V roku 2012 pocítila Česká republika dôsledky hospodárskej krízy, ktoré znamenali nárast nezamestnanosti najmä v najchudobnejších regiónoch, v Ústeckom a Moravskosliezskom kraji. Pravicová vláda na ekonomické problémy reagovala snahou znížiť štátne výdavky – zredukovala výdaje na sociálny systém a upravila systém sociálnych dávok a podpôr tak, aby znížila počet ich poberateľov. Zároveň sa reformoval systém vymáhania pohľadávok, posilnilo sa tak postavenie exekútorov. To sa samozrejme prejavilo na zhoršenej situácii chudobných ľudí, zvýšil sa počet obyvateľov chudobných lokalít aj obsadenosť ubytovní, ktoré v tom čase rástli ako huby po daždi. To všetko spolu s blížiacimi sa parlamentnými voľbami vyústilo do napätej spoločenskej situácie.

Počas protirómskych demonštrácií v roku 2011 došlo k prvým, ešte nesmelým kontaktom medzi alternatívnou a ľavicovou scénou a svetom chudobných Rómov žijúcich v getách a na ubytovniach. Pre mnohých účastníkov a účastníčky protektívnych demonštrácií pred domami rómskych obyvateľov, proti ktorým boli rasistické pochody namierené, to bol prvý bližší kontakt s chudobnými rómskymi komunitami. Na perifériu republiky pricestovali napríklad z Prahy. Vytvárali sa nové väzby a priateľstvá a Rómovia aj aktivisti/-ky si z krízových situácií odnášali silné spoločné zážitky. V máji 2012 z pôvodnej štruktúry iniciatívy „Nenávist není řešení“, ktorá pôsobila počas udalostí v roku 2011, vzniklo česko-rómske združenie Konexe. Toto je mojou domovskou organizáciou.

Na jeseň roku 2012 došlo k udalostiam, ktoré posilnili existujúce väzby medzi ľudskoprávnou, aktivistickou a ľavicovou scénou a rómskymi komunitami. V gete Předlice v Ústí nad Labem sa zrúti jeden z domov v zlom technickom stave a pochová svojich nájomníkov pod troskami. Zahynie jedna žena, ostatných sa podarí zachrániť. K udalosti dôjde pri hlavnej ceste, ktorá prechádza okolo geta, a vzbudí veľkú pozornosť. Mesto vysiela do geta statika. Ten zistí, že domu č. 106 hrozí okamžité zrútenie, pretože jeho konštrukciu napadol červotoč. Jeho obyvatelia, skupina 46 ľudí, dostávajú ultimátum: do 48 hodín si majú nájsť nové bývanie, inak budú v záujme vlastnej bezpečnosti vysťahovaní. Čoskoro vyjde najavo, že v předlickom dome č. 106 býva známa rodina Červeňákovcov, ktorú médiá označujú za „najneprispôsobivejších z neprispôsobivých“. V skutočnosti ide o veľmi chudobnú a početnú rodinu, ktorá prišla do Ústí nad Labem tesne pred pádom komunizmu, v lete 1989, zo slovenskej osady Chminianske Jakubovany. V roku 1993, keď sa rozdelilo Československo, miestne úrady im nepomohli získať české občianstvo, ale namiesto toho im kúpili lístok do Prešova a nákladný vagón, aby si rodina mohla vziať so sebou nábytok a ďalší majetok. Červeňákovci rýchlo zistili, že sa do osady nemôžu vrátiť, a tak prišli späť do Ústí nad Labem. Ich byty, ktoré boli v tom čase prideľované na takzvaný dekrét, už mesto pridelilo iným nájomníkom. Rodina bez trvalého pobytu nemala nárok na žiadnu finančnú pomoc. Rodina, v ktorej boli aj tehotné ženy a malé deti, tak začala žiť v parku v centre mesta a ich príbeh pritiahol pozornosť médií (o prípade bol natočený napríklad celovečerný dokument BBC a podobne.) Následne sa rodine podarilo získať právnika a ich prípad, ako prípad prvých Rómov z Českej republiky, sa nakoniec dostal pred Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Keď bolo zrejmé, že mesto spor prehrá, ponúklo rodine mimosúdne vyrovnanie vo výške 1 milión korún. Rodina ho prijala. Počas krízovej situácie a súdneho sporu, v ktorom rodina zvíťazila, sa neformálnou líderkou a hovorkyňou rodiny stala jedna z mladých matiek, Iveta Červeňáková. Pani Iveta preukázala nevídané rétorické a analytické schopnosti a ukázala sa ako schopná a tvrdá vyjednávačka. Úradníkom z mesta bolo jasné, že Červeňákovci nebudú pasívni a nenechajú sa v tichosti vysťahovať bez náhrady.

