Vo chvíľach, keď píšem tieto riadky, je predvečer 16. februára 2022; dátumu označovanému ako deň, kedy môže vypuknúť ruská invázia na Ukrajine, krajine, kde som za posledných sedem rokov urobila nespočetne veľa reportáží. Dva milióny ľudí na úteku; 2,9 milióna ľudí v núdzi na východe krajiny, vrátane 900-tisíc seniorov a 400-tisíc ľudí so zdravotným znevýhodnením, z ktorých väčšina nemá šancu ujsť v prípade eskalácie konfliktu. Pre človeka ako ja, ktorý frontové línie a civilistov, ktorí žijú...
• O utečeneckej kríze
V tejto časti nájdete VLOG-y a textové komentáre k týmto kľúčovým pojmom:
- Utečenec – osoba, ktorá opustila svoju krajinu kvôli prenasledovaniu, vojne alebo násiliu a hľadá bezpečie v inej krajine
- Žiadateľ o azyl – človek, ktorý požiadal o medzinárodnú ochranu
- Ženevská konvencia – medzinárodný dohovor z roku 1951, ktorý definuje práva utečencov a záväzky štátov
- Klimatická migrácia – presídľovanie ľudí spôsobené dôsledkami klimatickej krízy (suchá, záplavy, extrémne teploty)
- Stigmatizácia – nálepkovanie utečencov ako hrozby pre spoločnosť bez ohľadu na realitu
- Xenofóbia – strach alebo nenávisť voči cudzincom, často namierená proti utečencom a migrantom
- Rasizmus – predsudky alebo nenávisť voči ľuďom inej rasy alebo etnického pôvodu
- Dehumanizácia – vykresľovanie utečencov ako „neľudí“ alebo „narušiteľov poriadku“
- Diskriminácia – nerovné zaobchádzanie s utečencami na základe pôvodu, náboženstva alebo jazyka
- Dezinformácia – falošné alebo skreslené tvrdenia o utečencoch, ktoré posilňujú strach a nenávisť
- Hoax – vymyslené príbehy o migrantoch, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach
- Postpravda – prostredie, v ktorom sa utečenecká kríza vníma cez emócie a nie fakty
- Whataboutizmus („A čo hentizmus?“) – odvádzanie pozornosti od skutočných problémov relativizovaním utrpenia utečencov
- Hybridná vojna – využívanie migrácie ako nástroja destabilizácie spoločnosti (napr. cez šírenie strachu a nenávisti)
- Kategorizácia – zaraďovanie utečencov do skupín na základe stereotypov bez poznania ich príbehov
- Polarizácia – vytváranie napätia medzi „domácimi“ a „cudzími“, ktoré oslabuje solidaritu
- Ľudské práva – základné práva, ktoré platia pre každého človeka vrátane utečencov a migrantov
- Klimatická spravodlivosť – princíp, podľa ktorého by bohaté krajiny mali niesť väčšiu zodpovednosť za dôsledky klimatickej migrácie
💡Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého komentára/Vlog-u.
V tomto texte sociológ Imrich Vašečka mapuje dôsledky zatvorenia hraníc, samosprávu v tábore, zúfalstvo ľudí na úteku aj nečinnosť krajín, ktoré sa odmietli podieľať na riešení humanitárnej krízy. Kriticky komentuje postoj Slovenska a pripomína, že Európa v tejto situácii zlyhala – voči utečencom aj sama voči sebe. Približuje vznik a zánik utečeneckého tábora v Idomeni, ktorý v roku 2016 spontánne vznikol na hranici Grécka a Severného Macedónska po uzatvorení tzv. balkánskej cesty. Dozviete sa...
Bol 21. november 2017. Ten deň sa začal pre rodinu Muslimy Hussiny z Afganistanu nádejne. Muslima sa rozhodla vydať sa na „cestu“ so šiestimi zo svojich desiatich detí po tom, čo sa „šuškalo“ že hranica zo Srbska do Chorvátska je menej strážená ako v posledných mesiacoch. Keď ich večer chytila chorvátska polícia, rodina bola rada, pretože boli rozhodnutí v krajine hneď požiadať o azyl, o to, na čo má právo každá ľudská bytosť podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej v roku 1948 OSN...
