Na začiatku filmu (V01) sa pán rómskeho pôvodu pýta: “To je rasizmus, nie?”. Na túto otázku existuje jednoduchá odpoveď: Áno.

Bohužiaľ, na Slovensku a v Česku sa voči rómskej menšine dlhé desaťročia drží hlboko zakorenený rasizmus. Ale keďže je spoločensky odsudzovaný, v mnohých ľuďoch sa rozvinul tzv. “neuvedomelý rasizmus”. Jeho prejavy najčastejšie začínajú slovami: “Nie som rasista, ale…”. Veta spravidla pokračuje nenávistnými prejavmi alebo nepravdivými informáciami o Rómoch, ktorých cieľom je očierniť ich alebo odsúdiť ako jednoliatu skupinu. Tá skupina však zahŕňa tisícky individuálnych ľudských príbehov. 

Práve šírenie nepravdivých informácií prilieva olej do ohňa. Čo niekedy končí násilím, ktoré je časťou spoločnosti aj akceptované, v niektorých prípadoch dokonca schvaľované. Spomeňme si na neopodstatnenú raziu slovenskej polície v Moldave nad Bodvou, ktorú dlhodobo ospravedlňovala aj vtedajšia vláda. Je vysoko pravdepodobné, že keby boli obeťami podobnej razie členovia majority, spustilo by to vlnu pobúrenia naprieč krajinou, možno aj protesty. V tomto prípade boli obeťami Rómovia, ktorých hromadne označujeme zámenom “oni”, teda “nie my”. 

Odmalička pravidelne počúvame o tom, že Rómovia majú výhody a zneužívajú sociálny systém. Niekedy sa na sociálnych sieťach možno stretnúť aj so zdanlivo prepracovanými tabuľkami, v ktorých je porovnaný mesačný príjem zamestnaného “bieleho” s príjmom nezamestnaného Róma. Cieľom tvorcu tabuľky je poukázať na to, že nezamestnaní Rómovia zarábajú u nás viac ako majorita, a to vďaka väčšiemu počtu detí. Informácie v tabuľke sú ale nepravdivé. 

Systém dávok v hmotnej núdzi, ktoré sú často spájané práve s rómskymi komunitami, je na Slovensku nastavený tak, že veľký počet detí nie je kľúčom k bohatstvu. Ak má rodina 4 deti, jej dávka sa zvyšuje o približne 60 euro, ak má viac detí, výška sociálnej dávky sa už nemení. Dávky v hmotnej núdzi môžu poberať len rodiny, ktoré žijú pod určenou hranicou chudoby.

Príliš veľa rodín dnes žije v podmienkach, ktoré si mnohí nevieme ani len predstaviť. Tisíce ľudí žijú bez elektriny, vody alebo takého luxusu ako je splachovací záchod. V jednej izbe vyrastá niekoľko detí naraz, bez akéhokoľvek súkromia. Niekedy je otázkou dňa, či z posledných peňazí kúpiť jedlo, lieky alebo ich dať deťom na cestu do školy. Zákony prežitia sú však jasné. 

Na videu z protestu mladý muž do megafónu kričí: “Rómovia majú učebnice zadarmo a biele deti nemajú nič.” Opäť to nie je také jednoduché, ako tvrdí tento pán. Nárok na finančnú podporu určenú na vzdelávacie potreby, teda aj učebnice, majú deti, ktoré pochádzajú z rodín poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, teda žijú pod stanovenou hranicou chudoby. 

Učebnice zadarmo teda nedostávajú všetky rómske deti na základe farby ich pokožky. Na učebnice zadarmo majú tiež nárok aj majoritné “biele” deti, ak pochádzajú z rodiny žijúcej v chudobe.

Chudoba však často nie je vinou samotných rodín a príčiny môžu byť individuálne. Je ale rozdiel medzi chudobou situačnou a generačnou. Môže sa zdať, že učebnice zadarmo teda dostávajú len Rómovia, pretože rómske komunity dlhodobo žijú v generačnej chudobe. Znamená to, že sa do nej rodí niekoľko generácií po sebe. Najdôležitejšou súčasťou generačnej chudoby je fakt, že je takmer nemožné sa z nej dostať von. Ak sa narodíte do generačnej chudoby, vyrastáte v toxickom strese, nedostane sa vám dostatočného vzdelania, veľmi pravdepodobne školu ani nedokončíte, nedarí sa vám nájsť si prácu a vaše deti čaká presne rovnaký scenár. V chudobe nemyslíte na budúcnosť, snažíte sa prežiť dnešok. Zároveň nemáte akúkoľvek motiváciu svoju situáciu zmeniť. Chudobu vidíte všade okolo seba, možno aj dúfate, že sa to raz zmení, ale zdá sa to nedosiahnuteľné.  Takáto situácia prirodzene spôsobuje nikdy nekončiaci stres. Ten si mnohí kompenzujú akýmkoľvek možným mentálnym únikom. Najčastejšími a najlacnejšími spôsobmi sú cigarety, alkohol, aj lacné drogy. A tak sa vytvára začarovaný kruh chudoby plnej beznádeje. 

Rómov na Slovensku často vnímame ako príliš rozdielnych na to, aby sme ich tolerovali. Stotožňujeme ich s “problémami” Slovenska. Neuvedomujeme si pritom, že každý sa narodí na inej štartovacej čiare a každý vyrastá v iných podmienkach. Chudoba rómskych komunít je skutočne problém Slovenska. Problém, ktorý má každoročne devastačný vplyv na tisícky ľudských životov. 

Otázky:

  1. Stretli ste sa aj vy s niektorými nepravdivými tvrdeniami? Diskutujte o nich. 
  2. Predstavte si, že by ste sa narodili v osade. Aké následky by to podľa vás malo na váš život ?

Barbora Jamrišková

Barbora Jamrišková, študentka Medzinárodných vzťahov a diplomacie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a analytička v projekte Infosecurity.sk, ktorý je zameraný na ozdravovanie informačného priestoru a budovanie povedomia o dôležitých celospoločenských témach. Je autorka článkov, ktoré vyvracajú najčastejšie mýty o Rómoch. Venuje sa tiež téme ochrany ľudských práv aj digitálnej architektúry sociálnej siete Facebook v súvislosti so šírením dezinformácií.

Archív autora