Migračná kríza z rokov 2014 – 2016 zmenila Európu. Ábel Ravasz analyzuje jej príčiny, trasy a dôsledky, vrátane reakcií štátov, radikalizácie verejnej mienky a politického zneužitia témy migrácie. Poukazuje ako sa Slovensko postavilo k problému, ktorý ho priamo nezasiahol, no zásadne ovplyvnil verejný diskurz. Dozviete sa, ako vznikli tábory ako Idomeni, ako reagovali krajiny ako Maďarsko, Rakúsko či Taliansko, a ako sa téma migrácie stala nástrojom populistov. Ako sociológ tiež analyzuje...
• O utečeneckej kríze
V tejto časti nájdete VLOG-y a textové komentáre k týmto kľúčovým pojmom:
- Utečenec – osoba, ktorá opustila svoju krajinu kvôli prenasledovaniu, vojne alebo násiliu a hľadá bezpečie v inej krajine
- Žiadateľ o azyl – človek, ktorý požiadal o medzinárodnú ochranu
- Ženevská konvencia – medzinárodný dohovor z roku 1951, ktorý definuje práva utečencov a záväzky štátov
- Klimatická migrácia – presídľovanie ľudí spôsobené dôsledkami klimatickej krízy (suchá, záplavy, extrémne teploty)
- Stigmatizácia – nálepkovanie utečencov ako hrozby pre spoločnosť bez ohľadu na realitu
- Xenofóbia – strach alebo nenávisť voči cudzincom, často namierená proti utečencom a migrantom
- Rasizmus – predsudky alebo nenávisť voči ľuďom inej rasy alebo etnického pôvodu
- Dehumanizácia – vykresľovanie utečencov ako „neľudí“ alebo „narušiteľov poriadku“
- Diskriminácia – nerovné zaobchádzanie s utečencami na základe pôvodu, náboženstva alebo jazyka
- Dezinformácia – falošné alebo skreslené tvrdenia o utečencoch, ktoré posilňujú strach a nenávisť
- Hoax – vymyslené príbehy o migrantoch, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach
- Postpravda – prostredie, v ktorom sa utečenecká kríza vníma cez emócie a nie fakty
- Whataboutizmus („A čo hentizmus?“) – odvádzanie pozornosti od skutočných problémov relativizovaním utrpenia utečencov
- Hybridná vojna – využívanie migrácie ako nástroja destabilizácie spoločnosti (napr. cez šírenie strachu a nenávisti)
- Kategorizácia – zaraďovanie utečencov do skupín na základe stereotypov bez poznania ich príbehov
- Polarizácia – vytváranie napätia medzi „domácimi“ a „cudzími“, ktoré oslabuje solidaritu
- Ľudské práva – základné práva, ktoré platia pre každého človeka vrátane utečencov a migrantov
- Klimatická spravodlivosť – princíp, podľa ktorého by bohaté krajiny mali niesť väčšiu zodpovednosť za dôsledky klimatickej migrácie
💡Otázky na otvorenie diskusie nájdete pripravené na konci každého komentára/Vlog-u.
Psychoterapeut Peter Pöthe vo svojej výpovedi približuje dramatický príbeh mladého afganského dievčaťa, ktorá so svojou matkou ušla pred násilím Talibanu. Vysvetľuje, prečo ľudia opúšťajú svoje domovy, a ako dôležitá je pre nich nielen bezpečnosť, ale aj zachovanie dôstojnosti. Na konkrétnom príbehu ukazuje, že utečenci nie sú zúfalci, ale ľudia, ktorí sa v krajnej situácii rozhodli konať. Tu vidíme stovky, možno až tisícky starších a mladých mužov, žien, dievčat a chlapcov. Je neskorý október...
Zábery vo filme (V25) boli nakrútené približne v dobe, keď som sa aj ja ocitol na tomto hraničnom prechode medzi Maďarskom a Rakúskom, neďaleko od Bratislavy. Ocitol som sa tam z vlastnej vôle na základe spontánneho rozhodnutia pozrieť sa osobne na miesta, o ktorých sa rozprávalo v médiách a ktoré často komentovali aj politici. Rovnako spontánne si ku mne prisadli do auta ďalší ľudia, ktorých som síce nikdy nevidel, ale ktorí chceli poznať situáciu a pomôcť na mieste. Prišli sme na hranice...
Štatistiky ukazujú fakty. A fakty znejú tak, že po uzavretí tzv. Balkánskej trasy na jar 2016 sa EÚ podarilo zabrzdiť príliv utečencov a migrantov. Problém vyriešený. Vyriešený úspešne. Môžu si gratulovať krajiny EÚ! Lenže riešenie utečeneckej krízy predsa nemôže spočívať v tom, že zo dňa na deň zavriete hranice. Čo sa skrýva za štatistikami a číslami, sú ľudské osudy. Realita je dnes taká, že pre zavreté hranice sú desiatky tisícov utečencov a migrantov uviaznutých na svojej “púti”...
Toto som si do denníka napísala 6. januára 2017 Moja najlepšia kamarátka sa práve vrátila z vianočnej besiedky svojho 3-ročného syna. Písala mi, ako to celé od dojatia preplakala. O dva mesiace porodí dcérku. Býva v Bratislave. „Bojím sa, že moje dieťa v noci zmrzne,“ hovorila mi ešte pred mesiacom mladá Sýrčanka, ktorá bývala v stane s dvoma maličkými deťmi na srbsko-maďarských hraniciach a čakala na legálny vstup do Maďarska, aby mohla požiadať o azyl...
Je po polnoci. Polovica novembra 2015. Teplota je len niečo málo nad nulou. Sme na území nikoho, v strede poľa hneď za macedónskymi hranicami, pár kilometrov od „albánskeho“ mesta Preševo, na severe Srbska. Obkolesujú nás tmavé hory. Svieti nám len jedno svetlo z generátora. Prichádzajú v stovkách, rodiny, tehotné, deti, muži, ešte nedospelí chlapci. Celú dlhú noc. Je im zima, ale ženú sa. Vždy sa ženú. Podávame im čaj, deťom robíme teplé mliečka zo sunarov. Snažím sa v tom chaose...
Zábery z filmu (V21) mi opäť pripomínajú zážitky, ktoré som získal na Balkáne, ale hlavne v Grécku na ostrove Lesbos. To, čo som videl niekoľko rokov po nakrútení tohto videa, však bolo bohužiaľ ešte horšie. V utečeneckých táboroch na gréckych ostrovoch žijú tisícky dospelých a detí na zemi, v blate, pod provizórnymi plachtami, medzi stromami, bez vody, elektriny, vystavení prírodným živlom. V septembri 2020 napríklad oheň totálne zničil utečenecký tábor Moria na ostrove Lesbos. V neľudských...