1. decembra 2022

Od roku 2016 zaznamenala stredná a východná Európa výrazný nárast feministických mobilizácií a protestov pre práva žien, najmä v oblasti reprodukčných práv, v boji proti násiliu na ženách, ale takisto v oblasti práv pre LGBT a queer komunity. Experti na sociálne hnutia hovoria o novej, celosvetovej vlne feministických hnutí a protestov, ktoré boli zaznamenané globálne takmer v každej krajine. V kontexte strednej a východnej Európy je táto dynamika vyjadrením odporu proti takzvanému anti-rodovému, sociálnopolitickému smeru, ktorý sa rozšíril naprieč politickým spektrom v celom regióne, ale aj globálne vo svete. Anti-rodová politika sa vo všeobecnosti stotožňuje s útokom na takzvanú „rodovú ideológiu“, teda na všetky otázky súvisiace s „rodom“, vrátane legálneho prístupu k interrupciám, právam LGBT ľudí alebo eliminácie násilia páchaného na ženách.

V Poľsku od rokov 2015 a 2016 útoky na reprodukčné práva zmobilizovali rôzne aktivistické skupiny okolo rozsiahlych protestov v celej krajine. Okolo nich sa sformovala dôležitá aktivistická platforma s názvom Čierne protesty, ktorá sa začala mobilizovať proti rozhodnutiam v oblasti rodovej politiky. Časom sa ňou inšpirovali ďalšie aktivistické platformy, a ako protesty rokmi naberali na sile, a ako vláda a anti-rodové aliancie pokračovali s útokmi na životy žien a LGBT ľudí,  zrodilo sa nové politické hnutie s názvom Celoštátny štrajk žien*. Z týchto snáh navyše vzniklo množstvo dôležitých nadnárodných feministických sietí v iných častiach Európy i mimo nej. Aj keď sa počiatočné protesty zameriavali na anti-rodovú politiku vládnucej strany PiS a jej ultrakonzervatívnych aliancií, mobilizácie sa rýchlo vyvinuli do širšieho smerovania k systematickým zmenám, čím sa spojil feministický aktivizmus vo východnej a strednej Európe so sociálnymi hnutiami na celom svete, ako tie, ktoré sa mobilizujú napríklad proti proti úsporným opatreniam, environmentálnej spravodlivosti alebo nacionalizmu.

Celoštátny štrajk žien* a protesty v Poľsku sa stali dôležitým referenčným bodom pre medzinárodné ženské hnutia na celom svete. Napríklad 8. marca 2017 sa Poľsko pripojilo k takzvanému Medzinárodnému ženskému štrajku. Klementyna Suchanow, jedna z hlavných verejných tvarí poľského feministického aktivizmu, vo svojej knihe s názvom To je vojna napísala, ako sa prostredníctvom spojovacích akcií Poľského ženského štrajku pripojili k historickej udalosti hnutia z Argentíny, ale aj feministické hnutia z Ruska, Talianska, dokonca z Južnej Kórey. Napriek nepretržitým protestom a vytváraniu nových feministických spojenectiev v Poľsku za posledných päť rokov, v októbri 2020 nezákonný a spolitizovaný poľský ústavný tribunál zakázal dobrovoľné umelé prerušenie tehotenstva vo väčšine prípadov, čo vyvolalo najväčšie demonštrácie v Poľsku a v regióne strednej a východnej Európy za posledných 30 rokov. Tento zákon napriek tomu vstúpil do platnosti v januári 2021. Toto iba viac zapálilo hnutie v Poľsku, pričom zákaz interrupcií treba vnímať ako súčasť širšieho politického obrazu, v ktorom sa formuje nový autoritatívny štát, ktorý obmedzuje základné práva a slobodu žien, ako aj LGBTQI komunitu.

Počas trojročného výskumu v Poľsku, ktorý sa všeobecne zameriaval na vzrast pravicového populizmu v Európe, som prostredníctvom etnografickej práce s aktivistami a aktivistkami z feministického hnutia objavovala ich politické stratégie takzvaného aktivizmu zdola, a analyzovala, ako vytvárajú aktívnu formu odporu proti anti-rodovým mobilizáciám, ako aj proti ultrakonzervatívnej pravicovej vláde. V krátkosti môžeme hovoriť o nasledujúcich bodoch, ktoré robia poľské protesty výnimočné nielen v rámci Poľska alebo regiónu strednej a východnej Európy, ale aj globálne:

