Klimatická kríza a vojna na Ukrajine odhalili, aká nebezpečná je energetická závislosť od autokratických režimov. Lucia Szabová analyzuje vývoj európskej energetickej politiky, bezpečnostné súvislosti fosílnych zdrojov a otázku, či sme pripravení meniť svoje návyky aj bez tragických impulzov.Z obsahu článku zistíte, ako vojna na Ukrajine ovplyvnila energetickú politiku EÚ a Slovenska, prečo bola závislosť na ruskom plyne a rope kritická, aké klimatické a bezpečnostné dôsledky so sebou prinášajú...
• O utečeneckej kríze
V tejto časti nájdete VLOG-y a textové komentáre k týmto kľúčovým pojmom:
- Utečenec – osoba, ktorá opustila svoju krajinu kvôli prenasledovaniu, vojne alebo násiliu a hľadá bezpečie v inej krajine
- Žiadateľ o azyl – človek, ktorý požiadal o medzinárodnú ochranu
- Ženevská konvencia – medzinárodný dohovor z roku 1951, ktorý definuje práva utečencov a záväzky štátov
- Klimatická migrácia – presídľovanie ľudí spôsobené dôsledkami klimatickej krízy (suchá, záplavy, extrémne teploty)
- Stigmatizácia – nálepkovanie utečencov ako hrozby pre spoločnosť bez ohľadu na realitu
- Xenofóbia – strach alebo nenávisť voči cudzincom, často namierená proti utečencom a migrantom
- Rasizmus – predsudky alebo nenávisť voči ľuďom inej rasy alebo etnického pôvodu
- Dehumanizácia – vykresľovanie utečencov ako „neľudí“ alebo „narušiteľov poriadku“
- Diskriminácia – nerovné zaobchádzanie s utečencami na základe pôvodu, náboženstva alebo jazyka
- Dezinformácia – falošné alebo skreslené tvrdenia o utečencoch, ktoré posilňujú strach a nenávisť
- Hoax – vymyslené príbehy o migrantoch, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach
- Postpravda – prostredie, v ktorom sa utečenecká kríza vníma cez emócie a nie fakty
- Whataboutizmus („A čo hentizmus?“) – odvádzanie pozornosti od skutočných problémov relativizovaním utrpenia utečencov
- Hybridná vojna – využívanie migrácie ako nástroja destabilizácie spoločnosti (napr. cez šírenie strachu a nenávisti)
- Kategorizácia – zaraďovanie utečencov do skupín na základe stereotypov bez poznania ich príbehov
- Polarizácia – vytváranie napätia medzi „domácimi“ a „cudzími“, ktoré oslabuje solidaritu
- Ľudské práva – základné práva, ktoré platia pre každého človeka vrátane utečencov a migrantov
- Klimatická spravodlivosť – princíp, podľa ktorého by bohaté krajiny mali niesť väčšiu zodpovednosť za dôsledky klimatickej migrácie
💡Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého komentára/Vlog-u.
Klimatickú krízu, ktorá je spôsobená vypúšťaním emisií skleníkových plynov spaľovaním fosílnych palív, máme často vo zvyku vnímať len ako environmentálny problém, ktorý nemá celospoločenské presahy. Je to pre nás otázka sucha, záplav, lesných požiarov, tropických cyklónov a ďalších extrémov počasia, ktoré bežne spájame so svetom prírody. V nasledujúcej úvahe by som však rád načrtol perspektívu, ktorá stavia problém klimatickej krízy do širších spoločenských súvislostí. Problémy spojené so...
Oto Hudec vo svojom texte uvažuje o zodpovednosti krajín globálneho Severu za klimatickú krízu, ktorá najviac zasahuje tých, čo k nej prispeli najmenej. Na príklade Pakistanu, Sudánu či Európy počas suchého leta 2022 ukazuje prepojenie klimatických zmien s migráciou, chudobou a vojnovými konfliktmi – a kladie otázku, ako a či sa ešte dá zabrániť eskalácii. Dozviete sa, prečo sú dopady klimatickej krízy najdramatickejšie práve v krajinách globálneho juhu, aký je ich vzťah k spotrebe energie na...