  Mesto zriadilo takzvanú pracovnú skupinu, okrúhly stôl, za ktorým sa schádzali úradníci a pracovníci neziskových organizácií lojálnych mestu. Mali pre rodinu Červeňákovcov hľadať „humánne riešenie“. Rodina celý čas veľmi usilovala o to, aby sa pani Iveta mohla zúčastňovať stretnutí za okrúhlym stolom a zastupovať tak skupinu, o ktorej sa jedná. To sa však zamietlo.

Keď uplynulo nereálne krátke ultimátum na nájdenie si nového bývania, rodinu vysťahovali do telocvične neďalekej školy. Tam strávila desať dní, aby ju následne na korbe nákladného auta presťahovali do náhradného bývania – v ubytovni pre chudobu na druhej strane mesta – za premrštené nájomné. Aktivisti, koordinovaní združením Konexe, ktorí podporovali komunitu ešte počas núteného pobytu 46 vysťahovaných v telocvični, zintenzívnili svoju podporu. Začali rodinu zásobovať potravinami, keďže nájomné presahovalo ich príjmy. Koncom roka sa rodina dozvedela, že prevádzkovateľ sa rozhodol ubytovňu zatvoriť, a zistila, že pracovná skupina už pre rodinu pripravila riešenie. Odborníci v pracovnej skupine dospeli k záveru, že problémom veľkorodiny Červeňákovcov a zdrojom jej neprispôsobivosti je to, že jej členovia žijú ako veľkorodina. Nevedia žiť vo svojich nukleárnych rodinách. Preto dôjde k rozdeleniu na jednotlivé nukleárne rodiny. Dcéry pani Ivety a ich deti sa presťahujú každá do iného azylového zariadenia v rôznych mestách.

Nasledovala búrlivá schôdza aktivistov s rodinou. Tu rodina oznámila, že sa nepodriadi plánu rozdeliť sa do rôznych azylových domov a pod tlakom okolností je pripravená konať radikálne, ako keď pred rokmi začala žiť v parku v centre mesta. Spolu s aktivistami/-kami vypracovali plán a začala sa mobilizácia prorómskych skupín a kolektívov, od ľudskoprávnych skupín cez ľavicové a anarchistické až po alternatívnu kultúrnu komunitu, squatterské kolektívy a freetekno komunitu, ktorá ozvučovala prorómske demonštrácie v roku 2011. V januári, týždeň pred plánovaným vysťahovaním, sa uskutočnila demonštrácia podporovateľov rodiny Červeňákových pred Ministerstvom práce a sociálnych vecí v Prahe. Počas nej organizovaná skupina aktivistov a aktivistiek prenikla cez turnikety do útrob budovy ministerstva. Tu sa pripútali a odmietli opustiť miesto, kým ich neprijme ministerka rezortu a nenájde spôsob, ako vyriešiť situáciu rodiny. Proti aktivistom zasiahla špeciálna policajná jednotka.

Večer pred vyprataním ubytovne prišla do budovy asi stočlenná pestrá skupina aktivistov a obsadila ju spolu s Červeňákovcami za veľmi, veľmi napätých okolností, ktoré prekračujú rámec tohto textu. Po niekoľkých dňoch sa príbeh skončil zázračným happyendom. Pred ubytovňu prišiel muž v drahom aute a povedal, že celú kauzu sledoval v televízii. Odvaha Červeňákovcov ho vzala za srdce a rodine ponúka niekoľko bytov mimo geta, kam sa môžu nasťahovať za bežné nájomné. Na konci prípadu vydali aktivisti v tom čase v českých podmienkach nevídane radikálne vyhlásenie s názvom „Ruce pryč od chudých“ ( https://bit.ly/3GHdlHs ). Zhrnuli v ňom svoje skúsenosti a zaviazali sa, že keď kríza opäť príde do chudobnej komunity, prídu aj oni. Zhŕňajúci článok o kauze je tu: https://bit.ly/3MhYpR7 .

V máji odvysielala najväčšia komerčná televízia Nova v spravodajskej relácii reportáž o útoku skupiny Rómov na manželský pár, ktorý sa vracal z diskotéky v severočeskom meste Duchcov. V meste sa konala spontánna demonštrácia. Jej účastníci sa pokúsili zaútočiť na dom, v ktorom podľa nich žili útočníci. Bolo jasné, že hrozí, že by sa v meste mohla uskutočniť veľká násilná protirómska demonštrácia. V tej chvíli združenie Konexe dokázalo bleskovo zareagovať a používa svoju vopred premyslenú taktiku – každý deň počas nasledujúcich šiestich mesiacov ohlasuje vlastné zhromaždenie na miestach, kde v Duchcove žijú Rómovia a kde by dav mohol zaútočiť na rómske domy. Keď o necelých 24 hodín neskôr príde na duchcovský mestský úrad oznámenie pochodu Dělnickej strany do ulíc obývaných Rómami, jeho ohlasovatelia sa dozvedia, že pochod do týchto miest nie je možné oznámiť a legálne zorganizovať. Tieto miesta už totiž na svoje zhromaždenie obsadil iný zvolávateľ, združenie Konexe.

