• TÉMA | Postpravda a kritické myslenie

Prečo začať pracovať s multimediálnym obsahom Postpravda.sk:

V dobe “postpravdy” nehrajú hlavnú rolu overené fakty, ale emócie, vyvolané informáciou, ktorej obsah môže byť nepravdivý.
Tvorcovia takýchto prejavov a správ sa zameriavajú na akékoľvek témy, ktoré majú potenciál nahnevať ľudí a rozoštvať spoločnosť s cieľom jej ľahšieho ovplyvňovania (manipulácie).
To sú hlavné dôvody, prečo audiovizuálny projekt Postpravda.sk vznikol. Jeho metodika podporuje:

  • 🛡️ Zvyšovanie odolnosti členov školskej komunity voči pôsobeniu dezinformácií
  • 🧠 Rozvoj kritického myslenia s cieľom zamedzenia radikalizácie mladých ľudí na školách
  • 🎬 Audiovizuálne vnímanie a identifikáciu množstva definícií, ktoré sú v textovej podobe príliš abstraktné (napr. polarizácia, kategorizácia, dehumanizácia, atď.)

Hybridná vojna a postfaktická doba:

Hybridná vojna je kombinácia vojenských, politických, ekonomických a informačných taktík, ktoré majú destabilizovať protivníka bez priamej konvenčnej vojny. Súčasťou tejto stratégie sú dezinformačné kampane, kybernetické útoky, podpora extrémistických skupín a snaha o narušenie demokratických procesov.
Postfaktická doba znamená, že emocionálne apely a subjektívne presvedčenia majú väčší vplyv na verejnosť než overené fakty. V hybridnej vojne sa fenomén “postpravdy” využíva na manipuláciu verejnej mienky, šírenie polarizácie a oslabovanie dôvery v inštitúcie.

  • 📢 Dezinformácie a propaganda: Hybridní aktéri cielene šíria falošné alebo zavádzajúce informácie, aby vyvolali zmätok a oslabili kritické myslenie.
  • ⚖️ Polarizácia spoločnosti: V postfaktickej dobe sa spoločnosť delí na znepriatelené skupiny na základe manipulovaných naratívov.
  • 🏛️ Podkopávanie demokracie: Hybridná vojna využíva postfaktickú dobu na oslabenie dôvery v médiá, vládu a demokratické procesy.
  • 🎭 Využívanie emócií namiesto faktov: Postfaktická doba umožňuje manipulovať verejnosť pomocou emocionálne nabitých naratívov, čím sa posilňujú extrémistické tendencie.

Projekt ako multimediálna učebná pomôcka:

Projekt je multimediálna učebná pomôcka pre pedagógov na hodinách občianskej náuky a etickej výchovy.
Po prehratí vybraného dokumentárneho filmu máte k dispozícii úlohy, ktorých súčasťou sú pripravené otázky
pre otvorenie skupinovej diskusie s týmito cieľmi:

  • 🧠 Aktivácia kritického myslenia žiakov pri overovaní faktov
  • 🔬 Rešpektovanie výsledkov vedeckého bádania
  • ⚠️ Odmietanie neoverených alebo nepravdivých informácií počas prezentácie názorov založených na dezinformáciách

Toto je ukážka úloh, na ktoré sa budete v multimediálnom projekte zameriavať:
1. pozretie dokumentárneho filmu na vybranú tému
2. identifikácia momentov, ktoré vo filme vyvolávajú silné emócie a sú spúšťačom názorovej polarizácie
3. identifikácia kategorizácie a dehumanizácie ľudí na konkrétnych príkladoch
4. identifikácia extrémistickej propagandy a manipulácie vo vybranom filme
5. analýza súvisiacich odborných komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením)
6. diskusia o otázkach pripravených na konci každého komentára

Slovník
1. Dezinformácia: je vedomá lož – úmyselne šírená nepravdivá alebo zavádzajúca informácia s cieľom ovplyvniť ľudí, manipulovať ich názory alebo vyvolať strach a zmätok. Na rozdiel od chybnej informácie, ktorá vzniká neúmyselne, dezinformácia je vytvorená zámerne, aby dosiahla konkrétny politický, ekonomický alebo ideologický cieľ. Používa sa napríklad v propagande, pri šírení konšpiračných teórií alebo na zvyšovanie napätia v spoločnosti. Často sa šíri cez sociálne siete, anonymné webstránky alebo aj médiá, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku. Cieľom je oslabiť dôveru v fakty, vedecké poznatky a demokratické inštitúcie. Schopnosť rozoznávať dezinformácie je dôležitá, pretože môžu viesť k polarizácii spoločnosti, nenávisti voči určitým skupinám a oslabeniu kritického myslenia.

2. Postpravda: je situácia, keď ľudia veria skôr tomu, čo cítia alebo čo im vyhovuje, než tomu, čo je naozaj pravda. Fakty sa stávajú menej dôležitými a nahrádzajú ich emócie, osobné presvedčenia alebo virálne príbehy na internete. Tento jav sa často využíva v politike a médiách na ovplyvňovanie verejnej mienky, pričom pravda sa zámerne skresľuje alebo úplne ignoruje. Postpravda sa rozšírila najmä vďaka sociálnym sieťam, kde sa nepravdivé informácie šíria rýchlo a ľahko.

