Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
V spoločnosti je rozšírený názor, že ženy pracujúce v sexbiznise nemôžu byť znásilnené. Musia sa podvoliť každému mužovi, ktorý o to prejaví záujem. Z ich povolania vyplýva, že by mali byť vždy k dispozícii. Sexuálne násilie u ženy, ktorá musí chcieť sex za každých okolností vyznieva nezmyslene. Opak je však pravdou. Ženy pracujúce v sexbiznise zažívajú rôzne druhy násilia či už v intímnych alebo klientskych vzťahoch a ocitajú sa dennodenne v zraniteľných situáciách, ktoré ohrozujú ich život alebo zdravie.
Téma sexu a sexuality je v našej spoločnosti stále opradená rúškom tajomstva. Hovoríme, že je to tabuizovaná alebo zakázaná téma – ženské časopisy ju napríklad prinášajú na tzv. “zakázaných stranách”. Rodičia majú problém baviť sa o sexe so svojimi deťmi, v školách sa vyučuje sexuálna výchova len veľmi sporadicky. Je preto zložité hovoriť o osobách poskytujúcich sexuálne služby za peniaze, ich právach a rizikách, v ktorých sa ocitajú.
V súčasnosti je sexuálna práca vnímaná ako niečo dehonestujúce a nečestné. Oxfordský slovník definuje prostitúciu ako predávanie cti za zisk alebo ako použitie svojich schopností nepoctivým spôsobom. Legislatíva Slovenskej republiky nahliada na túto profesiu ako na nelegálnu prácu (pretože z nej nie sú odvádzané dane), nie trestný čin. Nachádza sa niekde v šedej zóne. Hovoríme tak o kriminalizácii sexbiznisu alebo jeho postaveniu mimo zákon. Sexuálne služby sú tak spoločnosťou vnímané ako niečo nemorálne a deviantné.
Nebolo tomu tak vždy. Najstaršie záznamy hovoria, že prostitúcia mala svoje miesto v chrámoch niekoľko storočí pred Kristom. Návštevou kňažky, ktorá poskytovala sexuálne služby za úplatu, vzdávali ľudia poctu bohom. Symbolom takto vnímanej prostitúcie bola bohyňa Inanna (Ištar) alebo kult Venuše. Neskôr Izrael a monoteistické náboženstvá, najmä kresťanstvo, nesúhlasili s erotickými kultmi a tak zakázali chrámovú prostitúciu. Začala sa prohibícia ženskej sexuality a telesnosti ako takej, ktorá vyvrcholila v predstave, že telo je hriešne a žena je skrz telo a sexualitu spojená s diablom. S týmto potom súvisí kresťanská regulácia sexuality – napríklad zákaz predmanželského sexu alebo absolútne vylúčenie sexuality z chrámov – celibát kňazov. Aj napriek týmto zákazom ostalo poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze súčasťou bežného života. Obvyklé boli verejné domy, ale aj milenky panovníkov či panovníčok. Tým, že spoločnosť začala považovať sexualitu za niečo hriešne, začali vzrastať netolerantné a ostrakizujúce postoje voči ľuďom poskytujúcim sexuálne služby za úplatu – najmä vo viktoriánskom období. Vznikom sociálneho štátu na prelome storočí sa na ženy pracujúce v sexbiznise začína nazerať ako na obete sociálnych okolností. Zároveň v rôznych obdobiach najmä novovekej histórie sa ľudia poskytujúci sexuálne služby rôznym spôsobom organizovali a bojovali za svoje práva.
Súčasná kriminalizácia sexbiznisu má za následok, že sa táto činnosť vykonáva mimo akejkoľvek kontroly štátu a ženy sú tak vystavované ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Musia sa skrývať na odľahlé miesta, kde sú častokrát samé a široko ďaleko nie je nikoho, kto by im pomohol – čo zvyšuje riziko násilia. Nedostatok ochranných pomôcok a nekontrolovanie zdravotného stavu osôb pracujúcich v sexbiznise zas zvyšuje riziko prenosu pohlavne prenosných a iných ochorení. Postavenie tejto činnosti mimo zákon znevýhodňuje a marginalizuje ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú a ohrozuje tých, ktorí tieto služby využívajú.
