30. januára 2023

Konšpirácie nie sú len benígny jav, ale mnohé z nich majú vysoký potenciál negatívneho efektu na spoločnosť, medziskupinové vzťahy či mieru spoločenskej polarizácie.

V predchádzajúcich rokoch sme boli svedkami viacerých udalostí, o ktorých by sme sa ešte pred pár rokmi ani nenazdali, že by sa vôbec mohli udiať. Myslím tým prípady veľmi silného, radikálneho a agresívneho vystúpenia proti štátnym či verejnými inštitúciám či osobám, ktoré tieto inštitúcie predstavujú. V zahraničí asi najviac zarezonoval útok na americký Kapitol, keď dav ľudí protestujúcich proti výsledku volieb, v ktorých Donald Trump prehral boj o druhé funkčné obdobie prezidenta, vnikol do budovy amerického parlamentu a narušil parlamentné zasadnutie. Vyčíňanie davu po pár hodinách ukončil až zásah Národnej gardy. Výsledkom útoku bol jeden mŕtvy a desiatky zranených policajtov, obete a zranení boli aj na strane davu. Na Slovensku sme po začatí vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 boli svedkami útokov odporcov očkovania (anti-vaxerov) na lekárov, ktorí sa v spoločnosti zasadzovali za očkovanie a mediálne ho podporovali. Skupiny ľudí chodili pred domy lekárov, hlučne ich osočovali a vyskytli sa aj vyhrážky fyzickou likvidáciou, ktoré musela riešiť polícia. Takisto len nedávno sme boli svedkami streleckého útoku na LGBTI+ osoby pred barom Tepláreň, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia z komunity a jedna osoba bola ťažko zranená.

Aj keď spomínané udalosti delí veľká geografická vzdialenosť, všetky majú niečo spoločné. V pozadí oboch totiž sú konšpiračné teórie, ktoré motivujú jednotlivcov v dave. Konšpiračné teórie môžeme definovať ako laické presvedčenia, ktoré prisudzujú dôvod udalostí alebo ich utajovanie akémusi tajnému nezákonnému či zákernému sprisahaniu. Konšpiračné presvedčenia zväčša nemajú oporu v realite, zásadne im chýbajú empirické argumenty a ich šírenie je založené na ich nekritickom prijímaní. V prípade útoku na americký Kapitol bola hlavnou motiváciou v pozadí viera, že americké voľby boli úmyselne zmanipulované v neprospech D. Trumpa, že sčítacie stroje použité pri voľbách boli hacknuté apod. Podrobnejšia analýza jednotlivcov v dave odhalila, že mnohí z nich boli prívrženci ďalších konšpiračných teórií ako napr. QAnon. V prípade atakov na lekárov boli spúšťačom konšpiračné teórie o očkovaní proti COVID-19, najmä rôzne presvedčenia o zámernom utajovaní informácií o škodlivosti očkovania, o úmyselnej snahe poškodiť zdravie ľudí či dokonca o tom, že očkovanie je nástroj čipovania a následného kontrolovania ľudí. Nakoniec, pri útoku na LGBTI+ osoby, boli páchateľovi vlastné konšpirácie o tzv. ZOG (Zionist Occupied Government/Si­onistická okupačná vláda), teda konšpirácie o tom, ako Židia tajne riadia svet, bol tiež sympatizantom konšpiračného hnutia QAnon. Tieto konšpirácie sú v súčasnosti obohatené o anti-LGBTI+ elementy, ktoré nakoniec viedli aj k samotnému útoku.

