Jeden z prieskumov Slovenskej akadémie vied z roku 2008 ukázal, že vyše 68 percent opýtaných by malo problém s tým, keby sa do ich susedstva nasťahovala rodina rómskeho pôvodu. Zároveň z výsledkov ďalšieho prieskumu vychádzalo, že až 45 percent respondentov akceptovalo negatívne vyhlásenia politikov na adresu Rómov.

Ak teda politici vedia, že ich rasistické výroky budú prijímané, či dokonca povzbudzované, nie je dôvod, prečo by sa ich mali strániť. 

Rómovia sú často označovaní za tých, ktorí k Slovákom nepatria a nemajú právo na Slovensku žiť. Rómovia však nielen na Slovensku žijú už dlhé storočia. Ich príchod do Európy bol zaznamenaný na prelome 9. a 10. storočia. Rómski kováči boli dokonca súčasťou rakúsko-uhorskej armády vo vojne s Osmanskou ríšou. 

Prvá vec, ktorú sa študenti učia na Základoch politológie je, že politika je boj o moc a cieľom politických strán je ju získať. Proti rómske protesty na Slovensku najčastejšie organizuje strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá je rasistickou rétorikou dlhodobo známa. 

Odborníci bežne predpokladajú, že strana Kotlebovci – ĽSNS má najväčšiu podporu v obciach, kde žije veľký počet Rómov. Analýzy však túto tézu nepodporujú. Väčšina slovenských Rómov totiž žije na východe, prípadne na juhovýchode Slovenska. V týchto regiónoch však strana Kotlebovci – ĽSNS nemá takú vysokú podporu ako na strednom Slovensku. Teda predpoklad, že by túto stranu volili najviac ľudia, ktorí majú zlé skúsenosti s Rómami, nie je celkom správna. 

Odmalička má časť spoločnosti o Rómoch vytvorený obraz. Ten väčšinou nemá pozitívny charakter. Na marginalizované rómske komunity máme svoj názor, aj keď sme sa s človekom z osady nikdy v živote nestretli. Dalo by sa to nazvať aj strachom z nepoznaného. A ten využívajú práve členovia politickej strany, ktorá zorganizovala aj protest v Krásnej hôrke. Vyfabulované vety ako “Slušní ľudia na Slovensku sú denne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami,” nevyvolávajú nič iné ako strach, teda emóciu, ktorá väčšinou zvíťazí nad racionalitou. 

Rómovia sú extrémistami označovaní za kriminálnikov a protikladom je majorita, ktorá je označovaná prívlastkom “slušná”. Pretláčané je tak čierno-biele videnie sveta, v ktorom je jedna skupina tá správna a poctivá a tá druhá je nebezpečná. Hlavným určujúcim faktorom je pritom farba pokožky.

Extrémisti tak na Slovensku dlhodobo šíria nenávisť voči Rómom. Tých označujú za asociálov, poloopice a parazitov. Dôsledkom takýchto označení dochádza k ich dehumanizácii. Rómovia tak v podvedomí ľudí prestávajú byť rovnocennými ľuďmi. V momente, keď je dehumanizácia účinná, nepriateľstvo voči nim sa zdá byť spravodlivé a legitímne. Svojimi ďalšími vyjadreniami pravidelne vzbudzujú v ľuďoch emócie ako strach a hnev. Následne sa stavajú do pozície tých, ktorí celú situáciu “vyriešia”, čím si získajú aj politickú podporu. Extrémisti ale situáciu nechcú riešiť napríklad zvýšením kvality vzdelávania. Ich nástrojmi je často len krik, vulgarizmy a násilie, ktoré je pravidelne počuť aj na nimi organizovaných protestoch. 

Politici extrémizmu využívajú strach ako hlavný politický nástroj. Neustála prítomnosť faktoru nepriateľa je jednou zo základných súčastí extrémistickej politiky. Nepriateľ v ich ponímaní najčastejšie ničí ich majetok, kultúru alebo tradície. Či už sú nepriateľom Rómovia, migranti alebo LGBT komunity, proti ktorým nepretržite bojujú. Základnou taktikou je v prvom rade vzbudiť pocit strachu, ktorý sa následne premení na hnev. Ten je pravidelne namierený voči konkrétnej skupine ľudí. 

Extrémisti často ponúkajú na zložité problémy riešenia, ktoré znejú jednoducho. Problematika rómskych komunít žijúcich dlhodobo v chudobe však nie je jednoduchá na pochopenie, nieto ešte na vyriešenie. Ak by sa životná situácia Rómov na Slovensku zlepšila, zlepšili by sa aj vzájomné vzťahy Rómov a majority. Avšak na to, aby sa ich situácia dala zlepšiť, je nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia, ktoré by ale dnes vzhľadom na mieru rasizmu nemali politickú podporu verejnosti. 

Otázka – Ako by ste situáciu slovenských Rómov riešili vy ? O riešeniach spolu diskutujte.

Otázka – Prečo podľa vás nemá strana ĽSNS najväčšiu podporu v obciach, v ktorých žije veľký počet Rómov?

Barbora Jamrišková

Barbora Jamrišková, študentka Medzinárodných vzťahov a diplomacie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a analytička v projekte Infosecurity.sk, ktorý je zameraný na ozdravovanie informačného priestoru a budovanie povedomia o dôležitých celospoločenských témach. Je autorka článkov, ktoré vyvracajú najčastejšie mýty o Rómoch. Venuje sa tiež téme ochrany ľudských práv aj digitálnej architektúry sociálnej siete Facebook v súvislosti so šírením dezinformácií.

Archív autora