1. decembra 2022

Utečenecká kríza. Ide o krízu vyvolanú ľuďmi, ktorí utekajú? Za každou je nejaká príčina. Najčastejšie vojna, násilie, hlad, prenasledovanie, totalitárne systémy, mučenie, ohrozenie života… Ide o udalosti, ktoré sme pravdepodobne nezažili a len veľmi ťažko si ich vieme predstaviť. Ľudia na úteku často nemajú inú možnosť. Príčinu, ktorá vlnu migrácie vyvolala, nemajú na svedomí. Svoj domov často opúšťajú nedobrovoľne. Preto aj pomenovanie utečenecká kríza nie je vždy celkom namieste. Skôr by sme mali začať hovoriť o kríze politických systémov, ktoré ľudí k migrácii nútia. 

Na obrazovkách vidíme skupiny zúfalých ľudí. Nemajú mená. Netýka sa nás to. Neklopú na naše dvere. Nepýtame sa ich, prečo odišli zo svojho domova. Môžeme ich ignorovať. Toto je pravdepodobne postoj väčšiny z nás. Kľúčom k väčšiemu porozumeniu je jednotlivec. Ak sa nepozeráme na neurčitú masu, môžeme spoznať osobné príbehy. Každý z tejto neurčitej masy má svoje meno a životný príbeh.

Môj kamarát Gabo ma naučil na spoločných potulkách svetom prihovoriť sa ľuďom, ktorí stratili domov a žijú na ulici. Zaujíma ho meno človeka, v ďalšom rozhovore ho oslovuje jeho menom. Už to nie je bezdomovec, ale Jano, Eva, Fero… so svojim osobným príbehom. Ten, kto má meno, existuje a vieme sa k nemu viac priblížiť. Treba však prejaviť aspoň záujem. Ich túžba prežiť dobrý život nie je odlišná od tej našej. My máme len trochu viac šťastia, do akých podmienok sme sa narodili. Sme ochotní sa podeliť o kúsok nášho komfortu a šťastia? 

Pracujem v kultúrnych centrách Stanica Záriečie a Nová synagóga v Žiline. Naše aktivity sú o umení a aj o komunite, v ktorej žijeme. Umenie nie je len o kráse a zábave. Často je reflexiou toho, čo sa deje s našou planétou, o politike, spoločenských témach, histórii… Umenie to tlmočí svojím jazykom a môže prispievať k nášmu scitliveniu.

Spoločne so sieťou ďalších kultúrnych centier v Európe Trans Europe Halles sa snažíme byť aktívni a neignorovať aktuálne problémy, ktoré prináša naša doba. Preto momentálne pomáhame bieloruským umelcom. Mnohí stratili svoj domov, nemôžu sa vrátiť do svojej krajiny, aby neboli uväznení. Ďalší zostali vo svojej krajine, ale nemôžu oficiálne tvoriť, lebo v krajine vládne prísna cenzúra. Snažíme sa pomáhať konkrétnym ľuďom. Aj preto sme podporili bieloruského umelca na úteku Andreja Kurejčika (jeho príbeh si môžete prečítať v samostatnom článku). Ten v roku 2021 vytvoril a uviedol počas tvorivého pobytu v Novej synagóge dokumentárnu politickú divadelnú hru Hlasy nového Bieloruska.

Fascinuje ma, že sa dokážeme hlásiť k tvrdeniu, že Slováci sú pohostinným národom. Na jednej strane ochotne prijímame ekonomickú podporu Európskej únie, užívame si voľný pohyb v Schengenskom priestore a ďalšie výhody členov Európskej únie. Na druhej strane odmietame a selektujeme migrantov. Oficiálne sa tiež hlásime ku kresťanským hodnotám, pritom si vyberáme, koho považujeme za blížneho svojho. Nie je človek ako človek. Žijeme v pretvárke a chceme iba pasívne prijímať výhody. Našťastie stále existujú aktívni jednotlivci a organizácie, ktoré pomáhajú zraneným a chudobným. Je to na každom z nás, na ktorú sa postavíme. 

Róbert Blaško

Róbert Blaško vyštudoval sociálnu prácu na UK v Bratislave. S kamarátmi založil kultúrne a komunitné centrum Stanica Záriečie a neskôr Nová synagóga v Žiline, v ktorých pracuje.
Pôsobil v samospráve a vo viacerých neziskových organizáciách, napr. Člověk v tísni. Vo voľnom čase sa venuje hudbe v medzinárodnom projekte Charms Kids.

Archív autora