1. decembra 2022

Je to jedno slovo a má tisíc tvárí. Ponechajme bokom banálnosti typu: keby existovala jedna jediná pravda, tak žiadna veda neexistuje. Stojí a padá to totiž na tom, že každá hypotéza bude raz vyvrátená nejakou novou, lepšou. Občas sa stáva, že nová hypotéza dokáže obrátiť svet, ako sme ho vnímali, naruby.

V každodennom živote však riešime spoločenské problémy a právd je medzi ľuďmi kopec. Iba málokto si nenárokuje na záruku pre tú svoju – konkurenčné pravdy považuje za pofidérne. Pamätám si napríklad na začiatok svojho, dnes už viac ako pätnásťročného, rozhovoru s nacionálnym socialistom Matejom. Začal sa takto:

„Dobrý deň pán Gál,

dlho som uvažoval, čo Vám mám napísať a či mám vôbec písať… Nakoniec som sa odhodlal, a to na základe toho, že by dialóg mohol prospieť obom stranám. Ako som spomenul, keď som si od Vás pýtal mail, som národný socialista. Definícií je mnoho a väčšina je úplne nepresných (najlepšie to určite ilustruje Slovník cudzích slov, vydaný boľševikmi, nepamätám si to presne, ale hovorí niečo zhruba v tom zmysle, že fašizmus je finálna fáza teroristického kapitalizmu), ale ja sám to „cítim“ ako nacionalizmus seknutý s neodarwinistickými teóriami, pričom nacionalizmus chápem ako NÁROD = KRV + PÔDA. Nie som aktívny v rámci AN (Autonomní nacionalisté)  alebo Odporu ani Pospolitosti (títo neoľudáci sú úplne mimo), čiže ako jedinec nie som spoločensky nebezpečný ☺.

Dôvodov, prečo som s Vami chcel hovoriť, bolo veľa.

Hlavným bola asi snaha o porozumenie, pretože tak ako sa Vy snažíte porozumieť „nám“ naprieč dejinami (a nedarí sa Vám to, aspoň z toho, čo som mal možnosť posúdiť – teda z Vašich záverov o príčinách presadenia národného socializmu), tak sa ja snažím porozumieť Židom a tiež sa mi to neveľmi darí. Odpusťte mi moju roztržitosť, ale píšem to za pochodu a mám problém udržať nejaký koncept.

Tak v prvom rade Vám chcem povedať, že mi nie je ľúto židovského utrpenia viac ako utrpenia niekoho iného, čiže ma poburuje holokaust ako patent na utrpenie, a isto uznáte, že sa nájdu ľudia, ktorí ho otvorene zneužívajú na politické ciele. Celá tá prizma ohľadom európskeho židovstva (myslím hlavne tie náreky ohľadom prenasledovania v priebehu dejín a kvázi biblická židovsko-kresťanská civilizácia mi prídu smiešne… Ak už, tak anticko-kresťanská, čo je tiež okatý antagonizmus) má svoje medzery… Úplne stačí, aby si človek rozumný položil niekoľko otázok, a už sa to rozsypáva.

Viete, ja nie som z ľudáckej rodiny, som Košičan (generácie dozadu a ako osobnú traumu môžem spomenúť dom, ktorý nám boľševici zobrali, a dom, ktorý zbúrali) a ako uvedomelý Košičan poznám demografiu mesta pred vojnou, čiže viem, že asi 25 percent obyvateľov tvorili pred vojnou Židia, ale tiež viem, že títo Židia tu nebývali storočia, ale drvivá väčšina z nich maximálne sto rokov. Veď Vy sám si musíte byť vedomý svojej identity, ktorá demonštruje jedno z najväčších klamstiev, ktorého sa Váš národ dopustil, a to, že Židia nie sú rasa, ale len náboženská skupina. Neurazte sa, ale keď som Vás videl spolu s Petrom Schutzom v jeho simultánke, ako ste sa smiali, tak karikatúra zo Stürmera by nemohla byť výstižnejšia na ilustráciu rasovej odlišnosti . Ja som rasistom len do tej miery, že som hrdý na svoju rasu a verím, že medzi rasami existujú rozdiely, bohužiaľ, ako biely muž nemôžem povedať (nie že by si to moje hrdlo pýtalo): „biela je lepšia“, „biela je dobrá“, „biela sila“ atď. Čo je ďalšia z vecí, ktoré vo mne len posilňujú pocit ohrozenia. Chápem, že máte strach o svoju vnučku, ale ja mám strach o vlastné deti, ktoré budú vyrastať v krajine, kde menšiny sú zákonom chránené a existuje dvojitý meter. Znova som akosi odbočil.

