• TÉMA | Postpravda a kritické myslenie

Slovník
1. Dezinformácia: je vedomá lož – úmyselne šírená nepravdivá alebo zavádzajúca informácia s cieľom ovplyvniť ľudí, manipulovať ich názory alebo vyvolať strach a zmätok. Na rozdiel od chybnej informácie, ktorá vzniká neúmyselne, dezinformácia je vytvorená zámerne, aby dosiahla konkrétny politický, ekonomický alebo ideologický cieľ. Používa sa napríklad v propagande, pri šírení konšpiračných teórií alebo na zvyšovanie napätia v spoločnosti. Často sa šíri cez sociálne siete, anonymné webstránky alebo aj médiá, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku. Cieľom je oslabiť dôveru v fakty, vedecké poznatky a demokratické inštitúcie. Schopnosť rozoznávať dezinformácie je dôležitá, pretože môžu viesť k polarizácii spoločnosti, nenávisti voči určitým skupinám a oslabeniu kritického myslenia.

2. Postpravda: je situácia, keď ľudia veria skôr tomu, čo cítia alebo čo im vyhovuje, než tomu, čo je naozaj pravda. Fakty sa stávajú menej dôležitými a nahrádzajú ich emócie, osobné presvedčenia alebo virálne príbehy na internete. Tento jav sa často využíva v politike a médiách na ovplyvňovanie verejnej mienky, pričom pravda sa zámerne skresľuje alebo úplne ignoruje. Postpravda sa rozšírila najmä vďaka sociálnym sieťam, kde sa nepravdivé informácie šíria rýchlo a ľahko.

3. Hybridná vojna je kombinácia vojenských, politických, ekonomických a informačných taktík, ktoré majú destabilizovať protivníka bez priamej konvenčnej vojny. Súčasťou tejto stratégie sú dezinformačné kampane, kybernetické útoky, podpora extrémistických skupín a snaha o narušenie demokratických procesov.

4. Postfaktická doba znamená, že emocionálne apely a subjektívne presvedčenia majú väčší vplyv na verejnosť než overené fakty. V hybridnej vojne sa fenomén “postpravdy” využíva na manipuláciu verejnej mienky, šírenie polarizácie a oslabovanie dôvery v inštitúcie.

5. Spomienkový optimizmus znamená, že si minulosť pamätáme lepšiu, než v skutočnosti bola. Ľudia majú tendenciu zabúdať na negatívne skúsenosti a skresľovať spomienky tak, aby vyzerali pozitívnejšie. Tento jav ovplyvňuje, ako vnímame svet – môže napríklad viesť k pocitu, že „kedysi bolo všetko lepšie“ aj bez objektívnych dôkazov. Spomienkový optimizmus často využívajú aj médiá a politici na manipuláciu verejnej mienky, napríklad keď tvrdia, že v minulosti bola spoločnosť lepšia, bezpečnejšia alebo spravodlivejšia, aj keď fakty hovoria inak.  Schopnosť kriticky hodnotiť spomienky a porovnávať ich s reálnymi historickými faktami pomáha rozpoznať tento efekt a vyhnúť sa ilúziám o „zlatej minulosti“.

6. Whataboutizmus („A čo hentizmus?“): je manipulatívna argumentačná technika, ktorá sa používa na odklonenie diskusie od pôvodnej témy. Namiesto odpovede na kritiku sa pozornosť presmeruje na iný, často nesúvisiaci problém s cieľom zľahčiť alebo ospravedlniť kritizovanú situáciu. Často sa využíva v politike, médiách a online diskusiách na relativizovanie zlyhaní a vyhýbanie sa zodpovednosti.

7. Konšpirácia (alebo konšpiračná teória) je viera, že dôležité udalosti alebo spoločenské javy sú tajne riadené skupinou ľudí s nekalými úmyslami – napríklad vládami, elitami, médiami či vedcami. Konšpirácie často ponúkajú jednoduché, emocionálne silné vysvetlenia zložitých problémov a spájajú ich s pocitom, že „nám niekto niečo tají“. Napriek tomu, že znejú presvedčivo, väčšina konšpirácií nemá žiadne dôkazy. Práve naopak – ignorujú fakty, vedecké poznatky a overiteľné zdroje.

Informácia pre pedagógov:
Obsah webu tvoria filmy, komentáre a Vlog-y, ktoré sú navzájom prepojené spoločným indexovým číslom.