Poznámka: Tento obsah je vo forme textu a Vlogu, ktorý si môžete prehrať. 🎥
📌 Polarizácia spoločnosti a riziká dogmatizmu
⚖️ Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného správania je vnímanie sveta cez rozdelenie „my – oni“. Tí, ktorí nepatria do nášho tábora, sú automaticky nepriatelia. Menej vyhranené názory sa v online prostredí strácajú.
📢 Sociálne siete umocňujú tento efekt, keďže algoritmy selektujú obsah, ktorý posilňuje naše existujúce presvedčenia. Tým sa uzatvárame do informačných bublín a ignorujeme iné pohľady.
🔥 Polarizácia často vedie k dehumanizácii – hanlivému označovaniu členov nepriateľskej skupiny. Výrazy ako „dezoláti“, „paraziti“ alebo „najlepší nácek je mŕtvy nácek“ znižujú určité spoločenské skupiny na „podľudí“ a ospravedlňujú voči nim nenávisť.
🔒 Ďalším dôsledkom je dogmatizmus – viera v jedinú, nespochybniteľnú pravdu. Dogmatizmus popiera princípy demokracie a slobody, hoci práve na tieto pojmy sa často odvoláva. Ich nadužívanie vedie k vyprázdneniu ich významu a manipulácii verejnej mienky.
🤔 Kritické myslenie neznamená prijatie opačného názoru len preto, aby sme boli „vyvážení“. Ide o schopnosť analyzovať informácie z viacerých zdrojov, hľadať argumentačné chyby a uvedomiť si, aké záujmy môže niekto sledovať svojimi vyjadreniami.
🛑 Klásť si správne otázky je nevyhnutné: Čo presne znamenajú ľudské práva a demokratické princípy? Môže existovať absolútna sloboda? Aký je rozdiel medzi rovnosťou a rovnakosťou? Pokiaľ tieto otázky neotvárame, zostávame uväznení v politických klišé a frázach.
Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného alebo extrémistického správania je v prvom rade vnímanie spoločnosti rozdelenej na dva proti sebe stojace tábory. Videnie spoločnosti cez pohľad „my – oni“ – ak nie si s nami si proti nám. V súčasnosti sú to napríklad tí, ktorí bezvýhradne dôverujú očkovaniu a tí, ktorí očkovanie zatracujú. Akékoľvek menej vyhranené názory nie sú vo verejnom priestore tak počuteľné, pretože nerezonujú v online diskusiách na sociálnych sieťach.
Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného alebo extrémistického správania je v prvom rade vnímanie spoločnosti rozdelenej na dva proti sebe stojace tábory. Videnie spoločnosti cez pohľad „my – oni“ – ak nie si s nami si proti nám. V súčasnosti sú to napríklad tí, ktorí bezvýhradne dôverujú očkovaniu a tí, ktorí očkovanie zatracujú. Akékoľvek menej vyhranené názory nie sú vo verejnom priestore tak počuteľné, pretože nerezonujú v online diskusiách na sociálnych sieťach.
Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného alebo extrémistického správania je v prvom rade vnímanie spoločnosti rozdelenej na dva proti sebe stojace tábory. Videnie spoločnosti cez pohľad „my – oni“ – ak nie si s nami si proti nám. V súčasnosti sú to napríklad tí, ktorí bezvýhradne dôverujú očkovaniu a tí, ktorí očkovanie zatracujú. Akékoľvek menej vyhranené názory nie sú vo verejnom priestore tak počuteľné, pretože nerezonujú v online diskusiách na sociálnych sieťach.
Toto sa veľmi efektívne deje na sociálnych sieťach, ktoré fungujú tak, že zámerne na základe naprogramovaného algoritmu selektujú informácie, ktoré vyhodnotia ako zaujímavé pre nás. To znamená, že pokiaľ klikám na profily a stránky, ktoré sa zameriavajú na ospravedlňovanie Putinovho útoku na Ukrajinu, tak opačné alebo iné informácie sa ku mne ani nedostanú. Ľudia sa tak uzatvárajú vo svojich bublinách a ignorujú iný pohľad na vec. Hľadáme potom skôr to, čo nás odlišuje ako to, čo máme spoločné.
Pokračovaním procesu polarizácie je snaha ponížiť členov nepriateľskej skupiny a to sa často deje prostriedkami tzv. dehumanizácie, ktorá je hanlivým vyjadrovaním sa o členoch opozičného tábora, či už sú to Rómovia, Rusi, Ukrajinci, ľudia na úteku, nacionalisti, liberáli či rusofili. Keď sa vo verejnom priestore označujú určití ľudia ako „paraziti“, „pijavice“ či „dezoláti“ alebo zaznievajú také heslá ako „s náckami sa nevyjednáva“, „najlepší nácek je mŕtvy nácek“, či „nie sme ovce“ – čo naznačuje, že tí ostatní ovcami sú, dochádza k degradácii určitých spoločenských skupín na úroveň „podľudí“ a k šíreniu nenávisti voči týmto skupinám.
Polarizácia často vyúsťuje až v dogmatizmus, čiže v akceptáciu jedinej, nespochybniteľnej a všeobecne platnej pravdy, či už v jednom alebo v druhom znepriatelenom tábore. Dogmatizmus zo svojej podstaty popiera demokratické princípy. Dehumanizácia zas otvorene popiera princípy základných ľudských práv určitých sociálnych skupín tým, že ich odmieta vôbec zaradiť do ľudskej ríše. Rétorika znepriatelených skupín však veľmi často používa pojmy ako demokracia, demokratické princípy, sloboda prejavu, či ľudské práva. A tak sa potom dogmatizmom bojuje za demokraciu, či obhajuje sloboda šírenia neprávd a konšpiračných tvrdení za účelom manipulácie davov. Nadužívanie týchto pojmov (demokratické princípy, ľudské práva) a ich používanie v nekonzistentných kontextoch zameraných na manipuláciu, vedie k vyprázdneniu týchto pojmov a ich nesprávnemu chápaniu. Čo máme teda na mysli pod ľudskými právami či demokratickými princípmi? Je vôbec možná absolútna sloboda? Aký je rozdiel medzi rovnosťou a rovnakosťou? Toto sú otázky, ktoré si nekladieme, ktoré dostatočne hlboko nepremýšľame a preto sa dostávame do pasce politických klišé a fráz.
Kritické myslenie neznamená prijatie opačného názoru, pretože je dobrý, je to spoliehanie sa na vlastné vedomosti a informácie z viacerých zdrojov, schopnosť usudzovať a argumentovať, hľadať chyby a zjednodušenia v argumentácii, zamyslieť sa nad tým, prečo niekto verejne činný tvrdí to, čo tvrdí a aké záujmy tým háji. Skrátka, prijať predpoklad, že veci nie sú tým, čím sa na prvý pohľad zdajú byť.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Skúste si spolu so žiakmi a žiačkami odpovedať na otázky: Čo je demokracia a čo sú podľa nich demokratické princípy? Čo sú ľudské práva a kedy dochádza k ich porušovaniu? Je možná absolútna sloboda – kde končí moja sloboda? Aký je rozdiel medzi rovnosťou a rovnakosťou? 2. Zadajte žiakom a žiačkam úlohu, aby sa pokúsili vyhľadať, čo najviac tvrdení ohľadne určitej stanovenej témy napríklad.: vojna na Ukrajine, očkovanie, korona vírus, či už v elektronických médiách alebo na sociálnych sieťach. Úlohou bude zoskupiť obsah týchto informácií do určitých kategórií a zároveň uvažovať o spoľahlivosti zdrojov.
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
