Článok publicistu Fedora Blaščáka analyzuje historický a ideologický vývoj fašizmu ako spoločenského javu – od klasických naratívov o regrese a reakcii na modernitu až po súčasnú koncepciu fašizmu ako radikálnej formy modernizmu. Na príkladoch Griffinovej teórie a historických súvislostiach autor ukazuje, prečo fašizmus nepatrí do minulosti, ale v rôznych podobách pretrváva žiaľ i v súčasnosti. Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola...
Profil autora - Fedor Blaščák
Fedor Blaščák je nezávislý konzultant, publicista a aktivista. Vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaoberá sa súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou. Spolu so Stanicou v Žiline založil a viedol iniciatívu Memory Kontrol (2008-2014), spolupodieľal sa na projekte obnovy Novej synagógy v Žiline (2012-2018). Publikuje eseje, rozhovory a analýzy, jeho texty vyšli v knihách: Výskumy intersubjektivity (2004, Mervart Praha), Filozofia (2005, SAV), Transit 68/89 (2009, Metropol Verlag Berlin), Atlas of Transformation (2011, JRP Geneve), Odkiaľ - Kam (2013, Kalligram), V službe demokracie (2014, Kalligram), Plamen (2015, 21er Haus Wien), Assessment of the impact of percentage tax designation (2016, Erste Stiftung Wien), Eastern Sugar (2021, SNG, Absynt). Zostavil knihy Engerau (2005, CKO) a Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou (2019, Slovart). Žije v Bratislave.
Hlavný hrdina románu 1984 pracuje na Ministerstve pravdy ako referent pre manipuláciu s minulosťou. Tam prechádza dookola staré vydania novín a spätne vymazáva, mení a prikrášľuje pôvodné správy podľa aktuálnych propagandistických potrieb režimu Veľkého brata. Hra s faktami Napríklad, keď „Ministerstvo hojnosti naplánovalo výrobu 145 miliónov párov topánok. Ako skutočný objem výroby uviedlo Ministerstvo 62 miliónov. Keď však Winston pôvodný odhad opravoval, znížil číslo na...