Dej videoreportáže sa odohráva na srbsko-chorvátskej hranici Bapska Berkasovo. Miesto, ktoré pre mnohých ľúdí znamenalo extrémne vyčerpanie a beznádej. Tisíce ľudí na úteku čakali v zime a blate dlhé hodiny a dni. Bola to jediná možnosť ako prejsť na druhú stranu hranice a pohnúť sa tak bližšie k Nemecku, ktoré dalo zelenú pre prijatie ľúdí z vojnových zón.V tejto lokalite by tranzit tisícov rodín nebol možný bez pomoci dobrovoľníkov (mnohí z nich pochádzali z Čiech).
Miesto udalosti: Bapska-Berkasovo, Srbsko
Dátum: 23.10.2015
Dĺžka videa: 7 min.
Úlohy a ciele, na ktoré sa chceme zamerať: 1. pozretie dokumentárneho filmu V23 2. analýza súvisiacich odborných komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením) 3. diskusia o otázkach pripravených na konci každého komentára 4. domáce zadanie: tvorba eseje vychádzajúcej zo skupinovej diskusie o obsahu vybraného filmu a jeho súvisiacich komentárov. Autori súvisiacich komentárov o utečeneckej kríze sú: Soňa Holúbková (psychologička) Petra Baginová (sociálna antropologička) Zuzana Kizáková (novinárka a aktivistka)
Slovník 1. Utečenec je osoba, ktorá bola nútená opustiť svoju krajinu z dôvodu prenasledovania, vojny, násilia alebo iného ohrozenia, pričom návrat domov by pre ňu znamenal reálne nebezpečenstvo. Medzinárodné právo, najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov (1951), jej zaručuje ochranu a právo požiadať o azyl. Utečenci sú často zobrazovaní ako hrozba pre bezpečnosť, ekonomiku alebo kultúru, čo vedie k strachu a spoločenskému napätiu. Tento spôsob zobrazovania ich situácie však ignoruje fakt, že väčšina utečencov uniká pred násilím, extrémizmom alebo porušovaním ľudských práv a hľadá bezpečie. Ochrana utečencov je záväzkom, ktorý vyplýva z medzinárodných dohovorov a hodnôt demokratických spoločností. 2. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá opustila svoju krajinu z dôvodu prenasledovania, vojny alebo iného ohrozenia a požiadala o medzinárodnú ochranu v inej krajine, no jej žiadosť ešte nebola schválená. Počas azylového konania sa skúma, či osoba spĺňa kritériá na priznanie štatútu utečenca podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov (1951) alebo inej formy ochrany. Proces môže trvať mesiace až roky, pričom žiadatelia o azyl sa často stretávajú s neistotou, administratívnymi prekážkami a spoločenským odmietaním. V politických debatách sú neraz vykresľovaní ako nelegálni migranti alebo ekonomickí prisťahovalci, čo zneužívajú rôzne extrémistické skupiny na šírenie strachu a polarizáciu spoločnosti. V skutočnosti však žiadosť o azyl predstavuje základné ľudské právo, ktoré má zabezpečiť ochranu ľudí pred prenasledovaním a ohrozením ich života. 3. Ženevská konvencia: označuje súbor medzinárodných dohovorov, ktoré upravujú pravidlá vedenia vojny, ochranu civilného obyvateľstva a zaobchádzanie so zajatcami. Najznámejšia je Ženevská konvencia o právnom postavení utečencov (1951), ktorá definuje pojem utečenec a stanovuje jeho práva a povinnosti štátov, ktoré mu poskytujú ochranu. Tento dohovor zaručuje utečencom právo na azyl a ochranu pred násilným návratom do krajiny, kde im hrozí prenasledovanie (zásada non-refoulement). Ratifikačné štáty sa zaväzujú poskytnúť utečencom základné práva, ako je prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. V súčasných politických diskusiách sa Ženevská konvencia často spochybňuje alebo zneužíva na šírenie strachu z migrácie. Niektoré krajiny zavádzajú prísnejšie azylové politiky, čím obmedzujú jej aplikáciu a oslabujú ochranu ľudí na úteku.
Poznámka: Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého súvisiaceho článku.
