Na výročie oslobodenia Bratislavy a konca II. svetovej vojny prišli na Slavín členovia a sympatizanti kontroverzného ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci. Členovia klubu na svojej ceste do Berlína neboli vpustení na poľské územie. Kladenie vencov prebehlo na Slavíne – pamätníku sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Pred príchodom motorkárov sa medzi ľudí dostal Juraj z Bratislavy, ktorý držal ukrajinskú vlajku. Spoločnosť mu...
• v41
Autorka sa vo svojom texte zaoberá mechanizmami polarizácie a radikalizácie spoločnosti, pričom upozorňuje na to, ako extrémistická rétorika delí svet na „nás“ a „ich“, využíva dehumanizáciu a dogmatizmus, čím ohrozuje demokratické princípy. V texte zároveň zdôrazňuje dôležitosť kritického myslenia ako obrany proti manipulácii a politickým frázam. Článok odhaľuje, ako fungujú procesy polarizácie a dehumanizácie v spoločnosti, ako sa algoritmy sociálnych sietí podieľajú na radikalizácii verejnej...
Politológ Pavol Struhár upozorňuje, že sloboda prejavu bez zodpovednosti vedie k tragédiám a že šírenie dezinformácií zohráva kľúčovú úlohu pri eskalácii konfliktov, akým je aj vojna na Ukrajine. Poukazuje na to, že verbálna agresia a dezinformácie môžu spôsobiť reálne násilie, ako to dokazuje príklad východnej Ukrajiny. Autor rozoberá aj nevyhnutnosť budovania kritickej odolnosti verejnosti voči propagande a hybridným manipuláciám, ktoré majú čoraz sofistikovanejšiu podobu. Pripomína, že aj v...
Katarína Cíbiková reflektuje ruskú inváziu na Ukrajinu nielen cez jej tragické dôsledky, ale aj cez paralelnú hybridnú vojnu, ktorú Slovensko zažíva v podobe šírenia dezinformácií. V rozhovore so zástupcom policajného profilu Hoaxy a podvody Polície SR Dávidom Púchovským sa dozviete, ako polícia identifikuje a rieši klamlivé informácie, ako reaguje na výhražné správy a akú dôležitú rolu zohráva prevencia a zapojenie občanov v odhaľovaní dezinformačných kampaní. 24. februára 2022 ruskí agresori...
Článok publicistu Fedora Blaščáka analyzuje historický a ideologický vývoj fašizmu ako spoločenského javu – od klasických naratívov o regrese a reakcii na modernitu až po súčasnú koncepciu fašizmu ako radikálnej formy modernizmu. Na príkladoch Griffinovej teórie a historických súvislostiach autor ukazuje, prečo fašizmus nepatrí do minulosti, ale v rôznych podobách pretrváva žiaľ i v súčasnosti. Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola...