Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
V sobotu 24. augusta 2013 sa vo viacerých českých mestách konali protesty proti Rómom a policajnému násiliu, organizované najmä extrémistickými politickými stranami či skupinami ako napr. Dělnícka strana sociálni spravedlnosti alebo Svobodný odpor. Jedným z nich bol aj protirómsky pochod v Ostrave, pričom zvolávatelia z akčnej skupiny Čeští lvi ho vopred ohlásili pod názvom „Stop rasovým útokům“ s podtitulom „Proti cikánskému rasismu a policejnímu násilí“, čím podľa vlastných slov reagovali na zvýhodňovanie rómskeho etnika, čierny rasizmus a zneužívanie sociálneho systému Rómami.
Na záberoch z Ostravy je zachytená najmä konfrontácia policajných zložiek s násilníkmi z neonacistického a chuligánskeho prostredia, avšak protirómske prejavy sú prítomné v celej spoločnosti. Ľudia často oprávnene prezentujú nespokojnosť s opatreniami a aktivitami vlády v otázke rómskej menšiny a jej spolužitia s majoritou. Problémy a požiadavky ľudí nie je správne ignorovať, pokiaľ nie sú založené na fanatickej nenávisti voči Rómom. Naopak, občania musia mať istotu, že ich v demokracii bude niekto počúvať a ich problémy riešiť, potom budú systému dôverovať. Bez dôvery ľudí totiž demokracia neprežije, čo sa ukázalo napríklad aj pri zvrhnutí krehkej demokracie v Nemecku nacistami v roku 1933.
Hoci zábery z násilnej demonštrácie pôsobia nepríjemne, zásadným spoločenským problémom nie je pár desiatok agresívnych futbalových chuligánov, pre ktorých je nenávisť, násilie a odpor k polícii životnou filozofiou či koníčkom. Skutočnou hrozbou pre demokraciu je však radikalizácia nespokojných občanov, ktorí sa k agresorom na demonštráciách spontánne pridávajú.
Aj historická skúsenosť z nástupu nacizmu v Nemecku nám ukazuje, že najmä počas krízy ľudia hľadajú svojich záchrancov (spasiteľov). Tí im okamžite ukážu vinníkov ich situácie a zároveň im ponúknu jednoduché a radikálne riešenie, hoci založené na nenávisti voči konkrétnej rase, etniku alebo náboženskému či politickému presvedčeniu. Vodcovia extrémistických skupín šikovne využívajú prepracované stratégie ako oslovovať a mobilizovať nahnevaných či sklamaných občanov. Násilný imidž skinhedov a chuligánov síce verejnosť poväčšine odpudzuje, ale zároveň sa v nej často objavuje latentný rasizmus (resp. anticiganizmus, t.j. špecifická forma rasizmu voči Rómom) či strach z neznámeho a cudzieho. Extrémisti tak už na rozdiel od minulosti pôsobia uhladenejšie, využívajú nenásilné spôsoby činnosti, hlásia sa oficiálne k demokracii a prezentujú sa ako vlastenci, resp. nacionalisti. Pri každej možnej príležitosti spievajú národnú hymnu, spomínajú na významné osobnosti národa a vykrikujú vlastenecké heslá. Ich cieľom je poskytnúť ľuďom ochranu a pocit národnej hrdosti, jednoty a spolupatričnosti. Avšak nie všetkým ľuďom. Vyvolení sú len tí, ktorí patria do presne vymedzenej rasovej, etnickej, náboženskej či sexuálnej kategórie. Nenávisť voči inakosti tak nezmizla, len zostala ukrytá v jemnejšom jazyku, súkromných komunikáciách či v symboloch. Rasizmus, antisemitizmus či agresívny nacionalizmus už nie je o láske k vlasti a rešpekte k iným národom, rasám či kultúram, ale o pocite nadradenosti a nepriateľstve voči nim.
Zo záznamu demonštrácie je počuť heslá ako „Čechy Čechom“ alebo rasistické heslo „Biela vlasť – naša vlasť“, ktoré volajú po nerovnom postavení príslušníkov rôznych národnostných skupín či rás. Extrémisti podobnými demonštráciami cielene vyvolávajú napätie a konflikty v spoločnosti a rozdeľujú ju na „My“ (napr. Česi, slušní občania, vlastenci) verzus „Oni“ (napr. Rómovia, asociáli, kriminálnici). Realita je však oveľa pestrejšia a problémy komplexné, a preto riešením nie sú násilné demonštrácie v uliciach, rozdeľovanie ľudí do kategórií a šírenie nenávisti, ale hľadanie dlhodobých riešení cez spoluprácu a vzájomnosť.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Aké možnosti podľa Teba ponúka demokracia občanom pri riešení ich problémov a požiadaviek? 2. Ako vnímaš rozdiel medzi agresívnym nacionalizmom a vlastenectvom (patriotizmom)? Vysvetli na konkrétnom príklade! 3. Cítite zodpovednosť za svoje činy na sociálnych sieťach?
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
