„Fosílne zdroje sú hrozbou nielen pre ničivý vplyv na stav planéty, ale sú aj nástrojom geopolitických bojov, ktoré prinášajú smrť a utrpenie.“

V roku 2022 vyvinula Európska únia enormné úsilie, aby zmenila zdroj svojich dodávok plynu a ropy a vytvorila podmienky, ktoré by umožnili zmeniť využívanie energií a zároveň zaistili energetickú bezpečnosť. Tento extrémne silný tlak vyvíjaný na zmeny v energetike spôsobila vojna na Ukrajine a vysoká závislosť Európy na ruských palivách. Rovnaký, len pomalší plán by Európa mala aj tak, ale z iného dôvodu – potreby znižovať spotrebu fosílnych zdrojov kvôli klimatickej kríze.

Európa, ktorá sa jasne vyhranila voči ruskej agresii, na jednej strane nechcela finančne podporovať štát, ktorý napadol jej blízkeho suseda. Zároveň si uvedomila, ako dlhoročné udržiavanie závislosti na politicky aj obchodne nepredvídateľnom dodávateľovi udržiava jej vlastných občanov v pozícii rukojemníkov. Dodávky a ceny energií výrazne ovplyvňujú celú ekonomiku, od schopnosti podnikov vyrábať cez cenu potravín či iných tovarov až po jednoduchý fakt, že domácnosti sú na energiách závislé v každodennom živote.

Ešte na začiatku roka patrilo Slovensko k štátom najvýraznejšie závislým na palivách z Ruska. Až 85 % plynu a 100 % ropy bolo dovážaných z krajiny, ktorá začala zabíjať svojich susedov. Viacerí analytici ale aj mimovládne organizácie dlhodobo upozorňovali, že takáto závislosť na jednom zdroji nie je dobrý nápad. Nebolo na to treba žiadnu vešteckú guľu ani extrémnu analýzu. Slovensko zažilo plynovú krízu už v roku 2009, a odvtedy svoju energetickú politiku v tomto smere tvrdohlavo nemenilo.

Od začiatku vojny na Ukrajine vystrelili ceny plynu a elektriny do nevídaných výšok a Európa sa začala pripravovať na prichádzajúcu zimu. Lenže ceny nezačali rásť 24. februára 2022. Mimovládne organizácie, ktoré sa venujú klimatickej zmene, sledovali ceny už v roku 2021 a upozorňovali, že spoliehať sa na plyn z nestabilných krajín je nielen klimatickou, ale aj bezpečnostnou hrozbou. Už v druhej polovici roka 2021 sme sledovali prudký nárast cien, ktoré pre ľudí neveštili nič dobré.

Hoci pred vojnou si scenár, v ktorom by Rusko otvorene zaútočilo na Ukrajinu, vedelo predstaviť snáď len pár jednotlivcov, objavovali sa už hlasy, ktoré upozorňovali na to, že za nárastom cien môže byť samotné Rusko. To cielene obmedzovalo dodávky plynu do Európy, ktorá v postkovidovom období zaznamenala zvýšenú spotrebu a nestíhala dopĺňať zásobníky.

Hospodársky útlm počas kovidu totiž viedol k poklesu dodávok plynu do Európy, ale po oživení ekonomiky Rusko na zvýšený dopyt nezareagovalo. Rusko sa síce ohradilo, že zmluvy dodržuje a dodávky nevie zvýšiť kvôli zlej infraštruktúre na Ukrajine, viacero politikov*čiek a expertov*iek v tom videlo skôr tlak na rýchlejšie povolenie nového plynovodu Nord Stream 2 alebo možnosť, že Rusko tieto palivá šetrí pre seba.

To, že klimatické opatrenia – v tomto prípade znižovanie spotreby energií a náhrada fosílnych zdrojov za obnoviteľné – sú prospešné v oveľa širšej miere než len v oblasti ochrany životného prostredia, sa však v plnej sile ukázalo až vo februári nasledujúceho roku.

Fosílne zdroje sú hrozbou nielen pre ničivý vplyv na stav planéty, ale aj nástrojom geopolitických bojov, ktoré prinášajú smrť a utrpenie. Hoci nevieme s určitosťou povedať, čo presne sa odohrávalo v hlave Vladimira Putina a akú konkrétnu stratégiu zvolil, vieme, že závislosť na nepredvídateľných režimoch ohrozuje širokú spoločnosť.

Riešenie je v podstate jednoznačné. Treba znižovať energetickú spotrebu – veľmi veľa sa dá urobiť prostredníctvom obnovy budov, poklesu únikov energie v sieťach či aj obmedzením konzumu a prechodom na obnoviteľné zdroje energie, čiže treba viesť klimaticky šetrné politiky.

Európa v prvom kroku výrazne zmenila dodávateľov plynu a ropy. To je však len rýchly, krízový krok, nemal by byť konečný. Je totiž namieste sa pýtať, či sme len nevymenili jedného dílera za druhého a neplatíme iným nestabilným režimom za palivá, ktoré zároveň ničia našu planétu. Zdá sa však, že EÚ smeruje k urýchlenému prechodu na klimaticky a aj bezpečnostne udržateľný model a postupne sa zavádzajú politiky, ktoré EÚ mala v pláne už pred vojnou, akurát niektoré zrýchľuje a finančne posilňuje.

Aj na Slovensku vyvolala vojna na Ukrajine niekoľko pozitívnych zmien v klimatickej oblasti. Zrazu prešlo niekoľko opatrení, ktoré boli ešte koncom roka 2021 nepriechodné, a to ani len v kompromisnej verzii. Škoda, že na to bol treba taký tragický impulz.

Vojna na Ukrajine otvorila v spoločnosti viaceré otázky. Potrebujeme ako ľudstvo takéto udalosti, aby sme robili správne kroky, alebo vieme reagovať aj na jednoznačné predpovede vedeckej a analytickej obce a uvažovať viac dopredu? Stojí naše pohodlie v podobe vždy dostupného benzínu a teplého radiátora za životy našich susedov alebo sa vieme uskromniť, keď chceme vyjadriť svoj pevný postoj? Ako dlho vydržíme ísť tou správnou cestou bez otupenia vedomia, že aj my sa podieľame na utrpení druhých? Dokážeme sa poučiť aj v iných oblastiach, kde naše pohodlie a márnivosť ubližujú tam, kde to možno nevidíme?

Otázky:

  1. Viete, aké náhradné zdroje energie zabezpečila EÚ v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu?
  2. Aké by mali byť podľa vás ďalšie kroky vedúce k energetickej sebestačnosti krajín EÚ?
  3. Akými rôznymi spôsobmi môže jednotlivec šetriť energie v každodennom živote?
  4. Akými postupmi môže znížiť spotrebu energií celá spoločnosť?