Následky globálnych klimatických zmien pociťujú aj vyspelé európske krajiny v miernom klimatickom pásme. Južnú Moravu v blízkosti slovenských hraníc zasiahlo ničivé tornádo, ktoré zanechalo za sebou 6 obetí na životoch, desiatky zranených a nepredstaviteľné škody na majetku obyvateľov v regióne Břeclavska a Hodonínska. Tornádo so silou F4 zasiahlo približne 1200 domov v páse 26 kilometrov (šírky 700 metrov).
Dĺžka videa: 5 min.
Miesto: Hodonínsko, Česká republika
Dátum: 24. júna 2021
Úlohy a ciele, na ktoré sa chceme zamerať: 1. pozretie dokumentárneho filmu V60 o následkoch ničivého tornáda v Českej republike 2. analýza súvisiacich odborných komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením) 3. diskusia o otázkach pripravených na konci každého komentára 4. domáce zadanie: tvorba eseje vychádzajúcej zo skupinovej diskusie o obsahu vybraného filmu a jeho súvisiacich komentárov. Autori súvisiacich komentárov sú: Lucia Szabová (klimatická aktivistka) Radek Kubala (RE-SET: platforma pre sociálne-ekologickú transformáciu) Miro Jelok (režisér a dramaturg)
Slovník
Klimatická kríza je vážna a zrýchľujúca sa zmena klímy spôsobená najmä ľudskou činnosťou – najmä spaľovaním fosílnych palív (ropa, uhlie, plyn), odlesňovaním a priemyselnou výrobou. Výsledkom je zvyšovanie teploty planéty, extrémne výkyvy počasia, suchá, požiare, topenie ľadovcov a stúpanie hladiny oceánov. Klimatická kríza neohrozuje len životné prostredie, ale aj zdravie, ekonomiku a stabilitu spoločností po celom svete. Vo verejnom priestore sa objavuje množstvo dezinformácií, ktoré krízu spochybňujú alebo zľahčujú. V postfaktickej dobe je preto dôležité rozlišovať medzi vedeckými faktami a manipuláciou.
Globálne otepľovanie je dlhodobý nárast priemernej teploty na Zemi spôsobený najmä ľudskou činnosťou. Hlavnou príčinou sú emisie skleníkových plynov (najmä oxidu uhličitého – CO₂), ktoré vznikajú pri spaľovaní uhlia, ropy a zemného plynu. Tieto plyny zadržiavajú teplo v atmosfére podobne ako sklo v skleníku – čím viac ich je, tým viac sa planéta otepľuje. Dôsledky globálneho otepľovania zahŕňajú topenie ľadovcov, stúpanie hladiny oceánov, častejšie extrémne výkyvy počasia (suchá, záplavy, vlny horúčav), úbytok biodiverzity a zhoršovanie životných podmienok miliónov ľudí. Riešením je znižovanie emisií, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zmena životného štýlu smerom k väčšej udržateľnosti.
Skleníkový efekt je prirodzený jav, vďaka ktorému sa na Zemi udržiava teplota vhodná pre život. Funguje tak, že niektoré plyny v atmosfére – napríklad oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄) a vodná para – zachytávajú časť tepla, ktoré Zem vyžaruje späť do vesmíru, a udržiavajú ho pri povrchu planéty. Bez tohto efektu by bola priemerná teplota na Zemi okolo –18 °C, a teda neobyvateľná. Problém však nastáva, keď je týchto skleníkových plynov v atmosfére príliš veľa, najmä v dôsledku ľudskej činnosti (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, priemysel). Tento zosilnený skleníkový efekt spôsobuje globálne otepľovanie, čo vedie k zmenám klímy, extrémnemu počasiu a ekologickým krízam. Zníženie emisií skleníkových plynov je kľúčové pre spomalenie klimatickej krízy.
Fosílne palivá sú neobnoviteľné prírodné zdroje energie, ktoré vznikli rozkladom organických látok (rastlín a živočíchov) pred miliónmi rokov pod zemským povrchom. Patria sem najmä uhlie, ropa a zemný plyn. Tieto palivá sa spaľujú na výrobu elektriny, pohon áut, vykurovanie alebo v priemysle. Pri ich spaľovaní sa však uvoľňuje veľké množstvo oxidu uhličitého (CO₂) a ďalších skleníkových plynov, ktoré zosilňujú skleníkový efekt a spôsobujú globálne otepľovanie. Fosílne palivá sú hlavnou príčinou klimatickej krízy. Preto sa čoraz viac krajín usiluje nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi energie (ako je vietor, slnko alebo voda), ktoré sú šetrnejšie k planéte.
Klimatická spravodlivosť je princíp, ktorý zdôrazňuje, že klimatická kríza nezasahuje všetkých rovnako – najviac trpia tí, ktorí ju najmenej spôsobili. Bohaté krajiny a priemyselné spoločnosti vyprodukovali v minulosti najviac skleníkových plynov, ale dôsledky otepľovania (suchá, záplavy, hlad, vysídľovanie) najviac pociťujú chudobné regióny, domorodé komunity a budúce generácie. Ide teda nielen o ekologický, ale aj etický a sociálny problém, ktorý si vyžaduje solidaritu, rovnosť a zodpovednosť na globálnej úrovni.
Klimatická migrácia je presídľovanie ľudí, ktorí musia opustiť svoje domovy kvôli dôsledkom klimatickej krízy – ako sú suchá, záplavy, extrémne horúčavy, topenie ľadovcov či stúpanie hladiny morí. Tieto zmeny spôsobujú, že niektoré oblasti sa stávajú neobyvateľnými – miznú zdroje vody, pôda sa nedá obrábať, alebo sa zničia celé dediny či mestá. Najviac postihnutí sú obyvatelia chudobných regiónov, ktorí majú najmenej prostriedkov na prispôsobenie sa zmenám. Klimatická migrácia preto nie je len ekologický, ale aj sociálny a politický problém.
💡Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého komentára/Vlog-u.
