„Je únavné musieť stále dokola argumentovať za veci, ktoré by už dávno mali byť samozrejmé. Je únavné musieť o svojom súkromí hovoriť verejne, vysvetľovať na kamery, prečo aj my s maternicou potrebujeme rovnaké práva ako všetci ostatní.“ Dnes prvýkrát snežilo. Vonku nie je príjemne, zima je to ostrá a chlad sa zahryzáva do líc, pod nechty. Napriek tomu sa chystáme do ulíc, zajtra strávime niekoľko hodín na námestí. S termoprádlom a transparentami, s mamami, kamarátkami, bratmi, kolegyňami...
• O právach žien
V tejto časti nájdete video komentáre ( VLOG-y ) a textové komentáre o boji za reprodukčné práva žien.
Príspevky autorov (Vlog, komentár) sa vždy odvolávajú na konkrétny FILM. Ten nájdete v súvisiacich článkoch na konci každého komentára.
Poznámka: Film, komentár a VLOG tvoria jeden celok, ktorý má svoje indexové označenie (napríklad V01).
Slut Walk alebo „Pochod pobehlíc” je protestná akcia, ktorá pravdepodobne prekvapí už len svojím odvážnym názvom. Anglické slovo slut môžeme do slovenčiny preložiť ako pobehlica, šľapka alebo cundra. Pomenúvame takto ženu, ktorá má viacero sexuálnych partnerov s cieľom ponížiť ju alebo ju uraziť. Naopak, cieľom Slut Walk nie je ženy ponížiť, ale získať kontrolu nad týmto slovom a nebáť sa povedať, že som „šľapka”. Postaviť sa k tomu čelom, s nadhľadom, odvážne a vyzývavo, kráčajúc v opätkoch a...
V spoločnosti je rozšírený názor, že ženy pracujúce v sexbiznise nemôžu byť znásilnené. Musia sa podvoliť každému mužovi, ktorý o to prejaví záujem. Z ich povolania vyplýva, že by mali byť vždy k dispozícii. Sexuálne násilie u ženy, ktorá musí chcieť sex za každých okolností vyznieva nezmyslene. Opak je však pravdou. Ženy pracujúce v sexbiznise zažívajú rôzne druhy násilia či už v intímnych alebo klientskych vzťahoch a ocitajú sa dennodenne v zraniteľných situáciách, ktoré ohrozujú ich...
Iniciatívu Nebudeme ticho! sme založili v roku 2018. Reagovali sme na to, že sa vtedy v parlamente roztrhlo vrece s návrhmi, ktorými poslanci a poslankyne chceli buď takmer úplne zakázať vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva (interrupcií), alebo prístup k nim pre niektoré ženy a osoby s maternicou veľmi sťažiť. Postupne sme však zistili, že nás nespája len hnev vyvolaný snahami ovládať naše telá a životy. Zistili sme, že máme podobné predstavy o tom, ako by mala vyzerať spoločnosť...
Násilie v našej spoločnosti nadobúda rôzne podoby a formy – od toho najviac viditeľného fyzického násilia, až po násilie inštitucionálne, ktoré je súčasťou štandardných spoločenských štruktúr. Tie sú tvorené tak, aby zvýhodňovali určité skupiny ľudí na úkor iných. Napríklad školský systém, ktorý zvýhodňuje mladých ľudí z majoritnej populácie, tým že im umožňuje vzdelávať sa v bežných školách, na základe čoho majú potom väčšiu šancu uspieť v pracovnom živote. Na rozdiel...
Protest „Nebudeme ticho!“ organizovali ženskoprávne a feministické organizácie v reakcii na legislatívnu iniciatívu Anny Záborskej v otázke reprodukčných práv žien. Podľa Anny Záborskej je cieľom zákona pomôcť tehotným ženám a zamedziť tak prípadným interrupciám. Kritici však oponujú, že po schválení právneho aktu sa ženám sťaží prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Atmosféru diskusie o predloženom návrhu zákona do veľkej miery ovplyvňovalo aj dianie...
Príbeh druhej polovice 20. storočia, ako aj doterajšej časti 21. storočia, je o postupnom zrovnoprávnení rôznych menšinových a znevýhodnených skupín v našich spoločenstvách. Pozerajúc sa na tieto pozitívne trendy možno nadobudnúť pocit, že je to síce pomalý proces, ale ľudské a menšinové práva sa predsa len postupne rozširujú, posilňujú. Bohužiaľ, nie je to nutne tak. Boj o práva a slobody nemá vopred určený ani výsledok, ani smer, a dajú sa stratiť aj práva, čo...
Od roku 2016 zaznamenala stredná a východná Európa výrazný nárast feministických mobilizácií a protestov pre práva žien, najmä v oblasti reprodukčných práv, v boji proti násiliu na ženách, ale takisto v oblasti práv pre LGBT a queer komunity. Experti na sociálne hnutia hovoria o novej, celosvetovej vlne feministických hnutí a protestov, ktoré boli zaznamenané globálne takmer v každej krajine. V kontexte strednej a východnej Európy je táto dynamika...
Po pozretí filmu o protestoch žien v Poľsku, takzvaných „Strajk Kobiet“, sa mi v hlave vyrojilo mnoho tém. Áno, dívame sa na konkrétny protest žien v Poľsku, ale čo to má spoločné s nami? Môžeme túto tému nejako prepojiť aj s inými? Pretože povedať si: „Počuj, to čo sa deje v tom Poľsku, to je strašné!“, je príliš málo. Pomenovali by sme situáciu niekde „inde“, a tam by to pre nás skončilo. My sa tu ale zhovárame o oveľa väčšej téme, na ktorú protesty žien v Poľsku poukazujú...
Pravdepodobne ste sa už stretli so slovnými spojeniami „právo na život“, „ochrana práv nenarodeného dieťaťa“ alebo „možnosť voľby“. Tieto označenia odkazujú na tému, ktorá rozdeľuje celú spoločnosť. O tom, či a ako má byť v legislatíve upravená možnosť žien podstúpiť interrupciu, sa vedú spory nielen vo verejnosti, ale aj medzi odborníkmi a odborníčkami v oblasti práva, medicíny a politiky. V spore o interrupcie proti sebe stoja dva znepriatelené tábory. Ten prvý sám seba...
Imrich Vašečka
Narodil sa v roku 1947 vo Vysokých Tatrách, kde žil až do svojich 18 rokov v rodine lekára v Tatranskej Polianke. V roku 1971 ukončil štúdium sociológie na Jagiellonskej univerzite v Krakove. Do roku 1989 pracoval v rafinérii Slovnaft. V polovici roku 1989 podpísal spolu s niektorými slovenskými sociológmi otvorený list vtedajšiemu prezidentovi ČSSR G. Husákovi za prepustenie politických väzňov tzv. bratislavskej päťky. Bol aktívnym účastníkom novembrových udalostí 1989. Do konca roku 1992 krátko prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a bol riaditeľom Výskumného ústavu kultúry. Bol spoluzakladateľom Občianskeho inštitútu a jeho premeny v Stálu konferenciu Občianskeho inštitútu, Federácie inštitútov strednej a stredovýchodnej Európy, spoluzakladateľom Únie miest Slovenska. Od roku 1993 do roku 2020 prednášal na Masarykovej univerzite v Brne, na Fakulte sociálních studií. V súčasnosti spolupracuje s Bratislava Policy Institute.