Dňa 22. júna 2013 sa potom v Duchcove konali dve súbežné zhromaždenia. Na uliciach obývaných Rómami sa zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, miestnych Rómov a ľudí, ktorí ich prišli v situácii kritickej pre ich komunitu podporiť. Bol pripravený kultúrny program, vystúpilo niekoľko hudobníkov, konala sa spoločná bohoslužba a na bezpečnom mieste prebiehali aj aktivity pre deti. Tie mali odpútať ich pozornosť od prebiehajúcich udalostí, najmä od druhého zhromaždenia, ktoré v ten deň v Duchcove organizovala Dělnická strana sociální spravedlnosti. Takmer okamžite po začiatku zhromaždenia sa účastníci tohto zhromaždenia pokúsili opustiť ohlásenú trasu pochodu a prebojovať sa cez kordóny ťažkoodencov k účastníkom zhromaždenia Konexi a napadnúť ich. https://bit.ly/3xbf3xy

Aktivisti v Duchcove po prvýkrát nasadili dobrovoľnícky multidisciplinárny tím. Ten počas protirómskej demonštrácie, pred ňou a po nej poskytoval psychosociálnu, zdravotnícku, právnu, bezpečnostnú, mediálnu a duchovnú podporu osobám, voči ktorým bola demonštrácia namierená.

Podobný scenár malo aj niekoľko ďalších demonštrácií v Duchcove a ďalších mestách. Počas horúceho predvolebného leta sa krajne pravicová scéna zmobilizovala a jej aktivisti začali cestovať. Na rôznych miestach došlo k rôznym incidentom v súžití medzi majoritou a rómskou menšinou. Sériu násilných protirómskych demonštrácií zažili aj České Budějovice. V tomto meste sa pobili dve deti predškolského veku na pieskovisku a ich konflikt prerástol do konfliktu medzi rodičmi. Počas prvej protirómskej demonštrácie v Budějoviciach bol na mieste niekoľkočlenný pozorovací tím združenia Konexe. Vzhľadom na malý počet Rómov žijúcich v meste, bezkonfliktnú históriu vzájomných vzťahov a ďalšie faktory však aktivisti nepredpokladali, že protirómska demonštrácia bude veľká alebo že dôjde k priamemu násiliu. Opak sa ukázal pravdou. Z centrálneho námestia sa za skandovania protirómskych hesiel vydal veľký pochod na sídlisko Máj, kde žije niekoľko desiatok rómskych rodín. Aktivisti združenia Konexe na mieste zúfalo zaimprovizovali a vyskúšali veľmi riskantnú taktiku návnady. Keď sa agresívny dav snažil preraziť kordón ťažkoodencov k panelovému domu, kde bývali rómske rodiny, aktivisti na kopčeku na sánkovanie uprostred sídliska rozvinuli protirasistické transparenty. Ponúkli sa tak agresívnemu davu ako alternatívny a veľmi lákavý cieľ. Následná bitka medzi agresívnym davom a políciou už nebola o prístup na rómsku ulicu, ale o kopec, na ktorom stáli aktivisti so svojimi transparentmi. Našťastie sa policajným zásahovým jednotkám podarilo kopec ubrániť. Konexe potom opäť rýchlo používajú svoju „rezervačnú taktiku“ a v uliciach na sídlisku Máj, kde žijú Rómovia, na každý deň ohlásila vlastné zhromaždenie. V nasledujúcich týždňoch sa neonacisti z rôznych skupín snažili pochodovať mestom a dostať sa do ulíc obývaných Rómami. Konexe na mieste nasadzovali svoj multidisciplinárny tím na podporu komunít a organizovali vlastné zhromaždenia.

Vedenie mesta, ktoré bolo dovtedy známe svojou pokojnou atmosférou a v oblasti spolunažívania vnímané ako bezproblémové, sa zúfalo snažilo nájsť riešenie. Chcelo ukončiť pravidelné protirómske demonštrácie a investovalo do riešenia situácie značné prostriedky. Podporilo vzájomné stretávky a medzisusedské vzťahy na sídlisku Máj. Tiež zadalo mestským právnikom, nech sa pokúsia dosiahnuť zákaz násilných protirómskych zhromaždení v Českých Budějoviciach súdnou cestou. České Budějovice sa tak stali možným príkladom pre ostatné české mestá.