3. Hybridná vojna je kombinácia vojenských, politických, ekonomických a informačných taktík, ktoré majú destabilizovať protivníka bez priamej konvenčnej vojny. Súčasťou tejto stratégie sú dezinformačné kampane, kybernetické útoky, podpora extrémistických skupín a snaha o narušenie demokratických procesov.

4. Postfaktická doba znamená, že emocionálne apely a subjektívne presvedčenia majú väčší vplyv na verejnosť než overené fakty. V hybridnej vojne sa fenomén “postpravdy” využíva na manipuláciu verejnej mienky, šírenie polarizácie a oslabovanie dôvery v inštitúcie.

5. Spomienkový optimizmus znamená, že si minulosť pamätáme lepšiu, než v skutočnosti bola. Ľudia majú tendenciu zabúdať na negatívne skúsenosti a skresľovať spomienky tak, aby vyzerali pozitívnejšie. Tento jav ovplyvňuje, ako vnímame svet – môže napríklad viesť k pocitu, že „kedysi bolo všetko lepšie“ aj bez objektívnych dôkazov. Spomienkový optimizmus často využívajú aj médiá a politici na manipuláciu verejnej mienky, napríklad keď tvrdia, že v minulosti bola spoločnosť lepšia, bezpečnejšia alebo spravodlivejšia, aj keď fakty hovoria inak.  Schopnosť kriticky hodnotiť spomienky a porovnávať ich s reálnymi historickými faktami pomáha rozpoznať tento efekt a vyhnúť sa ilúziám o „zlatej minulosti“.

6. Whataboutizmus („A čo hentizmus?“): je manipulatívna argumentačná technika, ktorá sa používa na odklonenie diskusie od pôvodnej témy. Namiesto odpovede na kritiku sa pozornosť presmeruje na iný, často nesúvisiaci problém s cieľom zľahčiť alebo ospravedlniť kritizovanú situáciu. Často sa využíva v politike, médiách a online diskusiách na relativizovanie zlyhaní a vyhýbanie sa zodpovednosti.

Informácia pre pedagógov:
Obsah projektu tvoria 3 typy príspevkov: film, komentár a Vlog, ktoré sú navzájom prepojené spoločným indexovým číslom.

VLOG: Zodpovednosť v čase postpravdy

📌 V príspevku sa dozviete: 🧩 Porozumenie medzi ľuďmi nie je automatické – vyžaduje spoločné poznanie sveta. Kedysi tento proces zabezpečovali školy, inštitúcie a médiá, ktoré poskytovali overené informácie a formovali verejnú mienku. 📚 V minulosti mali školy, médiá a inštitúcie mechanizmy overovania informácií. Školy sa opierali o vedecké poznanie, médiá dodržiavali kódexy a inštitúcie chránili svoju reputáciu. Napriek tomu sa v informačnom priestore objavovali polopravdy a manipulácie, no...

...zobraziť celý obsah

Spoločenské dôsledky konšpiračných presvedčení

📌 V príspevku sa dozviete: V posledných rokoch sme boli svedkami radikálnych a agresívnych útokov na štátne a verejné inštitúcie, pričom významné prípady zahŕňajú: 🛑 Útok na americký Kapitol (2021) Vyvolaný presvedčením, že voľby v USA boli zmanipulované proti kandidátovi na prezidenta Donaldovi Trumpovi. Protestujúci vnikli do budovy parlamentu, pričom zásah Národnej gardy ukončil násilie až po niekoľkých hodinách. Výsledkom boli mŕtvi a desiatky zranených. 🩺 Útoky na lekárov na Slovensku...

...zobraziť celý obsah

VLOG: Tenká hranica vymyslených príbehov

📌 V príspevku sa dozviete: 🦠 Pandémia COVID-19 nám pripomenula, aké rýchlo sa môže šíriť neviditeľná hrozba. Vírus, ktorý sa rozšíril z jedného miesta na celej planéte, spôsobil najväčšie straty na životoch od druhej svetovej vojny. ❗ Nie všetci veria na existenciu COVID-19. Konšpiračné teórie a dezinformácie vedú k popieraniu reality, čím sa ohrozuje nielen zdravie jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti. 🧠 Ľudský mozog reaguje na ohrozenie inštinktívne. Strach a úzkosť sú evolučné mechanizmy...

...zobraziť celý obsah

VLOG: Prečo ľahko podliehame konšpiráciám?

📌 V príspevku sa dozviete: 👥 Dav môže byť negatívny aj pozitívny. Ľudia si často spájajú masy s nebezpečenstvom a nepredvídateľnosťou, no existujú aj pozitívne príklady – koncerty, športové zápasy či Nežná revolúcia v roku 1989. ✊ November 1989 je príkladom „dobrého davu“, keď sa ľudia spojili za spoločnú vec a dosiahli významné spoločenské zmeny, ako slobodu slova, cestovanie či členstvo v Európskej únii. 📢 Sloboda informácií nie je samozrejmosť. Pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine nám...

...zobraziť celý obsah