Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.

Násilie v našej spoločnosti nadobúda rôzne podoby a formy – od toho najviac viditeľného fyzického násilia, až po násilie inštitucionálne, ktoré je súčasťou štandardných spoločenských štruktúr. Tie sú tvorené tak, aby zvýhodňovali určité skupiny ľudí na úkor iných. Napríklad školský systém, ktorý zvýhodňuje mladých ľudí z majoritnej populácie, tým že im umožňuje vzdelávať sa v bežných školách, na základe čoho majú potom väčšiu šancu uspieť v pracovnom živote. Na rozdiel od nich sa deti patriace k rôznym menšinám vzdelávajú do veľkej miery v špeciálnych školách (napríklad rómske deti, deti s aspergerovým syndrómom, deti s telesným postihnutí….). Toto ich hneď na začiatku diskvalifikuje vo vzdelávacej kariére a v pracovnom živote.

To, čo je spoločné akémukoľvek druhu násilia, je prvok ublíženia či už fyzického alebo psychického. Špecifickým druhom násilia, ktoré ma tu bude zaujímať je násilie, kde exituje páchateľobeť, ktorí sú v nerovnakej pozícii. Nie sú rovnocennými a vyrovnanými partnermi. Aj v uvedenom príklade sú ľudia rómskeho pôvodu, či ľudia s postihnutím v nerovnakej pozícii voči majoritnej populácii. Takýmto druhom násilia je aj násilie mužov voči ženám.    

Násilie páchané mužmi na ženách je ešte stále tabuizovanou témou. Situácie odohrávajúce sa za zatvorenými dverami domácností sa často vnímajú ako súkromné záležitosti párov, či rodín. Avšak vzhľadom na to, že sa v posledných rokoch na Slovensku objavujú pokusy o obmedzenie reprodukčných práv žien zo strany vládnej koalície, je dôležité hovoriť o násilí mužov na ženách.

Sprísnenie legislatívy týkajúcej sa umelého prerušenia tehotenstva je určitým zásahom do reprodukčných práv žien. Pokiaľ hovoríme o obmedzovaní alebo odoberaní práv určitej skupine ľudí, hovoríme o násilí inštitucionálnom. Poznáme rôzne druhy násilia, kde figuruje obeť a páchateľ – fyzické alebo inak povedané brachiálne násilie je najviac viditeľné, pretože sa jedná spôsobenie fyzickej ujmy bitím alebo udieraním. Potom je tu psychické násilie, ktoré je menej viditeľné, ale o to intenzívnejšie a jeho následky sú často oveľa dlhodobejšie – ide o ponižovanie, nadávanie, vyhrážanie sa….Potom je tu násilie ekonomické, kedy ide o obmedzovanie vo finančnej oblasti alebo o finančnú závislosť. Sociálne násilie sa týka obmedzovania sociálnych kontaktov, čiže najmä trávenia voľného času s kamarátmi a kamarátkami.

Zaujímavé je pozrieť sa na to, ako je tento druh násilia – mužov voči ženám – zobrazovaný v médiách. Z analýzy spravodajských článkov a článkov v lifestylových magazínoch pre ženy vyplynulo nasledovné: Spravodajské médiá informujú vo veľkej miere iba o extrémnych prejavoch násilia mužov voči ženám a ich brutálnych až fatálnych následkoch (smrť ženy). Zároveň zobrazujú násilie ako nevyhnutné a osudovo určené, čo naznačuje nemožnosť sa mu vyhnúť. Autori/ky článkov používajú frázy ako „osudová tragédia“, „mozaika osudových okamihov“, „nevysvetliteľná dráma“, „nepredstaviteľné nešťastie“, čo vedie k presvedčeniu, že ide o niečo výnimočné, čomu sa nedalo vyhnúť. Zároveň spájajú násilie s láskou napríklad slovami: „vražedné vyznanie lásky“. Spomína sa tiež, že násilie bolo vyústením „manželskej hádky“, čo naznačuje že ide o dvoch rovnocenných partnerov. Uvažovanie o intímnom násilí ako o normálnej súčasti partnerského vzťahu normalizuje násilie a robí ho nepotrestateľným. Spravodajské články na násilie stále nazerajú z pohľadu tretej osoby a riešia najmä kriminálne následky fatálnych činov. Každodenné násilie, ktorého dôsledky nie sú fatálne a až tak viditeľné, tak zostáva nepovšimnuté. Ženy zažívajúce násilie sú v spravodajských článkoch často zobrazované ako pasívne obete, ktoré nemajú žiadnu moc sa násiliu vyhnúť. Čo ma značný vplyv na sebavedomie samotných žien. Zároveň zobrazovanie iba fatálnych dôsledkov môže ovplyvňovať tých, ktorí o násilí rozhodujú z trestno-právneho hľadiska – žena ktorá nie je ubitá na smrť, nie je ženou zažívajúcou násilie. 

Na druhej strane, články v lifestylových časopisoch pre ženy sa snažia príbeh násilia rozprávať z pohľadu ženy, ktorá zažívala násilie. To umožňuje čitateľovi alebo čitateľke nahliadnuť do bežnej každodennosti násilného vzťahu a poznať širší kontext násilia, nie len dôsledky násilného aktu. Ženy zažívajúce násilie sú zobrazované ako aktívne – schopné do určitej miery predchádzať, zmierňovať alebo zastaviť násilie. Takéto zobrazovanie umocňuje (empower) ženy a môže im dodať silu násilný vzťah opustiť. 

Žiaden z týchto mediálnych odkazov však nepoukazuje na to, že násilie mužov voči ženám je rodovo podmieneným násilím vyplývajúcim z nerovného postavenia žien a mužov v spoločnosti. Muži páchajú násilie na ženách pretože môžu – majú v spoločnosti moc a ženy sa dostávajú do pozície obete preto, lebo je to všeobecne prijímaná predstava o tom aká žena má byť – submisívna, pasívna, neschopná vlastnej akcie. Kvôli sociálnej nerovnosti je často viac finančne závislá, keďže sa od nej očakáva, že sa vzdá svojej kariéry a sociálnych kontaktov v prospech starostlivosti o deti a domácnosť. Častokrát sa ocitá v horšie platených zamestnaniach a očakáva sa od nej, že sa bude starať o druhých – že bude sestrička, učiteľka, vychovávateľka. Od malička je vedená k tomu, aby „bola dobrým dievčaťom“ a „aby poslúchala“. Takéto vnímanie žien prispieva k nerovnakému postaveniu žien a mužov v spoločnosti a vedie k páchaniu rodovo-podmieneného násilia mužov voči ženám.

Otázky na otvorenie diskusie:

1. Rozdajte žiakom a žiačkam rôzne časopisy a požiadajte ich, aby zoskupili články o násilí mužov voči ženám. Aký naratív v nich prevláda? Podobné cvičenie môžete spraviť aj s inými pojmami – napr. vzťah, žena, matka, otec, muž. Diskutujte.
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.