  1. Nové poľské feministické hnutie je založené na fluidných princípoch, a nie pevných štruktúrach, ako poznáme zo zložení politických strán. Moja práca v teréne objavila tri hlavne postupy, prostredníctvom ktorých sa udržujú siete poľského feministického hnutia, a ktoré sa objavili počas mojej práce v teréne: horizontalita, decentralizácia, a takzvaná prax sieťovania. Takéto sieťové logiky konkrétne zahŕňajú súbor sociálnych a kultúrnych dispozícií, ktoré aktérov orientujú na (a) budovanie horizontálnych väzieb a spojení medzi rôznymi autonómnymi prvkami, (b) voľný a otvorený obeh informácií, (c) spolupráca prostredníctvom decentralizovanej koordinácie a na základe konsenzu rozhodovanie a (d) samo riadené vytváranie sietí. V praxi to znamená, že protesty a ďalšie mobilizačné aktivity poľského feministického hnutia koordinuje platforma Celopoľský štrajk žien*. Používajú sociálne médiá ako hlavné médium organizovania. To prinieslo určitú formu horizontality v rámci skupín a ľudí, ktorí sa mobilizujú. Znamená to, že skupinám žijúcim v meste alebo malých mestách sa poskytuje rovnaká úroveň požadovanej pomoci. Celopoľský štrajk žien* tak nie je vedúcou skupinou a každý má možnosť rozhodnúť o tom, aká forma mobilizácie je potrebná. Každé miesto – mesto, obec, dedina, susedstvo – je preto organizované samostatne. Celopoľský štrajk žien* podporuje tieto decentralizované horizontálne mobilizácie finančnými prostriedkami, vizuálnou identifikáciou, správami pre médiá alebo právnym poradenstvom. Zostáva ale na každej miestnej skupine, aby sa rozhodla, ako sa chcú organizovať, s kým a proti čomu.
  2. Feministický aktivizmus nového poľského hnutia sa odmieta obmedziť na úzko definované „ženské problémy“ alebo „rodové otázky“, a namiesto toho trvá na prepojení rôznych pretrvávajúcich foriem vykorisťovania a nerovnosti, čo je aj kľúčom k neustálej podpore protestov v celej spoločnosti. Hnutie sa tak zaoberá komplexnejšími sociálnymi, politickými a ekonomickými otázkami. V októbri 2020, inšpirujúc sa aktivistami a aktivistkami z Bieloruska, hnutie s pomocou expertov na sociálnopolitické problémy založilo Koordinačnú radu – iniciatívu, ktorá sa zameriava na riešenie otázok: okolo odluky štátu od cirkvi, progresívneho a kritického vzdelávania, verejného a kvalitného zdravotníctva, riešenia klimatickej krízy, podpory inštitúcií pre psychologické liečenia, podpory ľudí a rodín s telesným postihnutím, delegitimácie ultrapravicových skupín a mnoho iných. Takáto iniciatíva je potrebná hlavne pre obdobia, kedy sa protesty možno môžu utíšiť, ale práca feministického hnutia bude naďalej pokračovať vytváraním zmeny v spoločnosti.
  3. Ďalším dôležitým aspektom novej feministickej mobilizácie sú nadnárodné spojenia. Nadnárodné siete solidarity podporujúce poľské protesty pôsobiace vo viac ako 80 európskych miestach sú založené na konkrétnej a praktickej praxi. Dôležitým príkladom sú protesty v Berlíne, organizované skupinou Dziewuchy Berlin. Sú namierené proti predsedníčke takzvaného ústavného tribunálu Júlii Przylebskej, ktorá žije v Berlíne so svojím manželom, poľským veľvyslancom v Nemecku. Protesty navyše podporujú aj poľskí LGBT aktivisti, pretože veľa z nich odišlo z Poľska do Berlína kvôli množiacim sa útokom na LGBT komunitu. Ciocia Basia, nadnárodná sieť poskytujúca pomoc ženám z Poľska, ktoré potrebujú interrupcie v zahraničí, sa len za pár týždňov od rozšírenia zákazu interrupcií rozrástla a založila novú sieť v Českej republike, ktorá zhromažďuje veľmi štedré finančné zdroje od jednotlivcov z celej Európy.
  4.    To, čo sa nápadne líši v rozhovorov s aktivistami a aktivistkami o dnešných protestoch a protestoch organizovaných v minulosti, je jasnejšie pochopenie toho, proti čomu feministické hnutie stojí. Poznatky o medzinárodných anti-rodových alianciách sa prehĺbili, často za pomoci aktivistiek, ktoré pracujú na akademických výskumoch anti-rodových hnutiach. Hnutie, ale aj poľská spoločnosť, si oveľa viac uvedomujú moc, ktorú medzinárodné anti-rodové aliancie majú, čo sa takisto odráža pri formách feministického odporu proti ultrakonzervatívnym tendenciám a zákonom. Takto mi to zdôrazňovala jedna aktivistka počas nášho rozhovoru: „Musíme medzi nami vybudovať rovnako silnú sieť, v Poľsku, ale aj nadnárodne, pretože anti-rodové aliancie vybudovali túto neuveriteľne politicky silnú sieť, ktorá ovplyvňuje náš každodenný život. “

Dúfajme, že nové aktivistické spojenectvá nájdu svoju plodnú pôdu, keď sledujeme poľské feministické hnutia ako požadujú medzinárodnú solidaritu. Pretože ako vidíme na Slovensku, ale aj inde, ich varovania, že to, čo sa deje v Poľsku, nezostane iba v Poľsku, sú postavené na reálnej, každodennej politickej skúsenosti.

Otázky:

  1. Aký je Váš názor na obmedzenie práv žien v Poľsku?
  2. Aký je Váš názor na feministické hnutia?

Petra Baginová

Mina P. Baginová je sociálna antropologička a výskumníčka v oblasti sociálnych hnutí a protestov. V súčasnosti pracuje na projekte pod záštitou University College London (UCL) a Karlovej Univerzite v Prahe, v rámci ktorého sa zaoberá súčasnými feministickými mobilizáciami stúpajúcich proti krajne pravicovej politike vo východnej a strednej Európe. Jej predchádzajúci výskum sociálnych hnutí zahŕňa prácu v Latinskej Amerike, ako aj v Grécku a Turecku. Je vedúcou programu pre AAN (Applied Anthropology Network), sieť aplikovanej antropológie v Európe.

Archív autora