Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
Na príklade Krásnej Hôrky sa stretávajú všetky témy radikalizácie a fašizácie postsocialistickej slovenskej spoločnosti. Prívlastok postsocialistický tu má pritom kľúčový význam, lebo súvisí s hlavným zdrojom konfliktu, najmä s majetkovými vzťahmi, ktoré zaznamenali dramatické zmeny v súvislosti so socializmom aj postsocializmom.
Pri radikalizácii spoločnosti si možno klásť otázku, prečo sa v našich pomeroch prejavuje ako radikálny populizmus, ktorý som nazval dedinský fašizmus. Základom mojej definície sú osobitné ekonomické vzťahy a kultúra živobytia, ktoré volám postagrárne, a ktoré vznikli v čase štátneho socializmu napriek deklarovanej modernosti a technologickej vyspelosti tohto režimu. Možné vypálenie feudálneho panstva sociálne neprispôsobivými, ako sa konflikt pod stredovekým hradom ľudovo interpretoval, a následné zaberanie pôdy pod rómskou osadou, možno teda symbolicky preniesť aj ako konflikt o kontrolu agrárneho dedičstva.
Tieto socialistické postagrárne pomery – nie socializmus ako ideologický či ekonomický režim, ale každodenné modely živobytia sú dnes potom mobilizované ako nostalgia za časmi v časoch socializmu. Dedinskí fašisti preto paradoxne nielenže radi oslavujú nacionalisticko-populistický postkomunistický režim Vladimíra Putina, ktorý sa deklaruje ako hlavný potomok víťazov nad nemeckým nacizmom, ale hlavne vzývajú ideál živobytia v čase neskorého socializmu, vrátane nutnosti susedskej výpomoci, ideologickej kontroly štátu a nacionalizmu, kultivovaného mýtmi ako potravinová sebestačnosť, folklórna výnimočnosť, či roľnícky pôvod národa.
V prípade Krásnej Hôrky teda možno potom vystopovať sociálne i kultúrne príčiny nostalgie za týmto postagrárnym prostredím, ktoré sýti radikalizáciu, najmä ak je konfrontovaná s urbánnou prosperitou, kozmopolitizmom a vzývaním osobných slobôd, vrátane etických a sexuálnych preferencií, ktoré sa morálke dediny – teda jej mýtizovanej, agrárnej podobe priečia.
Sociálne nerovnosti upozorňujú na problém rastúcej nerovnosti, ktorej sú vystavené nielen sociálne skupiny, ale prejavuje sa aj vo výrazne nerovnomernejšom regionálnom rozvoji ako tomu bolo v časoch socializmu. Volanie po ochrane „neekonomických“ nacionalistických hodnôt, ktoré vzývajú populistickí vodcovia, je teda podľa tohto prístupu prejavom frustrácie tých, ktorí sa cítia odsunutí na okraj v súčasnej spoločnosti.
Príčiny rastu popularity dedinského fašizmu možno nájsť aj v nedostatočnej ochrane toho, čo možno nazvať ochrana demokratického ducha štátu. Legislatívne problémy a súdna ťažkopádnosť zamedziť legálnemu pôsobeniu fašistov, ale aj nedostatok pestovania citlivosti k demokracii v silových zložkách sú príčinou slabého potierania extrémizmu.
Nízka schopnosť výchovy k demokratickému občianstvu, ako sa problém s extrémizmom odbornejšie nazýva, je odrazom zanedbaného kultivovania vyspelej vedy o človeku u nás ako aj podpory vysokej kultúry, ale aj dôsledkom nedostatočnej kultivácii občianstva u časti kléru, ktorý otvorene podporuje hnutie „za život“ proti európskej „kultúre smrti“, čím spoluformuje kresťanský fašizmus.
Komplexná príčina je však v presvedčení veľkej časti voličov, že extrémistom ide v princípe o „správnu“ vec, len forma je niekedy provokatívnejšia. Ozajstný úspech dedinského fašizmu je teda vo vyvolaní pocitu kultúrnej blízkosti, voči ktorej sa väčšina bez pomoci demokratických inštitúcií a demokratov samotných nevie brániť.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Ako súvisí transformácia počas komunizmu s nárastom fašizácie spoločnosti dnes? 2. Prečo sa ľudia nevedia zorientovať v rozlíšení, ktoré skupiny obyvateľov sú zodpovedné za ich pociťovanie neúspechu?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