Písal sa rok 2000, ja som mal 15 rokov a každý štvrtok som si kupoval Domino fórum (ktoré som miloval), navštevoval som prestížnu školu a bol som sympatizantom DS (nie dělnickej) a neskôr OKS (aj voličom… už len kvôli tomu by sme si mohli potykať), za ktoré som vášnivo diskutoval a loboval, kde sa dalo. Ako sám viete, vaša marginálna mini strana má schopnosť spájať ľudí, ktorí sa vyznačujú určitým duchovným rytierstvom. Gymnázium som nedokončil kvôli nenaplneným láskam, spupnosti (čo je asi najcharakteristickejší rys mojej osobnosti, ale k tomu sa ešte dostanem), hazardu… proste vášňam všetkého druhu. Vyhodili ma v predvečer dokončenia. Ostal som verný „vášmu humanizmu“ aj naďalej (škatuľky sú len barličkami na utriedenie si myšlienok, tak ma nechytajte za slovíčka) a zažil som časom aj prvý ročník .týždňa. Bez vzdelania a ako čierna ovca rodiny som bol nútený emigrovať, teda skôr odísť gastarbajtčiť do Londýna. A tam sa začali zaujímavé paralely medzi mojím a Hitlerovým životom. Ak by som nehrdlačil po skladoch a fabrikách, nikdy by som .týždeň nepustil cez palubu a nestal sa národným socialistom. Alebo možno aj hej…

Neviem to s určitosťou, ale myslím si, že väčšina neduhov spoločnosti je naším spoločným trápením. Snáď ako najvýraznejší by som vypichol odmietanie uveriť: Ako je možné, že štvrtina Američanov neverí na Usámu bin Ládina a dosť ľudí (sprostredkujte moje ironické poďakovanie pánu Šebejovi) spochybňuje holokaust? Samozrejme, že sa ponúka vysvetlenie, že dotyční ľudia sú retardovaní, ale asi také jednoduché to nebude. Ja nepatrím k priaznivcom konšpiračných teórií (veď dobre vieme, že poverčivosť zabíja , ale stanoviť počet obetí na šesť miliónov je do neba volajúca drzosť, už len s ohľadom na to, že celé konečné riešenie – Endlosung bol extra prísne tajný projekt a Nemci zahladili stopy (a že vedeli byť dôkladní, Germáni jedni árijskí), plus existujú jasné kontroverzie ohľadom Osvienčimu (4,5 miliónov zmenených na 1,5 milióna, Rusmi zrekonštruované plynové komory a podobne). Ak poviem, že v Dachau boli plynové komory, tak sa mýlim, ale neporušujem zákon (a veľa ľudí mi zatlieska, ak to vhodne zaobalím), ale ak poviem, že židovských obetí bolo menej, alebo že plánované vyvražďovanie usmrtilo menej ľudí ako choroby, tak to má nábeh na basu. Chápete, čo tým myslím? Dokážete sa odosobniť od svojich rodičov? Čo je to za spoločnosť, ktorá je stavaná na takýchto krehkých pilieroch?

Už som vyčerpaný… Nie som žiadny grafoman, ale jednu vec si neodpustím: ako Vás preboha napadlo strkať sa na verejnosť v roku 1989 a neskôr, veď Slováci sú na Židov ako besní psi a nielen z iracionálnych dôvodov (zbožňujem stereotypy ).

