Iniciatívu Nebudeme ticho! sme založili v roku 2018. Reagovali sme na to, že sa vtedy v parlamente roztrhlo vrece s návrhmi, ktorými poslanci a poslankyne chceli buď takmer úplne zakázať vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva (interrupcií), alebo prístup k nim pre niektoré ženy a osoby s maternicou veľmi sťažiť. Postupne sme však zistili, že nás nespája len hnev vyvolaný snahami ovládať naše telá a životy. Zistili sme, že máme podobné predstavy o tom, ako by mala vyzerať spoločnosť spravodlivá pre všetky a všetkých a že za takú spoločnosť sa chceme zasadzovať. 

Ako zakladajúce iniciatívy (ASPEKT, Možnosť voľby, Povstanie pokračuje) aj individuálne osoby chceme spoločnosť, v ktorej nič a nikto nebudú nadradené nad inými (ľuďmi či prírodou), kde rozkazy, ovládanie či kontrolu nahradí spolupráca a solidarita. Obmedzovanie prístupu k reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu a právam – ku ktorým patrí aj právo slobodne sa rozhodnúť či a kedy chcem mať deti  – nás vzďaľuje od spravodlivej spoločnosti, pretože sa snaží upevniť dozor nad životmi a telami žien, ako aj ďalších ľudí s maternicou.

Poďme sa spolu zamyslieť nad tým, ako zápas za sexuálnu a reprodukčnú spravodlivosť súvisí s ďalšími aspektmi spravodlivej spoločnosti.

Najprv si na príklade dvoch spolužiačok povedzme, prečo je súčasná spoločnosť nespravodlivá. V triede sú dve spolužiačky. Prvá – X. – má rodičov, ktorí robia v zamestnaniach, kde zarobia toľko peňazí, že okrem zabezpečenia základných životných potrieb môžu vlastniť dom, auto, značkové a kvalitné oblečenie, môžu si dopriať dovolenky v luxusných hoteloch v zahraničí viackrát za rok, chodia boardovať, surfovať, do divadla, na výstavy či masáže. X. má bielu pokožku. Rodičia jej platia krúžok programovania a klavíru a doučovanie z angličtiny. Po maturite bude X. rok cestovať po svete, zlepší si cudzie jazyky a potom pôjde študovať IT na prestížnu vysokú školu. 

Druhú spolužiačku – Q. – a jej súrodenectvo vychováva mama, ktorá nemohla študovať na vysokej škole, má potrebnú, ale zle platenú prácu, popri ktorej si hľadá brigády, aby mohla zabezpečiť aspoň základné životné potreby rodiny. Bývajú v malom byte a po zaplatení všetkých účtov im kvôli vysokým cenám často nezostane na kvalitné jedlo, hygienické potreby či potrebné oblečenie. Q. nemá bielu pokožku. Popri škole aj brigáduje. Často sa nemá kedy a kde učiť, a keď niečomu nerozumie, nemá jej kto pomôcť. V škole sa jej už odmala učí ťažko, lebo vyučovací jazyk nie je jej rodný jazyk a nie všetky kultúrne reálie pozná. Po skončení školy si Q. bude hľadať čo najlepšie platenú prácu. To však nebude ľahké.

Vidíme, že X. a Q. nemajú rovnakú možnosť žiť spokojný život. Rozdielne osudy však nemajú preto, lebo jedna z nich je šikovnejšia alebo lepšia. Rozdiely vychádzajú z toho, na ktorom mieste sa v súčasnej hierarchickej spoločnosti ocitli. Väčšinu spoločenských inštitúcií – napr. školstvo, zdravotníctvo, „trh“ práce, zákony a pod. – formovali hlavne bieli muži, ktorí dobre zarábali, vlastnili úspešné firmy a mali manželky, ktoré sa starali o ich deti. Naša spoločnosť tak bola historicky utváraná pre určitého ideálneho človeka, ktorým je práve takýto muž. Je zrejmé, že väčšina ľudí má od idealizovanej predstavy človeka ďaleko. Napriek tomu  spoločnosť do veľkej miery riadia podobné typy ľudí. A čím vyššie postavenie majú, tým väčšiu kontrolu majú nad ostatnými – ľuďmi či prírodou. Stávame sa tak pre nich bábkami, prázdnymi telami. Čím menej sa nejaké telo k tomuto ideálu približuje, tým menej životných možností má a tým viac kontroly zažíva. Nespravodlivá spoločnosť funguje práve na základe toho, že vytvára a udržuje nerovnosti. 

A ako to vlastne súvisí s interrupciami? Nespravodlivá spoločnosť potrebuje poslušné a vždy nové telá, ktoré by neodvrávali, udržiavali by zaužívaný poriadok a vytvárali zisk. A práve rodenie a výchova detí by v nespravodlivej spoločnosti mali byť hlavnou úlohou žien a ďalších ľudí s maternicou. Lenže naša hodnota nespočíva v tom, že rodíme, vychovávame či vytvárame zisk. Máme hodnotu ako individuálne bytosti aj ako súčasť spoločenstva bez ohľadu na to, kým sme a ako ne/plníme očakávania. Preto máme nárok samy sa rozhodovať o tom či, kedy, ako a s kým chceme alebo nechceme mať dieťa. Deti sú ľudia tiež. A majú právo prichádzať na svet ako chcené a milované, a nie preto, aby prispievali k vytváraniu zisku, zvyšovali počet obyvateliek a obyvateľov štátu, slúžili národu či cirkvi.

Rôzne formy kontroly nad našimi telami sa odvíjajú od predstavy, že keď máme schopnosť rodiť deti, tak naše telá a rozhodnutia o nich nepatria výlučne nám. Ospravedlňuje sa tým obmedzovanie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva, k antikoncepcii alebo ku kvalitnej sexuálnej a partnerskej výchove. Obmedzovanie sexuálnych a reprodukčných práv dopadá na nás všetky, ale ako to už býva, najviac zasahuje tie osoby, ktoré spoločnosť znevýhodňuje dlhodobo. Keďže za antikoncepciu treba platiť, Q. si ju nemôže dovoliť, a tak je väčšia šanca, že neželane otehotnie. Q. chce zmaturovať, aby mala lepší život ako jej mama, ale popri výchove dieťaťa by to bolo veľmi ťažké a možno by sa jej to vôbec nepodarilo. Q. nechce dieťa, lebo žije v chudobe, zažíva diskrimináciu a nechce, aby trpelo aj dieťa. Navyše sa obáva, aké dôsledky na život jej dieťaťa bude mať klimatická kríza.

Otázky na otvorenie diskusie:

1. Dnes je na Slovensku interrupcia povolená. Prístup k nej však nemajú všetky osoby, ktoré by to potrebovali. Pozrite si tento materiál (https://moznostvolby.sk/dostupnost-sluzieb-reprodukcneho-zdravia-na-slovensku/) a premýšľajte, aké možnosti by dnes X. a Q. mali, ak by sa rozhodli ukončiť nechcené tehotenstvo.

2. Čo by bolo podľa teba potrebné vo svete zmeniť, aby bol spravodlivejší pre všetky a všetkých? Vyber si oblasť, ktorá ti je najbližšia (napr. zlepšenie životov žien a kvír ľudí, chudoba, rasizmus, mimoľudský svet…) a pomenuj konkrétne problémy.

3. V skupinách diskutujte a spolu navrhnite, čo by ste pre spravodlivejšiu spoločnosť mohli spraviť vy. Návrh ako skupina zrealizujte. 
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.