Klimatickú krízu, ktorá je spôsobená vypúšťaním emisií skleníkových plynov spaľovaním fosílnych palív, máme často vo zvyku vnímať len ako environmentálny problém, ktorý nemá celospoločenské presahy. Je to pre nás otázka sucha, záplav, lesných požiarov, tropických cyklónov a ďalších extrémov počasia, ktoré bežne spájame so svetom prírody. V nasledujúcej úvahe by som však rád načrtol perspektívu, ktorá stavia problém klimatickej krízy do širších spoločenských súvislostí.
Problémy spojené so zmenami klímy totiž kopírujú aj rozloženie moci v spoločnosti. Často sa v tejto súvislosti spomína pojem klimatická spravodlivosť, ktorý upozorňuje na to, že hoci historicky najviac emisií skleníkových plynov vypustili priemyselné štáty globálneho severu, tak zmeny klímy najhoršie dopadajú na chudobné štáty globálneho juhu.
Táto nerovnosť však nie je jediná, ktorá s klímou súvisí. Klimatická kríza je totiž tiež humanitárny problém, zasahuje otázku ľudských práv, rasovej spravodlivosti a zároveň má aj svoje feministické aspekty. Krátko sa preto zastavím pri každej z týchto oblastí, čo nám pomôže vnímať zmeny klímy komplexnejšie.
Klimatická kríza je otázkou ľudských práv
Problémy spôsobené zmenami počasia sú stále častejším dôvodom, prečo ľudia opúšťajú svoje domovy a rozhodnú sa voliť cestu migrácie. Podľa odhadov Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) príde o domov vplyvom meniaceho sa počasia dvadsaťsedem miliónov ľudí, pričom odhadujú, že tento počet sa do roku 2050 zdesaťnásobí. Dôvodom sú jednak stále častejšie prírodné katastrofy, ale tiež úbytok vody, znehodnocovanie pôdy alebo konflikty o zdroje.
Mnohé ostrovy, ako sú napríklad Maledivy, Tuvalu či Karibati, existenčne ohrozujú zvyšujúce sa hladiny morí. Mnohé prímorské oblasti zaplaví v najbližších desaťročiach voda a stanú sa neobývateľnými. Rovnako ako v iných prípadoch, tak aj v prípade migrácie klimatická kríza zohráva rolu faktoru, ktorý celý problém výrazne zhoršuje. Meniaca sa klíma tak spôsobí, že bude na svete čím ďalej viac utečencov.
Klimatická kríza ohrozuje mier
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zmeny klímy a vojna sú dve celkom odlišné veci. Napriek tomu pri bližšom pohľade zistíme, že majú jasnú súvislosť. Štúdia Kráľovskej univerzity v Londýne dokladá, že vznik vojny v Sýrii mal veľkú súvislosť so suchom, ktoré tento štát sužovalo niekoľko rokov pred vypuknutím konfliktu.
Aj to bola jedna z príčin, prečo sa stále viac ľudí sťahovalo z vidieka do miest, kde končili v chudobných štvrtiach. Sucho v Sýrii bolo jedným z dôvodov veľkej nespokojnosti ľudí, ktorá viedla k vypuknutiu povstania a dlhoročnej vojne. Berlínsky think tank Adelphi zase preukazuje súvislosť medzi klimatickou krízou a úspechmi terorizmu. Na príkladoch organizácií, ako je Islamský štát, Boko Haram alebo Al-Káida dokladajú, že teroristi využívajú zmeny klímy na svoj prospech.
Najčastejšie tým, že dokážu vojensky ovládnuť jediný zostávajúci zdroj vody, čím môžu miestnych vydierať. Čím sú prírodné zdroje vzácnejšie, tým väčšiu majú moc tí, ktorí ich sú schopní ovládať. Regióny rozvrátené zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami sú zároveň vhodným miestom pre nábor nových členov teroristických skupín. Zmeny klímy sú tak ďalším aspektom, ktorý napomáha ku geopolitickej nestabilite.
Klimatická kríza je otázkou rasovej spravodlivosti
Ako spolu súvisí rasizmus a klimatická kríza, to už by človeka hneď tak nenapadlo. Mnohé štúdie však dokazujú, že ľudia zo štvrtí s väčším počtom menšín majú v prípade ekologickej katastrofy menší prístup k pomoci, zmierneniu následkov škôd a poisteniu.
Najväčším príkladom môže byť mesto New Orleans, ktoré v roku 2005 zasiahol hurikán Katrina. Ako dokladá štúdia Univerzity v Luisiane, bielym ľuďom sa žije omnoho lepšie než predtým, zatiaľ čo menšiny si pohoršili. Môžu za to rozhodnutia vlády investovať do prestavby štvrtí s bielou majoritou.
Rasizmus sprevádza aj chovanie voči pôvodným obyvateľom, naprieč ich posvätné územia sa často stavajú veľké fosílne projekty, ako sú ropovody alebo uhoľné bane. Tento problém existuje ako v Spojených štátoch, Kanade, ale tiež napríklad v Austrálii. A ako sme už spomínali v úvode, najväčšia nerovnosť panuje medzi štátmi globálneho severu a juhu, kedy chudobnejšie štáty majú menšie prostriedky na to zvládať dôsledky klimatickej krízy, zatiaľ čo tie bohatšie omnoho častejšie vypúšťajú emisie skleníkových plynov. Aj pri tomto je možné pozorovať viditeľný aspekt rasizmu.
Klimatická kríza má feministické aspekty
Štúdie OSN preukazujú, že pri prírodných katastrofách umierajú až štrnásťkrát častejšie ženy ako muži. Medzi klimatickými utečencami majú ženy osemdesiat percentné zastúpenie. Ženy sa častejšie starajú o zaistenie zdrojov, ako sú voda a potraviny. A nejedná sa len o problém krajín globálneho juhu. Pri vlnách horúčav v štátoch ako je Francúzsko alebo Španielsko umierajú podľa štatistík častejšie seniorky než seniori. Klimatická kríza má tak aj svoje feministické aspekty.
Ako som ukázal vyššie, na klimatickú krízu je nutné nazerať ako na komplexný problém, ktorý zasahuje rôzne sféry spoločnosti. Je dôležité ju vnímať ako niečo, čo zhoršuje už existujúce spoločenské problémy a prispieva k ich prehlbovaniu. Riešenie je pritom už tri desiatky rokov známe – musíme sa zbaviť závislosti na uhlí, rope a plyne a zároveň sa začať chovať šetrne k životnému prostrediu.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Viete povedať, ako klimatická kríza zasahuje do vášho vlastného života? 2. Ktoré ďalšie sféry spoločnosti ovplyvňuje klimatická kríza?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
