Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
Následky Bieloruskej revolúcie – viac ako 1300 ľudí bolo ranených vrátane detí, najmenej 4 ľudia zomreli, 32-tisíc bolo väznených, tisíce ľudí z Bieloruska odišlo. Všetkých lídrov bieloruskej revolúcie buď pozatvárali do väzenia, alebo utiekli do exilu. Mnohí politickí väzni boli odsúdení na dlhoročné tresty. Do exilu odišla nakoniec aj spisovateľka Svetlana Alexijevičová, prvá držiteľka Nobelovej ceny za literatúru z Bieloruska. Poznám veľa Bielorusov, ktorí sa chcú do svojej krajiny vrátiť, ale nemôžu. Skončili by vo väzení.
Hudobníčku Mariu Kalesnikavovú v septembri 2020 maskovaní muži násilne odviezli na hranice s Ukrajinou. Nútili ju odísť z krajiny. Odmietla, uväznili ju. V septembri 2021 ju režim odsúdil na 11 rokov väzenia. S mnohými sa zle zaobchádza – zlomeniny, otrasy mozgu, ponižovanie, bitie, mučenie…
Vyrozprávam príbeh jedného z bieloruských politických utečencov – Andreja Kurejčika, s ktorým som sa stretol v Žiline. Andrej je filmový režisér, scenárista a dramatik. Zapojil sa do protestov proti Lukašenkovmu režimu. Prezident Lukašenko manipuloval voľby a klamstvom sa drží pri moci. Andrej ako aj ďalšie desaťtisíce Bielorusov mal nádej, že jeho krajina sa môže zmeniť k lepšiemu. Preto sa zapojil do protestov po sfalšovaných voľbách v roku 2020. Stal sa členom Koordinačného výboru na čele s líderkou bieloruskej opozície Svetlanou Cichanovskou. V roku 2020 žil veľkou nádejou na zmenu, v roku 2021 z krajiny utiekol. Bieloruský prezident Lukašenko si udržal moc a predstaviteľov revolúcie začal kruto prenasledovať – nielen doma, ale aj v zahraničí.
Andrejových 11 spolupracovníkov Koordinačného výboru uväznili. V tom čase sa už z Bieloruska dalo len ťažko odísť. „Ráno mi zavolal náš právnik, že musím do večera opustiť krajinu, pretože ma zatknú. Jedinou možnosťou bolo ísť na Ukrajinu. Keďže iné krajiny stále mali lockdown, potrebovali ste testy. Vzal som svojho najstaršieho syna na letisko a priamo tam som kúpil letenku do Odesy a tvárili sme sa, že ideme k moru. Pustili nás. Niekoľkým ďalším osobám sa to nepodarilo. Mal som šťastie, keďže som letenku nekupoval online, tak sa informácia o mojom úteku nedostala tak rýchlo do systému,“ povedal v rozhovore pre denník SME.
„Bol som v šoku. Nielen, že som opúšťal domov, v Minsku mám rodinu s piatimi deťmi, dom. Nechal som tam tiež produkčnú firmu s piatimi zamestnancami, rozrobenými filmovými projektmi a množstvom záväzkov. Bolo mi však jasné, že rodine aj firme viac dokážem pomôcť, keď budem na slobode, hoci v zahraničí, než keby som bol zavretý v bieloruskom väzení. Mal som správy o brutálnom týraní zaistených väzňov. Obdivujem všetkých, ktorí to musia znášať. Povedal som si, že hoci musím utekať, nebudem utečencom, ale budem klásť odpor na diaľku,“ povedal Andrej Kurejčik pre časopis Kód v máji 2021 v rozhovore s Fedorom Blaščákom.
