Súčasne v šiestich českých mestách sa 24. augusta 2013 pochodovalo proti Rómom. Zúčastnilo sa približne 1500 pravicových radikálov a ďalších ľudí. Oficiálnym cieľom bolo upozorniť na zlú politiku štátu voči sociálne slabým. Skutočným cieľom však bola priama konfrontácia s Rómami v mieste ich bydliska.

Najhorší priebeh mal pochod v Ostrave. Tvrdé pouličné bitky s políciou, okolo tisícky demonštrantov. Polícia zadržala 62 ľudí, zranených bolo 21 policajtov a niekoľko radikálov, rozbitých bolo 12 áut. Najväčší rozruch robili ultras, pre ktorých je radosťou biť sa s políciou a veľkým hrdinstvom niektorého z policajtov zraniť.

Akcie proti Rómom zvolávajú a riadia ľudia, ktorí nedokážu v dnešnej spoločnosti plnohodnotne žiť a integrovať sa do nej. Sú náchylní nechať sa organizovať, pretože ich osobná identita a osobnosť sú nerozvinuté a členstvo v tlupe a v dave im poskytuje podporu a dáva silu. Útok na iných a odlišných dáva ich nenaplnenému a často zbabranému životu zmysel.

Problém je v tom, že frustrovaní nie sú iba extrémisti. Mnohí obyčajní, slušní ľudia sa pýtajú, prečo sa im nedarí, prečo sú ohrození, prečo sa tí, ktorí si to nezaslúžia, majú lepšie, kto je tomu na vine? A extrémisti ponúkajú jednoduchú, zrozumiteľnú a pritom falošnú odpoveď. Na vine sú Rómovia, ktorí dostávajú to, čo si nezaslúžia a na slušných ľudí sa potom nedostáva. A na vine sú tí, ktorí vedú štát, pretože to Rómom umožňujú. Štát treba donútiť, aby bol na Rómov tvrdší a viac pomáhal slušným ľuďom.

Extrémisti vedia, že rasizmus a primitívny nacionalizmus sú tie najlepšie prostriedky pre mobilizáciu emócií týchto zneistených a nespokojných ľudí. Také heslá ako „Čechy Čechom“, „Slovensko Slovákom“, „Urobme Ameriku opäť veľkú“ a pod., sa najlepšie hodia k tomu, aby ľudia prestali rozumne myslieť a začali nekriticky veriť rasistickým spasiteľom.

Ako je to vlastne s Rómami a ich sociálnym vylúčením?

Kto raz spadne do pasce sociálneho vylúčenia, tak sa z neho vlastnými silami nedokáže vymaniť. A čím v ňom dlhšie žije, tým viac sa prepadá do sociálnej patológie, a tým náročnejšia a drahšia je aj cesta von. Je to podobné ako so závislosťami. Bez pomoci sa návrat do normálneho stavu nepodarí. Pomôcť dostať sa z vylúčenia znamená pomáhať dlho a trpezlivo: so vzdelávaním detí, so získaním a udržaním si zamestnania, nedovoliť úžeru, vynucovať dodržiavanie poriadku, odstrániť rasizmus z polície a z verejnej správy. Problémom je, že sociálne vylúčení Rómovia sú v stave vylúčenia už dve až štyri generácie a cesta do normálneho stavu bude trvať tak isto dlho. Ale keď potrebnú pomoc nedostanú a ostanú vylúčení, mimoriadne to skomplikuje a predraží rozvoj celej spoločnosti.

V Ostrave si štát a radnica dlhodobo nerobili svoju prácu tak, ako mali. Dopustili, aby sa problém s integráciou Rómov vyhrotil do ťažkého problému sociálneho vylúčenia mnohých z nich. Nie je preto zvláštne, že problém využili pre svoje ciele pravicoví extrémisti.

A ako je to s extrémistami? Máme si zvykať na život v štáte, kde extrémisti okupujú verejný priestor? Áno, ak sa k nim budú pridávať slušní, ale zneistení a nezorientovaní ľudia. Nie, ak do vedenia štátu budeme voliť ľudí, ktorí dajú všetkým ľuďom nádej na plnohodnotný a dôstojný život a ľudia budú dôverovať viac im ako extrémistom.

Imrich Vašečka

Narodil sa v roku 1947 vo Vysokých Tatrách, kde žil až do svojich 18 rokov v rodine lekára v Tatranskej Polianke. V roku 1971 ukončil štúdium sociológie na Jagiellonskej univerzite v Krakove. Do roku 1989 pracoval v rafinérii Slovnaft. V polovici roku 1989 podpísal spolu s niektorými slovenskými sociológmi otvorený list vtedajšiemu prezidentovi ČSSR G. Husákovi za prepustenie politických väzňov tzv. bratislavskej päťky. Bol aktívnym účastníkom novembrových udalostí 1989. Do konca roku 1992 krátko prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a bol riaditeľom Výskumného ústavu kultúry. Bol spoluzakladateľom Občianskeho inštitútu a jeho premeny v Stálu konferenciu Občianskeho inštitútu, Federácie inštitútov strednej a stredovýchodnej Európy, spoluzakladateľom Únie miest Slovenska. Od roku 1993 do roku 2020 prednášal na Masarykovej univerzite v Brne, na Fakulte sociálních studií. V súčasnosti spolupracuje s Bratislava Policy Institute.

Archív autora