V lete 2013 sa konala ďalšia protirómska demonštrácia napríklad vo Vítkove. Tu sa v roku 2009 odohral známy prípad podpaľačského útoku skupiny neonacistov na rómsky dom a zranenia malej Natálky. Výber cieľa pochodu, teda komunity, ktorá bola ťažko zasiahnutá podpaľačským útokom, vyvolal ďalšiu mobilizáciu aktivistickej scény. Vo Vítkove sa aktivisti a aktivistky, ktorí a ktoré nedovolili, aby sa pochod konal pred domami obývanými Rómami, po prvýkrát spojili v širokej zastrešujúcej iniciatíve „Blokujeme!“. Iniciatíva pod jednou hlavičkou združovala tak rozdielne skupiny, ako sú cirkvi a anarchistické bunky.

Vrcholom vlny protirómskych pochodov v roku 2013 bola séria demonštrácií v Ostrave. Počas prvej z nich (video V01 z Ostravy) neboli ľudskoprávni aktivisti a aktivistky na mieste, pretože v ten deň sa v rovnakom čase konalo niekoľko ďalších protirómskych demonštrácií. Aktivisti zle vyhodnotili to, ktorý z nich bol najrizikovejší. V ten deň tak tím združenia Konexe pracoval s podporou ďalších dobrovoľníkov v Děčíne a Duchcove na druhej strane krajiny. Zatiaľ však väčšina protirómskych demonštrantov zamierila do Ostravy, kde rozpútali peklo. Podarilo sa im dostať rovno pred rómsku ubytovňu a zviesť o ňu bitku s políciou. Zároveň oznámili, že svoju ostravskú akciu považujú za veľmi úspešnú a do Ostravy sa čoskoro vrátia, aby všetko zopakovali.

Aktivisti združenia Konexe reagovali mobilizáciou mnohotisícovej ostravskej rómskej komunity. Pre komunitu boli udalosti z predchádzajúceho víkendu veľmi traumatizujúce a zároveň veľkým ponížením. Spoločne vymysleli plán. V deň ďalšej veľkej demonštrácie aktivisti a aktivistky spolu s miestnymi Rómami ohlásili demonštráciu v rómskej štvrti Přívoz. Zabránili tak neonacistom ohlásiť do týchto miest vlastný pochod. V tej chvíli bolo jasné, že ak sa im nepodarí dostať do Přívozu, pokúsia sa zaútočiť na niektorú z rómskych ubytovní v blízkosti trasy ich pochodu. Aktivisti vedeli, že nemôžu byť vo všetkých ubytovniach naraz. Preto sa rozhodli opäť použiť riskantnú taktiku ľudskej návnady a pred jednou z ubytovní zorganizovali vlastnú malú demonštráciu. Predpokladali, , že neonacisti si zo všetkých možných ubytovní vyberú tú, pred ktorou budú oni. To sa naozaj stalo.

V tom istom čase, keď sa dav protirómskych demonštrantov snažil prebojovať k návnade cez formácie policajných ťažkoodencov, aktivisti, ktorí nefungovali ako návnada, organizovali pri vstupe do štvrte Přívoz bohoslužbu za mier. Na nej sa zhromaždilo veľké množstvo Rómov. Po skončení bohoslužby sa rozhodli vyraziť z Přívozu na pomoc aktivistom stojacim pred ubytovňou. Cestou sa k davu pochodujúcich Rómov a aktivistov pridávali ďalší a ďalší Rómovia. Keď dav stoviek ľudí dorazil pred ubytovňu, došlo na mieste k dramatickej premene síl a k zmene situácie. Unavení neonacisti s hrôzou zistili, že za líniou ťažkoodencov, ktorú sa snažili preraziť, na nich nečaká niekoľko vystrašených obyvateľov ubytovne s deťmi a desiatka aktivistov s transparentmi. Čakal na nich dav rómskych mužov, ktorí mali nad nimi početnú prevahu. Veliteľ potom nariadil ťažkoodencom príkaz, aby sa otočila chrbtom k neonacistom a tvárou k Rómom. Neonacisti si uvedomili, že polícia tam už nie je na ochranu obyvateľov ubytovne, ale na ich ochranu pred Rómami. Nasledovalo bleskové ukončenie neonacistickej demonštrácie a odjazd ich účastníkov z Ostravy.

Bola to symbolická bodka za vlnou celkovo 37 protirómskych demonštrácií, ktoré sa Českou republikou prehnali v roku 2013.

Miroslav Brož

Miroslav Brož sa od detstva pohybuje v prostredí marginalizovaných rómskych komunít. Vyštudoval odbor sociálnej politiky a sociálnej práce, následne pracoval ako sociálny pracovník. Je jedným zo zakladateľov združenia Konexe, ktoré poskytuje podporu rómskym komunitám v čase krízy. Je členom boardu Európskeho antirasistického hnutia (Egam) a vytrvalým kritikom koncepcie integračnej politiky v Českej republike.

Archív autora