Na výročie oslobodenia Bratislavy a konca II. svetovej vojny prišli na Slavín členovia a sympatizanti kontroverzného ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci. Členovia klubu na svojej ceste do Berlína neboli vpustení na poľské územie. Kladenie vencov prebehlo na Slavíne – pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Pred príchodom motorkárov sa medzi ľudí dostal Juraj z Bratislavy, ktorý držal ukrajinskú vlajku. Spoločnosť mu...
• TÉMA | Postpravda a kritické myslenie
V dobe “post-pravdy” nehrajú hlavnú rolu overené fakty, ale emócie, vyvolané informáciou, ktorej obsah môže byť aj nepravdivý. Tvorcovia takýchto prejavov a správ sa zameriavajú na akékoľvek témy, ktoré májú potenciál nahnevať ľudí a rozoštvať spoločnosť. Dezinformátori ovplyvňujú verejnú mienku o citlivých celospoločenských témach s cieľom obmedziť našu schopnosť kriticky myslieť, reagovať a konať.
Obsah a forma projektu podporuje zvyšovanie mediálnej gramotnosti, rozvoj kritického myslenia, zamedzenie šírenia dezinformácií v škole ako i zvyšovanie odolnosti členov školskej komunity voči pôsobeniu dezinformácií.
Ako začať pracovať s multimediálnym obsahom na stránke www.postpravda.sk: Projekt je multimediálna učebná pomôcka pre pedagógov na hodinách občianskej náuky, etickej výchovy. V prvom kroku si na tejto úvodnej stránke vyberte krátky dokumentárny FILM. Po prehratí vybraného filmu pokračujte na úlohy, ktorých súčasťou su pripravené otázky pre otvorenie skupinovej diskusie s týmito cieľmi: - aktivácia kritického myslenia žiakov pri overovaní faktov, - rešpektovanie výsledkov vedeckého bádania, - odmietanie neoverených alebo nepravdivých informácií počas prezentácie názorov založených na dezinformáciách.
Toto je ukážka úloh, na ktoré sa budete v multimediálnom projekte zameriavať: 1. pozretie dokumentárneho filmu na vybranú tému 2. identifikácia momentov, ktoré vo filme vyvolávajú silné emócie a sú spúšťačom polarizácie 3. identifikácia kategorizácie a dehumanizácie ľudí na konkrétnych príkladoch 4. identifikácia extrémistickej propagandy a manipulácie vo vybranom filme 5. analýza súvisiacich odborných komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením) 6. diskusia o otázkach pripravených na konci každého komentára
Informácia pre pedagógov: Obsah projektu tvoria 3 typy príspevkov: film, komentár a Vlog. Tieto príspevky sú navzájom prepojené a vytvárajú množinu so spoločným indexovým číslom. Táto množina je potom súčasťou jednej z tém (pravicový extrémizmus, rasizmus, práva žien, utečenecká kríza,...).
To, že si rozumieme, nie je automatické. Porozumenie medzi ľuďmi vzniká tak, že spolu zdieľajú spoločné poznanie sveta, opierajú ho o spoločné hodnoty a pri jeho popise používajú ten istý jazyk. Kedysi boli strážcami takéhoto spoločného poznania sveta školy a inštitúcie. Tie učili a vysvetľovali, čo sa ako volá, čo sa na čo používa a aké sú medzi spoznateľnými vecami vzťahy. Neskôr svoju časť zodpovednosti prevzali médiá. Informovali, komentovali, spoluvytvárali verejnú...
Snáď sme ešte nezabudli na globálnu pandémiu covidu. Na jej začiatku bol skoro neviditeľný vírus, ktorý sa od jediného človeka, z jediného miesta planéty rozšíril do celého sveta. Toto všetko sa stalo behom niekoľkých mesiacov a spôsobilo najväčšie straty na životoch od doby poslednej svetovej vojny. O infekčnosti vírusov a ich existencii sa ľudstvo dozvedelo na konci 19. storočia. Aj dnes sa však nájdu medzi nami ľudia, ktorí na existenciu a nákazlivosť vírusu covid neveria a považujú ho za...
Slovo “dav” alebo “masa” v nás často vyvoláva niečo negatívne, pretože byť obklopený veľkým množstvom ľudí, veľakrát cudzích, nám je nepríjemné. Je to prirodzený ľudský stav, a preto dáva zmysel, že si s masami spájame negatívne veci. V dave sa dá ukryť medzi ostatnými, dav je nepredvídateľný, dav je nebezpečný. A čo ak to môže byť aj naopak? Čo ak si pod davom predstavíme niečo pozitívne? Napríklad koncert, futbalový zápas, hokejové majstrovstvá, párty s kamarátmi. Aj to sú predsa davy...