. 6. Stigmatizácia vybranej časti obyvateľstva (zvyčajne menšiny) znamená, že sú ako skupina negatívne označovaní na základe stereotypov, čo vedie k ich diskriminácii a vylúčeniu zo spoločnosti. Často sa im pripisujú vlastnosti, ktoré neplatia pre všetkých – napríklad predstava, že sú neprispôsobiví alebo neschopní vzdelania. Takéto predsudky môžu ovplyvňovať ich šance na vzdelanie, zamestnanie či bývanie, a spôsobujú, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo. Stigmatizácia posilňuje sociálne rozdiely a napríklad Rómom bráni v rovnocennom postavení v spoločnosti. Rozpoznávanie stereotypov a kritické myslenie pomáhajú bojovať proti nespravodlivému označovaniu a podporujú rovnosť šancí. 7. Diskriminácia znamená nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi len preto, že patria k určitej skupine – napríklad na základe rasy, etnicity, náboženstva, pohlavia alebo sexuálnej orientácie. Znamená to, že niekomu sú odopierané rovnaké práva a príležitosti bez ohľadu na jeho schopnosti či správanie. Môže sa prejavovať priamo (napr. keď niekoho neprijmú do školy alebo zamestnania len kvôli jeho pôvodu) alebo nepriamo (keď pravidlá či zákony znevýhodňujú určitú skupinu, aj keď to nie je ich oficiálny cieľ). Diskriminácia prispieva k nerovnosti a môže viesť k sociálnemu vylúčeniu. Rozpoznávanie diskriminácie a schopnosť postaviť sa proti nej sú dôležité pre vytváranie spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej majú všetci rovnaké práva a šance.
Poznámka: Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého súvisiaceho článku.
