Námestie nezávislosti v Kyjeve, známe skôr ako Majdan, je miestom, kde sa to údajne všetko začalo. Keď sa v súčasnosti diskutuje o agresii Ruska na Ukrajine, len málokedy sa debata nevráti k februáru 2014, kedy sa počas pouličných nepokojov zásadne formovala zložitá budúcnosť Ukrajiny. Tzv. Euromajdan označuje demonštrácie občanov proti politike vtedajšej vládnucej politickej elity na čele s proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorá bránila podpísaniu asociačnej dohody Ukrajiny s Európskou úniou. Spočiatku pokojné demonštrácie sa vyostrili zásahom špeciálnych policajných jednotiek Berkut proti demonštrantom. Následne dochádzalo k početným násilným stretom medzi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi, ktoré si vyžiadali viac ako 100 obetí a rozpútali ďalšie nepokoje v iných ukrajinských mestách. Nestabilná situácia počas Eurmajdanu vyústila do anexie Krymu Ruskou federáciou a separatistickými tendenciami v regiónoch na východe Ukrajiny, v oblasti Donbasu.

S odstupom niekoľkých rokov je pozoruhodné sledovať, aké rôzne interpretácie a symboly sa s Euromajdanom spájajú. Prozápadne orientovaní Ukrajinci spolu s predstaviteľmi Európskej únie a USA zdôrazňujú občiansky charakter protestov a demokratickú vôľu ľudu. Podľa nich, kvôli tvrdým zásahom bezpečnostných zložiek, ktoré viedli k mnohým obetiam na životoch, museli protestujúci stavať barikády, budovať stanové mestečko a klásť ozbrojeným zložkám organizovaný odpor. Euromajdan označujú za revolúciu dôstojnosti, ktorou sa Ukrajinci prihlásili k prozápadnej orientácii krajiny, konkrétne k členstvu v Európskej únii.

Na druhej strane, proruskí občania Ukrajiny a Rusko upozorňujú na násilný charakter demonštrácií, ktorej cieľom bolo zvrhnúť legitímnu vládu v Kyjeve a prezidenta Viktora Janukovyča. Medzi demonštrantmi identifikujú predstaviteľov krajne pravicovej polovojenskej skupiny Pravý sektor. Pre zaujímavosť, naratív o neonacistickom pozadí „revolúcie“ preniesli aj do práve prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá je ospravedlňovaná údajnou denacifikáciou krajiny.  Okrem toho, proruský tábor videl za demonštráciami priamy vplyv Spojených štátov amerických a Európskej únie, ktorí tým podľa ich slov sledujú ekonomické ciele (prístup k nerastnému bohatstvu a priemyslu Ukrajiny) či vojenské zámery (napr. budovanie základní NATO na Ukrajine).

Okrem týchto dvoch hlavných línií vysvetlenia Euromajdanu sa objavujú rôzne, viac či menej odborné, zdôvodnenia vtedajšieho diania. Jedno z nich, geopolitické, považuje Euromajdan za stret dvoch mocenských záujmov – Ruska a USA (resp. Západu), pričom Ukrajina (a konkrétne Majdan) má byť len bojiskom dvoch veľmocí. Zodpovednosť za konflikt tak prisudzujú buď agresívnej rozpínavosti Ruska alebo naopak, vnímajú ho ako legitímnu obranu ruských národných záujmov pred USA či NATO. Obľube sa teší tiež kultúrna perspektíva, zdôrazňujúca hodnotový rozkol medzi provýchodnou a prozápadnou časťou obyvateľstva. Provýchodná časť obyvateľstva je kultúrne (napr. aj jazykovo) blízka Rusku a prechováva tradičné hodnoty či odpor k liberalizmu. Naopak, prozápadná časť inklinuje k liberálnejším hodnotám Európy a západnej kultúre. Na Slovensku si kultúrne hľadisko osvojili najmä konzervatívne a nacionalistické kruhy, ktoré vysvetľujú dianie na Ukrajine aj ako konflikt tradičných a národných hodnôt či panslavizmu s údajnými liberálnymi, či dokonca neomarxistickými ideológiami Západu.

Akokoľvek, pri hľadaní objektívnych skutočností platia vo všeobecnosti dve pravidlá. Po prvé, sociálna realita nie je takmer nikdy tak čierno-biela, ako je naznačené vyššie. Medzi uvedenými pólmi existuje veľký priestor možných vysvetlení a interpretácií, a to aj v otázke príčin a vplyvu Euromajdanu. Nie sme nútení si za každú cenu vybrať stranu sporu, resp. jedinú interpretáciu. S tým súvisiace druhé pravidlo hovorí, že najreálnejší opis skutočnosti dosiahneme vtedy, keď sa zbavíme rôznych predsudkov, konšpirácií a dezinformácií, znemožňujúcich objektívny a neutrálny pohľad na spoločenské dianie. Konflikt na Ukrajine jasne ukazuje, že informácie sú dôležitým nástrojom boja, preto je potrebné ich kriticky vyhodnocovať a triediť.

Otázky:

  1. Vysvetlite, ako by ste postupovali pri vyhľadávaní a spracovaní informácií, aby ste čo najpresnejšie opísali dianie počas tzv. Euromajdanu?
  2. Za akých podmienok alebo v akých situáciách (ak vôbec) by ste akceptovali použitie násilia na presadzovanie práv a požiadaviek?

Pavol Struhár

Mgr. Pavol Struhár, PhD. je viac ako 10 rokov odborným asistentom na Katedre politológie Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Vedeckú orientáciu sústreďuje na výskum politického extrémizmu, konkrétne moderných trendov v extrémistickom prostredí, neoficiálnych extrémistických skupín ale tiež ich politických reprezentácií. Od roku 2016 organizuje workshopy pre študentov na základných a stredných školách k témam demokracie, ľudských práv a občianskej participácie. Je spoluautorom metodických príručiek pre pedagógov a sociálnych pracovníkov k prevencii radikalizácie.

Archív autora