Na Ukrajine strávil prvé týždne úteku. Necítil sa tam však bezpečne (ohrozenie na Ukrajine ilustruje neskorší príbeh zavraždenia bieloruského aktivistu Vitala Šyšova v roku 2021). Andrej sa rozhodol už na Ukrajine, že nebude iba utečencom. V rozhovore pre časopis Kód to opísal následovne: „Za pár dní som napísal divadelnú hru o revolúcii – volá sa Urazení. Bielo(rusko) – okamžite sme ju naštudovali a uviedli na jednom ukrajinskom divadelnom festivale. Kontaktoval som známeho a významného kritika Johna Freedmana, ktorý ju preložil do angličtiny. Rozposlali sme ju do celého sveta a odvtedy mala viac ako 160 repríz – či už vo forme čítačiek, alebo divadelných predstavení po celom svete – od Hongkongu cez Štokholm, Prahu až po Los Angeles.“
Ďalej hľadal krajinu, kde by sa mohli skryť. S bieloruským pasom nemáte príliš veľa možností. Odišli najskôr do Tanzánie v Afrike a nakoniec skončili na Slovensku. „V skratke – keď v decembri 2020 Lukašenko obvinil členov Koordinačného výboru z terorizmu, uvedomil som si, že ma v Tanzánii môžu zatknúť. Bol som s malým synom v neznámej africkej krajine bez víz do Európy. Všade boli zavreté hranice. Napísal som list a rozposlal ho po celom svete. Bolo to volanie o pomoc. Ozvali sa mi z vášho Divadelného ústavu. Riaditeľka Vladislava Fekete a Romana Maliti prisľúbili pomoc a naozaj, zapojili do toho ministerstvo zahraničných vecí, a tak som získal víza cez vašu ambasádu v Keni. Musím poďakovať aj vášmu ministerstvu zahraničných vecí, ministrovi Ivanovi Korčokovi a diplomatovi Igorovi Slobodníkovi. Títo ľudia ma zachránili. Nikdy to tejto krajine nezabudnem“, povedal Andrej Kurejčik pre časopis Kód.
Nebyť konkrétnych ochotných ľudí na Slovensku, Andrej by pravdepodobne už teraz sedel v bieloruskej väznici. Niekedy stačí odpovedať na volanie o pomoc. Ľudí ochotných pomáhať je stále dosť aj na Slovensku. Ľudia z Divadelného ústavu pomohli Andrejovi začať nový život na Slovensku, poskytli mu aj prácu v Divadelnom ústave. Fedor Blaščák kontaktoval aj mňa a požiadal naše kultúrne centrum Nová synagóga v Žiline, ktoré kedysi sám pomohol založiť, o pomoc pre Andreja. Aj keď sú naše možnosti limitované, chceli sme pomôcť. Andrejovi sme poskytli viacmesačnú umeleckú rezidenciu, dostal honorár, ubytovanie a mohol sa venovať svojej tvorbe. Napísal druhú dokumentárnu hru Hlasy nového Bieloruska. Za Andrejovej účasti sme ju premiérovali počas Žilinského literárneho festivalu v septembri 2021. Hra je prekladaná do viacerých jazykov a uvádzaná v ďalších štátoch.
„Je to moja prvá divadelná hra, v ktorej som sa v plnej miere vzdal nielen autorského textu, ale tiež akýchkoľvek pokusov o štylizáciu alebo interpretáciu faktov, uvedených v texte. Niekedy pravda nepotrebuje nič viac len to, aby bola vyslovená. Niekedy žiadna fantázia nedokáže tak dobre a presne zachytiť skutočnosť ako tí, čo si tým prešli. Text je kolektívnou spoveďou zbitej a znásilnenej krajiny, ktorá si prešla ponížením a smrťou. Sú to hlasy obetí násilia, ľudí, ktorí prešli veľkým utrpením. Text sa skladá z publikovaných rozhovorov a listov politických väzňov a Bielorusov, ktorí sa stali obeťami represií. Všetky mená a priezviská sú skutočné. Ich príbehy sú dokumentom. Dokumentom historického významu,“ napísal Andrej Kurejčik v úvode divadelnej hry Hlasy nového Bieloruska.
Zdroje:
Rozhovor Fedora Blaščáka pre časopis Kod, 5/2021
https://www.theatre.sk/sites/default/files/inline-files/kod2021_05_web%281%29.pdf
Rozhovor Lukáša Onderčanina pre denník SME, 30. 9. 2021
https://svet.sme.sk/c/22752417/bielorusky-reziser-kurejcik-lukasenko-rozhovor.html
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Ako by ste riešili situáciu, že musíte z Vašej krajiny odísť (emigrovať) z obavy o Váš život? 2. Skúste špecifikovať krajinu a dôvody, kde a prečo by ste sa cítili bezpečne. 3. Odišli by ste sami alebo len so svojimi blízkymi?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
