Mnohí, ktorých som pri svojej práci stretla, komentovali zúfalú situáciu, v ktorej sa ľudia na úteku nachádzali, akosi intuitívne tušiac, že aj niečo v Európe sa mení, slovami „odohráva sa tu história“. Ale dni sa premenili na mesiace, a počiatočné pocity ohromenosti vymenili hnev a beznádej, pretože príšerná situácia sa pre ľudí na úteku nezlepšovala, naopak, stala sa každodennou realitou. Dnes, niekoľko rokov po prvých mesiacoch takzvanej utečeneckej krízy, sa už o ľudí na úteku hovorí...
• v24
Pred niekoľkými rokmi sme oslavovali príchod nového roka na dedinke v Podpoľaní so skupinou mladých ľudí s postihnutím a bez postihnutia. Lebo pestrosť a rôznorodosť je súčasťou nášho života v nadácii Krajina harmónie. Na polnočný prípitok sme sa vybrali na námestie, popriať si zdravie, šťastie, radosť so susedmi, ktorí nás už dávno prijali za súčasť života v dedine, hoci sme stále len chalupári. Neďaleko našej skupinky sa objavili neznámi ľudia – asi tiež z niektorej z chalúp...
Štatistiky ukazujú fakty. A fakty znejú tak, že po uzavretí tzv. Balkánskej trasy na jar 2016 sa EÚ podarilo zabrzdiť príliv utečencov a migrantov. Problém vyriešený. Vyriešený úspešne. Môžu si gratulovať krajiny EÚ! Lenže riešenie utečeneckej krízy predsa nemôže spočívať v tom, že zo dňa na deň zavriete hranice. Čo sa skrýva za štatistikami a číslami, sú ľudské osudy. Realita je dnes taká, že pre zavreté hranice sú desiatky tisícov utečencov a migrantov uviaznutých na svojej “púti”...