Článok predstavuje viaceré perspektívy na Euromajdan, od geopolitických a kultúrnych až po dezinformačné naratívy o neonacizme či vplyve Západu. Vysvetľuje, ako sa Majdan stal symbolickým ohniskom konfliktu medzi Východom a Západom, a prečo je kritická reflexia médií, dezinformácií a kultúrnych naratívov kľúčom k pochopeniu ruskej invázie na Ukrajinu. Získate nástroj na kritickú reflexiu konfliktu na Ukrajine, ako aj širší rámec pre pochopenie propagandy a informačnej vojny v 21. storočí...
Autorka Katarína Cíbiková v texte zachytáva prvé dni ruskej invázie na Ukrajinu z pohľadu dobrovoľníčky na slovensko-ukrajinskej hranici. Silné momenty priamych stretnutí s utečencami, konkrétne obrazy detí, žien a matiek v strachu, no s túžbou po bezpečí, sa prelínajú s osobnou angažovanosťou a výzvou na empatiu. Text je emotívnym a priamym svedectvom o vojne, ktorá sa deje blízko nás, a o tom, čo znamená pomáhať. Tri stupne nad nulou. Vonku je sychravo, vo vzduchu cítiť napätie a strach...
Osobná výpoveď Ivany Farahani-čonkovej o pomoci rómskym utečencom z Ukrajiny, ktorá odhaľuje systémové zlyhania, diskrimináciu a potrebu rešpektu, empatie a spravodlivej spoločnosti. Autorka s hlbokou empatiou a kritickým pohľadom reflektuje vlastnú skúsenosť s pomocou rómskym utečencom z Ukrajiny, ktorí sa pre diskriminačné nastavenie systému ocitajú na okraji záujmu štátu aj spoločnosti. Text analyzuje zlyhanie vládnych inštitúcií, nastavenie ubytovacej politiky, vplyv stereotypov...
Tento text píšem 24. marca 2022, teda len niečo vyše mesiaca po predošlom texte. Moje najhoršie obavy sa naplnili. Vojna na Ukrajine vypukla s takou intenzitou a krutosťou, že sa označuje za najväčšiu humanitárnu a migračnú krízu od druhej svetovej vojny. O osudoch ľudí, akými boli babuška Aleksandra a deduško Ivan, sa mi už nepodarilo zistiť viac: nedá sa s nimi spojiť a všetky moje kontakty poutekali. Polovica ukrajinských detí, ktorých je dokopy 7,5 milióna, musela opustiť svoje domovy...
Ivan Dominik Greguš kriticky analyzuje, prečo sú vojny stále súčasťou našej reality a ako by sa dal budovať svet, kde mier nie je utópiou, ale cieľom. Skúma, prečo ako spoločnosť stále tolerujeme vojny, aj keď intuitívne vnímame, že sú zlé a ničivé. Ukazuje, ako militarizmus deformuje jazyk aj morálku, prehlbuje nerovnosti a ničí prírodu. Poukazuje na to, že profit z vojen majú najmocnejší, zatiaľ čo následky nesú najzraniteľnejší. Kriticky hodnotí jazyk propagandy, ktorý zakrýva brutalitu...
Lucia Szabová upozorňuje na rastúci problém klimatických utečencov – ľudí, ktorí opúšťajú svoje domovy v dôsledku dlhodobého sucha, stúpajúcich hladín oceánov či extrémnych horúčav. Odráža sa aj nad tým, ako je Európa pripravená – technicky aj mentálne – čeliť migračnej vlne spôsobenej klimatickými zmenami. Obsah článku približuje realitu klimatických utečencov, ktorých počet bude v nasledujúcich desaťročiach prudko narastať. Autorka vysvetľuje prepojenie medzi klimatickou krízou, extrémnym...
V januári 2022 sa na Facebooku objavili správy o tom, že počas zimy v poľsko-bieloruských lesoch začali medzi umelo vystavanými plotmi zomierať nielen ľudia, ale i zvieratá. Bizóny zaseknuté medzi ostnatými drôtmi začali v lesoch vymierať od hladu. Tá správa ma dobehla svojou nezvyčajnou krutosťou. Počas jesene a zimy roku 2021 som dvakrát reportovala z poľsko-bieloruských lesov. A hoci som ako reportérka za svoju kariéru videla už všetko – reportovala som vo vojnovej zóne, na mori či v...