Pred niekoľkými rokmi sme oslavovali príchod nového roka na dedinke v Podpoľaní so skupinou mladých ľudí s postihnutím a bez postihnutia. Lebo pestrosť a rôznorodosť je súčasťou nášho života v nadácii Krajina harmónie. Na polnočný prípitok sme sa vybrali na námestie, popriať si zdravie, šťastie, radosť so susedmi, ktorí nás už dávno prijali za súčasť života v dedine, hoci sme stále len chalupári. Neďaleko našej skupinky sa objavili neznámi ľudia – asi tiež z niektorej z chalúp...
Otázka, ktorú autorka kladie, je jednoduchá a zásadná: kde sa stratila ľudskosť? Článok Diany Klempoch Majdákovej prepája osobnú skúsenosť s filozofickým a právnym rámcom ľudských práv, ktoré Európa deklaruje, ale selektívne uplatňuje. Dozviete sa, ako sa humanitárna katastrofa na poľsko-bieloruskej hranici stala zrkadlom stavu nášho spoločenstva. Autorka odkrýva falošný étos európskych hodnôt a pýta sa: ak neplatia ľudské práva pre utečencov, platia ešte vôbec pre niekoho? Je 21. decembra 2021...
Barbora Jamrišková sa venuje jazyku a emóciám, ktoré sprevádzajú vnímanie utečencov v slovenskej spoločnosti. V článku odhaľuje, ako sa z ľudí utekajúcich pred vojnou stávajú v očiach verejnosti hrozby, a prečo je takýto obraz výsledkom politickej manipulácie, médií a kultúrnych stereotypov. Dozviete sa, prečo sa pojem „utečenec“ v slovenskej verejnej debate stal synonymom pre hrozbu. Článok mapuje historický vývoj utečeneckej krízy od roku 2015, analyzuje jazyk politikov a médií, ktoré...
Utečenecká kríza. Ide o krízu vyvolanú ľuďmi, ktorí utekajú? Za každou je nejaká príčina. Najčastejšie vojna, násilie, hlad, prenasledovanie, totalitárne systémy, mučenie, ohrozenie života… Ide o udalosti, ktoré sme pravdepodobne nezažili a len veľmi ťažko si ich vieme predstaviť. Ľudia na úteku často nemajú inú možnosť. Príčinu, ktorá vlnu migrácie vyvolala, nemajú na svedomí. Svoj domov často opúšťajú nedobrovoľne. Preto aj pomenovanie utečenecká kríza nie je vždy celkom namieste. Skôr by sme...
Následky Bieloruskej revolúcie – viac ako 1300 ľudí bolo ranených vrátane detí, najmenej 4 ľudia zomreli, 32-tisíc bolo väznených, tisíce ľudí z Bieloruska odišlo. Všetkých lídrov bieloruskej revolúcie buď pozatvárali do väzenia, alebo utiekli do exilu. Mnohí politickí väzni boli odsúdení na dlhoročné tresty. Do exilu odišla nakoniec aj spisovateľka Svetlana Alexijevičová, prvá držiteľka Nobelovej ceny za literatúru z Bieloruska. Poznám veľa Bielorusov, ktorí sa chcú do svojej krajiny...
Mnohí, ktorých som pri svojej práci stretla, komentovali zúfalú situáciu, v ktorej sa ľudia na úteku nachádzali, akosi intuitívne tušiac, že aj niečo v Európe sa mení, slovami „odohráva sa tu história“. Ale dni sa premenili na mesiace, a počiatočné pocity ohromenosti vymenili hnev a beznádej, pretože príšerná situácia sa pre ľudí na úteku nezlepšovala, naopak, stala sa každodennou realitou. Dnes, niekoľko rokov po prvých mesiacoch takzvanej utečeneckej krízy, sa už o ľudí na úteku hovorí...
V čase takzvanej utečeneckej krízy som pracovala v teréne ako jeden z mnohých výskumníkov, ktorých úlohou bolo analyzovať potreby ľudí, ktorí utekali do Európy, v tom čase hlavne pred vojnou zo Sýrie. Pretože Európska únia, jednotlivé štáty, ako aj veľké medzinárodné humanitárne organizácie zlyhali v solidárnom vedení situácie, strávila som mesiace dokumentovaním príbehov ľudí na úteku a pomáhaním v rôznych dobrovoľníckych aktivistických skupinách, hlavne v Grécku a v Srbsku. Pobrežné oblasti...