Článok publicistu Fedora Blaščáka analyzuje historický a ideologický vývoj fašizmu ako spoločenského javu – od klasických naratívov o regrese a reakcii na modernitu až po súčasnú koncepciu fašizmu ako radikálnej formy modernizmu. Na príkladoch Griffinovej teórie a historických súvislostiach autor ukazuje, prečo fašizmus nepatrí do minulosti, ale v rôznych podobách pretrváva žiaľ i v súčasnosti. Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola...
• O postpravde
V tejto časti nájdete VLOG-y a textové komentáre k týmto kľúčovým pojmom:
- Postpravda – situácia, v ktorej majú emócie väčší vplyv než fakty
- Postfaktická doba – obdobie, keď sú názory dôležitejšie než overiteľné informácie
- Dezinformácia – úmyselne šírená nepravdivá informácia s cieľom manipulovať
- Hoax – nepravdivý alebo vymyslený príbeh, ktorý sa šíri najmä cez internet
- Manipulácia – skryté ovplyvňovanie názorov, často cez emócie alebo klamlivé informácie
- Whataboutizmus („A čo hentizmus?“) – taktika odvádzania pozornosti na iný problém bez riešenia pôvodného
- Hybridná vojna – kombinácia vojenských a nevojenských nástrojov, vrátane manipulácie informácií
- Konšpiračná teória – neoverené tvrdenie, že za dôležitými udalosťami stojí tajné sprisahanie
- Echo chamber (ozvenová komora) – prostredie, v ktorom človek počuje iba názory, s ktorými súhlasí
- Filter bubble (filtračná bublina) – internetový priestor vytvorený algoritmami, ktorý nám ukazuje len obsah, ktorý potvrdzuje naše názory
- Propaganda – cieľavedomé šírenie ideologického obsahu na ovplyvnenie verejnosti
- Clickbait – senzáciechtivé a zavádzajúce nadpisy určené na prilákanie pozornosti
- Digitálna gramotnosť – schopnosť rozlišovať dôveryhodné a falošné informácie na internete
- Fact-checking – overovanie pravdivosti tvrdení, údajov a správ
- Spomienkový optimizmus – skresľovanie minulosti ako lepšej, než v skutočnosti bola
Článok psychológa Petra Halamu je analýzou dopadu konšpiračných presvedčení na spoločnosť. Vychádza z prípadov násilných útokov – od vtrhnutia do amerického Kapitolu, cez vyhrážky lekárom počas pandémie COVID-19 až po útok na bar Tepláreň v Bratislave – a poukazuje na to, ako konšpirácie aktivizujú agresiu voči jednotlivcom a skupinám. Konšpiračné teórie podľa Halamu zvyšujú polarizáciu, podnecujú nedôveru k inštitúciám a vedú k radikalizácii správania. Autor dopĺňa svoje tvrdenia výsledkami...
Katarína Cíbiková reflektuje ruskú inváziu na Ukrajinu nielen cez jej tragické dôsledky, ale aj cez paralelnú hybridnú vojnu, ktorú Slovensko zažíva v podobe šírenia dezinformácií. V rozhovore so zástupcom policajného profilu Hoaxy a podvody Polície SR Dávidom Púchovským sa dozviete, ako polícia identifikuje a rieši klamlivé informácie, ako reaguje na výhražné správy a akú dôležitú rolu zohráva prevencia a zapojenie občanov v odhaľovaní dezinformačných kampaní. 24. februára 2022 ruskí agresori...
Text evanjelického kňaza Mikuláša Vymětala je osobným svedectvom o tom, ako v roku 2013 čelil protirómskym pochodom v Českých Budějoviciach. Dozviete sa o konkrétnych okolnostiach protirómskych pochodov, o úlohe médií pri ich vyvolaní, o spôsoboch občianskeho odporu a solidarite, ako aj o dlhodobých dôsledkoch rasistických nálad v spoločnosti. V spomienkach rozoberá úlohu médií, občianskeho odporu a spoločsnkého dialógu, ktoré zabránili ďalšej eskalácii násilia. Dnes tento príbeh vnímame ako...
Klára Jurštáková skúma, ako vznikol mýtus o nebezpečných davoch a prečo je dnes vnímanie masových protestov a kolektívneho správania omnoho komplexnejšie. Vysvetľuje rozdiel medzi fyzickými a psychologickými davmi a ukazuje, prečo násilné protesty nevznikajú z chaosu, ale z dlhodobého pocitu útlaku a nespravodlivosti. Dozviete sa, prečo je mýtus o „davovej psychóze“ zastaraný, ako sa vyvíjala psychológia davu od čias Gustava Le Bona až po moderný výskum násilných protestov, a čo spôsobuje, že...
Autorka sa vo svojom texte zaoberá mechanizmami polarizácie a radikalizácie spoločnosti, pričom upozorňuje na to, ako extrémistická rétorika delí svet na „nás“ a „ich“, využíva dehumanizáciu a dogmatizmus, čím ohrozuje demokratické princípy. V texte zároveň zdôrazňuje dôležitosť kritického myslenia ako obrany proti manipulácii a politickým frázam. Článok odhaľuje, ako fungujú procesy polarizácie a dehumanizácie v spoločnosti, ako sa algoritmy sociálnych sietí podieľajú na radikalizácii verejnej...
Hlavný hrdina románu 1984 pracuje na Ministerstve pravdy ako referent pre manipuláciu s minulosťou. Tam prechádza dookola staré vydania novín a spätne vymazáva, mení a prikrášľuje pôvodné správy podľa aktuálnych propagandistických potrieb režimu Veľkého brata. Hra s faktami Napríklad, keď „Ministerstvo hojnosti naplánovalo výrobu 145 miliónov párov topánok. Ako skutočný objem výroby uviedlo Ministerstvo 62 miliónov. Keď však Winston pôvodný odhad opravoval, znížil číslo na...
Politológ Pavol Struhár upozorňuje, že sloboda prejavu bez zodpovednosti vedie k tragédiám a že šírenie dezinformácií zohráva kľúčovú úlohu pri eskalácii konfliktov, akým je aj vojna na Ukrajine. Poukazuje na to, že verbálna agresia a dezinformácie môžu spôsobiť reálne násilie, ako to dokazuje príklad východnej Ukrajiny. Autor rozoberá aj nevyhnutnosť budovania kritickej odolnosti verejnosti voči propagande a hybridným manipuláciám, ktoré majú čoraz sofistikovanejšiu podobu. Pripomína, že aj v...
Historik Miloslav Szabó rozoberá, ako sa po porážke hitlerizmu stal antifašizmus propagandistickým nástrojom. Analyzuje, ako ruský režim zneužíva historickú pamäť na ospravedlňovanie vlastnej agresie, a ukazuje, že za slovami o boji proti fašizmu sa dnes často skrývajú autoritárske praktiky, ktoré majú k skutočnému antifašizmu veľmi ďaleko. V článku sa dozviete, ako sa z pojmu antifašizmus stal v postsovietskom Rusku nástroj štátnej propagandy a ako sa dnes používa na delegitimizáciu Ukrajiny...