Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.

29. septembra 2012 vstúpili prívrženci Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) pod vedením Mariána Kotlebu do obce Krásnohorské Podhradie na južnom Gemeri. Dôvodom ich protestu bola existencia miestnej rómskej osady medzi obcou a hradom. Osada, ktorú miestni volajú Tábor, stojí na nevysporiadaných pozemkoch. V súčasnosti je domovom pre 1100 obyvateľov rómskej národnosti, pričom „dole“ v obci žije ďalších 1500 obyvateľov – slovenskej, maďarskej aj rómskej národnosti.

Marián Kotleba sa v obci začal angažovať už mesiace predtým. Odkúpil časť jednej parcely v osade. Spolu s pôvodným majiteľom pozemku zorganizovali mediálnu aktivitu. Na proteste sa zúčastnilo okolo 170 osôb. Ich pochod do osady zablokovali policajní ťažkoodenci, do Tábora napokon vpustili iba Kotlebu a jeho tím v jednom aute. Po výmere pozemku a tlačovej besede sa protest pomerne pokojne rozpustil.

Prečo si Kotlebovci vybrali práve Krásnohorské Podhradie? Ide o obec pod symbolicky dôležitým hradom Krásna Hôrka. Práve tento hrad bol v marci toho istého roku zdevastovaný požiarom, za čo médiá obvinili miestne rómske deti. Ich vina sa nikdy nepotvrdila, tieň obvinenia však zostal nevyriešený. Ani dodnes, desať rokov po, nie je samotný hrad poriadne zrekonštruovaný. Po rôznych problémoch, komplikáciách a zlyhaniach sa čoraz častejšie skloňuje aj trestnoprávna rovina v tejto súvislosti.

Samotná osada Tábor pritom nepatrí medzi tie problematickejšie. Je síce početná a veľmi husto osídlená, no väčšinu obydlí tvoria murované domy. Ich problémom však je, že stoja na cudzích pozemkoch, a preto nemôžu byť zlegalizované. Viaceré z nich patria do kategórie „kolaudovateľné“: keby bol pozemok vysporiadaný, dom by sa mohol dostať do súladu s legálnymi štandardmi. V osade bol toho času zavedený aj vodovod.

V čom je teda problém? Jednu rovinu tvorí nespokojnosť miestnych vlastníkov pôdy, ktorí už desaťročia nemôžu využívať svoje pozemky. Je to naozajstný problém, ktorý robí zle obom stranám: vlastník má nepoužiteľný majetok, obyvatelia majú neskolaudované domy. Práve preto sa po protestoch rozbehol pilotný projekt legalizácie pozemkov v Tábore – žiaľ, napokon neúspešne. Poznatky z pokusu však boli využité k novelizácii pozemkového zákona v roku 2017. Táto novela umožňuje výmenu pozemkov pod osadami za štátne pozemky, čo rieši tento problém férovým spôsobom. Takáto legalizácia pozemkov v súčasnosti prebieha už v desiatkach obcí.

Bohužiaľ existuje aj druhá rovina a tá je o predsudkoch voči Rómom. Niektorí ľudia nikdy nebudú ochotní akceptovať Róma ako svojho suseda. Nepovažujú Rómov za nič viac než príživníkov, parazitov a asociálov, ktorí by mali žiť kdekoľvek inde, len nie blízko pri nich. Pre ľudí s predsudkami je čin spáchaný jedným Rómom hriechom celej komunity. Preto sa na proteste napríklad skloňoval príbeh z Malaciek, kde sa odohrával dlhoročný konflikt medzi miestnym obyvateľom Oskarom Dobrovodským a rómskou rodinou, ktorá sa nasťahovala do jeho susedstva. Kauza Dobrovského bola dlhé roky medializovaná a prezentovaná ako ostrý konflikt medzi Rómami a Nerómami. Samozrejme, Rómovia z Krásnej Hôrky reálne vôbec nepoznajú rómsku komunitu v Malackách, a preto je ich spojenie s tamojšími udalosťami využité ako účelové posilňovanie predsudkov voči nim.

Bojovať proti predsudkom je ťažké. Najlepší spôsob je poukázať na pozitívne príbehy, na to, čo sa podarilo. Naopak však vidíme, že posilniť predsudky negatívnymi príbehmi je oveľa ľahšie. Jeden prešľap akéhokoľvek Róma v našej krajine znamená v očiach mnohých ľudí odsúdenie celej rómskej komunity na Slovensku a potvrdenie ich predsudkov.

Protest v Krásnohorskom Podhradí sa ukázal byť prelomový pre krajnú pravicu na Slovensku. Tradičným cieľom slovenského nacionalizmu boli dovtedy najmä Maďari – viď výstupy Jána Slotu. Marián Kotleba a jeho nová generácia národniarov však zmenila tento zvyk. Výber lokality bol totiž symbolický aj v tom, že miestni obyvatelia maďarskej národnosti protestovali spolu so slovenskými nacionalistami proti Rómom. Takýto konflikt Rómov a Nerómov sa stal odvtedy oveľa viac charakteristický pre Slovensko, než predošlé rozbroje medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou. .

Využívaním „rómskej otázky“, oživením tém a metód národniarov, sa strana ĽSNS počas posledných rokov stala hlavnou silou krajnej pravice na Slovensku. Strana dosiahla vo voľbách v roku 2012 iba 1,6 percenta, ale v roku 2016 sa s vyše 8 percentami dostala do Národnej rady Slovenskej republiky.

Tábor v Krásnej Hôrke je dnes pokojný, i keď stále vo svojej podstate nedoriešený. Jeho príbeh jasne poukazuje na to, že tam, kde štát zlyháva v podpore menej rozvinutých regiónov, sa iniciatívy chopia radikáli. Ak by sme mali zlegalizovaný Tábor pod opraveným hradom, extrémisti by v obci nenašli žiadne pochopenie. Takto im dávame priestor na to, aby využili existujúce problémy na burcovanie napätia medzi skupinami obyvateľstva.

Otázky na otvorenie diskusie:

1. Predstavte si, že ste starosta/starostka v obci, kde rómska komunita býva na nevysporiadaných pozemkoch. Vlastníci sa pritom búria. Ako by ste sa snažili riešiť túto situáciu?

2. Niektorí ľudia si myslia, že vysťahovanie rómskych rodín z Krásnej Hôrky by situáciu vyriešilo rýchlo a efektívne. Súhlasíte s týmto tvrdením? Aké nové problémy môžu vzniknúť pri vysťahovaní rodín?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.