Aj v rámci feministického hnutia sa na sexbiznis alebo prostitúciu nahliada rôznym spôsobom. Radikálna feministická teória vníma sexbiznis ako násilie mužov voči ženám. Žena sa v rámci tejto profesie ocitá v podriadenej pozícii a jej osobnosť sa redukuje na objekt mužskej sexuálnej túžby. Na ženskú sexualitu a vzhľad sú kladené mužské hodnotiace kritériá, ako napríklad útly driek a veľké prsia, či podriadenie sa. Radikálne feministky vnímajú ženy poskytujúce sexuálne služby ako obete sociálnych okolností a popierajú, že by motívom k tejto práci mohlo byť slobodné rozhodnutie ženy alebo samotné potešenie zo sexuálnej aktivity. Liberálne feministky zas hovoria o slobodnom výbere samotnej ženy, považujú poskytovanie sexuálnych služieb za profesiu ako ktorúkoľvek inú, a preto nevidia dôvod, prečo by nemali mať sexuálne pracovníčky také isté práva ako ľudia v iných profesiách.
Existuje teda viacero názorov na poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze – jedným je, že ide o niečo nemorálne až trestuhodné, radikálne feministky hovoria o násilí mužov voči ženám, liberálne feministky hovoria o práci ako každej inej a znevýhodňovaní tejto profesie v rámci väčšinovej spoločnosti.
Riziko násilia je pri poskytovaní sexuálnych služieb na ulici výrazne vyššie ako pri poskytovaní služieb v interiéri. Ženy zažívajúce násilie používajú rôzne stratégie k predchádzaniu, zmierňovaniu alebo zastaveniu násilia. Môžu to byť stratégie súkromné alebo formálne, či neformálne. Súkromné stratégie sú stratégie, ktoré žena používa z vlastných zdrojov – je to buď obrana, útok alebo podriadenie sa, aby sa násilie nestupňovalo. Súkromnou stratégiou môže byť aj bezpečnostné plánovanie – napríklad, že žena chodí spať v teniskách, aby mohla rýchlo utiecť, keď ju muž napadne. Potom sú to verejné neformálne stratégie, ktoré pozostávajú z kontaktovania blízkych osôb (kamaráti, rodinný príslušníci) so žiadosťou o pomoc. Verejné formálne stratégie sú najefektívnejšie z hľadiska ukončenia násilia a ide o kontaktovanie formálnych inštitúcií ako polícia, lekár, či úrady. Výskumy poukazujú na to, že súkromné stratégie sú najmenej efektívne.
Vo výskume sme sa zaoberali stratégiami, ktoré ženy poskytujúce sexuálne služby na ulici používajú na predchádzanie, zmiernenie a ukončenie násilia v intímnych a klientskych vzťahoch. Zistili sme, že najviac používajú tzv. súkromné stratégie – najmä stratégiu bezpečnostného plánovania – intuitívne preverenie zákazníka, obslúženie iba jedného zákazníka v jednom čase, ľahšie dostupné a nie odľahlé miesto výkonu sexuálnej služby. Ďalej sa vo výskume ukázalo, že pri zažívaní intímneho násilia od svojich partnerov sa ženy bránia viac ako pri zažívaní násilia od zákazníkov a využívajú vo väčšej miere verejné neformálne stratégie – najmä zverenie sa blízkej osobe, rodine a kamarátom. Vôbec však nevyužívajú verejné formálne stratégie, pretože nedôverujú polícii, že ich dokáže ochrániť. Ženy v našom výskume popisovali negatívne skúsenosti s políciou, kedy im policajti neverili a čudovali sa, ako môže byť žena poskytujúca sexuálne služby znásilnená. Z preskúmaného vyplýva, že ženy pracujúce v pouličnom sexbiznise zažívajú násilie od partnerov alebo zákazníkov a snažia sa v týchto situáciách násilia aktívne brániť a predchádzať mu tak, aby pre ne nebolo osudným.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Viete identifikovať tabuizované alebo zakázané témy vo vašom okolí? 2. Máte pocit, že je pre Vás v školách pripravený dostatočný prístup k informáciám o sexuálnej výchove?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