S úctou,

Matej

P. S. Rád by som vedel, a máte moje slovo, že sa to nedostane von (aj tak, kto by mi veril), či ste v rámci svojho meditovania užívali aj drogy a hlavne LSD a či vás to oslovilo.

A ešte, aby som nezabudol, ak už neviete, čo so svojím židovským zlatom, čo schovávate v pivnici… Neboli by ste taký láskavý a nesponzorovali by ste dokončenie môjho štúdia až do konca vysokej školy + nejaký preddavok na pokrytie akútnej núdze (nemám na nájom). Je to drzá požiadavka, ale z titulu mojej vykorenenosti (prakticky sirota) máme niečo spoločné. Rád Vás pozvem na pivo.“

Odpísal som:

„Dobrý deň, Matej,

niet pochýb, že moji aj Vaši predkovia boli Slováci. Akurát tých mojich takmer úplne vyvraždili. V Sachsenhausene, v Osvienčime, v Terezíne, v Sobibore, v Treblinke…, aby som vymenoval aspoň tie miesta, o ktorých viem, že tam umierali. Mám považovať za dostatočný dôvod to, že keď sa usmievali, pripomínali komusi karikatúru zo Stürmera?

Chcem Vás uistiť, Matej, že som sa v 80. rokoch minulého storočia nevystrkoval na verejnosť, aby ma bolo vidieť. A dodnes považujem akékoľvek utrpenie za svoj problém.

Najradšej meditujem pri suchom červenom (víne). Mám ho ešte asi desať fliaš v pivnici. Na štúdium by Vám to asi nestačilo. Z drog som závislý výhradne od nikotínu. Fajčím od základnej školy. Postupne to boli Detvy, Bystrice, Lipy, Globusky, Sparty, Marlbora…, dnes sú to ľahké Davidoffky. Dosť mi tento návyk vadí, ale už sa ho asi nezbavím.“

Opýtajte sa na pravdu o morálke, mravnosti, o hodnotách… napríklad kovaného liberála a konzervatívca. Dozviete sa, že snáď žijú v odlišných vesmíroch. Jeden je presvedčený, že národy vznikli kultúrnou evolúciou, druhý, že sú božím dielom. Jeden si myslí, že existuje jeden – jediný svet pre všetkých a druhý, že naša národná identita je tmelom, ktorý nás drží pohromade a chráni pred rozkladom zavineným „tými druhými“. Jeden si myslí, že súdržnosť ľudí pramení z prapôvodných kmeňových inštinktov, druhý, že boli zvestované na hore Sinaj…  

Naspäť k Matejovi. Mohol mi nenapísať. Napísal. Mohol som sa naštvať, hodiť jeho email do koša. Nehodil som. Píšeme si dlhé roky. Vďaka nášmu dialógu som mnohé svoje názory a názory svojej „bubliny“ musel domyslieť. Napríklad: Ako je to s tou pôdou a krvou, s ktorou sme zviazaní? Ako je to vlastne so štátmi, ktoré existujú iba preto, že sa ktosi mocný s iným mocným kedysi dohodol a spravili čiary na mape? A ako je to vlastne s tou identitou? Je jedna, alebo ich je viac? Medzičasom sme sa s Matejom celkom zblížili a určite, až nastane hodina „H“, po sebe nepôjdeme s penou na ústach.   

Otázky:

  1. Existuje podľa Vás jedna univerzálna pravda?
  2. Myslíte si, že dialóg medzi dvoma ľuďmi, skupinami či stranami, ktoré majú rôzne názory a pohľady na vec, je dôležitý? Ak áno, prečo?

Fedor Gál

Narodený v ghette Terezín (1945). Postupne robotník, technik, vedecký pracovník, dokumentarista, spisovateľ a publicista. Inženier chémie, docent sociológie, doktor ekonomických vied. Spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu (1989), Nadácie Milana Šimečku a ďalších. Žije v Prahe (na Žižkove). www.fedorgal.cz, www.fedorgal.cz/blog/.

Archív autora