Tieto udalosti sú jedným z mnohých príkladov toho, na čo dlhodobo upozorňujú mnohí sociálni vedci a vedkyne, a to, že konšpirácie nie sú len benígny jav, ale mnohé z nich majú vysoký potenciál negatívneho efektu na spoločnosť, medziskupinové vzťahy či mieru spoločenskej polarizácie. Dôvod, prečo to tak je, môžeme hľadať najmä v povahe konšpirácií. Ako už bolo uvedené v definícii konšpiračných presvedčení, ich nevyhnutnou súčasťou je presvedčenie o existencii osôb, ktoré iným ľuďom zámerne ubližujú, resp. ich zneužívajú. Prirodzenou psychologickou obranou voči ubližovaniu zo strany iných je tendencia brániť sa, prípadne aj útočiť na niekoho, komu pripisujeme nepriateľský úmysel. Táto tendencia sa môže vyskytovať v rôznych formách, najjednoduchšie z nich je verbálne vymedzenie, odmietanie či osočovanie. Ak hovoríme o najjednoduchšej forme, nechceme tvrdiť, že nejde o nič škodlivé. Verbálne osočovanie či vymedzenie sa voči iným skupinám, prípadne štátnym inštitúciám, ak sú predmetom konšpirácií, môže viesť k zvýšenému napätiu v spoločnosti, k zvýšenej polarizácii medzi skupinami zastávajúcimi odlišné postoje, ostrakizácii iných skupín, prípadne aj k nedôvere k štátnym inštitúciám. To sa môže prejaviť v nižšej občianskej participácii, resp. k nerešpektovaniu spoločných pravidiel a nariadení, čo sme videli napr. pri pandémii COVID-19, a celkovo v negatívnejšom postoji voči demokratickému systému. Psychologické výskumy potvrdili negatívnych dopad konšpiračných presvedčení na širokú škálu sociálno-psychologických premenných ako je znížená prosociálnosť, miera predsudkov či ochota k reštrikcii ľudských práv a slobôd.

V prípade, ak sa konšpiračné presvedčenia spájajú u jednotlivcov alebo skupín s väčšou akceptáciou agresivity ako riešenia konfliktov, nemusí ostať len pri verbálnych útokoch. Môže dôjsť aj k priamym agresívnym útokom voči osobám či inštitúciám, ktoré sú predmetom konšpirácií. Okrem udalostí zo súčasného sveta doma i v zahraničí môžeme spomenúť rôzne historické udalosti, pri ktorých došlo k priamej agresii voči iným osobám, napr. židovský pogrom v Topoľčanoch tesne po druhej svetovej vojne. Ten vyvolala konšpirácia súvisiaca s vtedajším očkovaním detí proti kiahňam (mnohí lekári boli židovskej národnosti), ktorá tvrdila, že židovskí lekári očkujú kresťanské deti jedom s cieľom ich vyvraždiť. Táto konšpiračná fáma znásobila protižidovské nálady (spojené s navracaním arizovaného majetku) a vyvolala pohon davu pohon davu na židovských obyvateľov mesta, pri ktorom ostalo niekoľko desiatok zranených Židov, viacerých z nich s ťažkými zraneniami.

 Tieto príklady historických a súčasných udalostí spolu s výsledkami psychologických výskumom nás presviedčajú o tom, že konšpiračné presvedčenia a ich negatívne spoločenské dôsledky treba brať vážne. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie je zastúpenie konšpiračných presvedčení v spoločnosti (t. j. čím viac ľudí konšpiračným presvedčeniam verí), tým pravdepodobnejší je ich záporný efekt. Aj keď konšpiračné presvedčenia zo spoločnosti nikdy úplne nezmiznú, je zmysluplné hľadať a aplikovať spôsoby, ako možno spoločnosť a jednotlivcov pred konšpiráciami chrániť  a zmenšovať ich negatívny dopad.

Otázky:

  1. Aké konšpirácie a konšpiračné teórie poznáte? Myslíte si, že môžu byť nejakým spôsobom pre spoločnosť nebezpečné? Ak áno, ako?
  2. Mala by sa podľa vás spoločnosť pred konšpiračnými teóriami chrániť? Ak áno, ako?
  3. Máte aj Vy niekoho v rodine, kto podľahol nejakej konšpiračnej teórii? Komunikujete s nimi?

Peter Halama

Peter Halama je psychológ. Venuje sa najmä osobnostným a kognitívnym faktorom optimálneho psychologického fungovania, v súčasnosti vedie projekt psychologických súvislostiach nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Pôsobí ako vedúci Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV a prednáša na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Je členom viacerých vedeckých kolégií a komisií doma aj v zahraničí. Je zapojený do domácich aj medzinárodných vedeckých projektov a výskumných sietí. Je autorom a editorom viacerých knižných publikácií a desiatok vedeckých štúdií.

Archív autora