Utečenecké krízy, ktoré opakovane zažívame v Európe vo mne vzbudzujú pocit, ako keď pozerám v kine upútavku na ďalší katastrofický film. Akoby sme si skúšali, čo dokážeme a zvládneme, čo sme zanedbali, kde sme prestali byť pripravení a ako dokážeme mentálne spracovať odvíjajúce sa udalosti. Koľko z tých problémov, ktoré zrazu hasíme za pochodu, sme mohli predvídať, ktoré situácie nás zastihli v úplnom šoku?

Film, ktorý vieme, že nebude mať jednu veľkú premiéru, ale svoje kapitoly bude odkrývať ako seriál na pokračovanie bez presných dátumov vydania ďalších dielov, je totiž už na programe. Vysielanie už začalo. Len sme si ho všetci nevšimli ale časom to bude určite trhák v sledovanosti. Jeho názov už občas zachytíme, aj keď oficiálne ho ešte nechcú potvrdiť v tomto znení: klimatickí utečenci.

Klimatická zmena sa prejavuje rôznymi následkami. Široké spektrum situácií, ktoré môžu viesť obyvateľstvo k opusteniu svojich domov zahŕňajú najmä extrémne prejavy počasia. Hurikány, záplavy, či tornáda sú tie, ktoré nám napadnú asi prvé a presuny ľudí sa tak, ako v prípade vojnových konfliktov dejú s nádejou na návrat.

My však už dnes vieme, že do tejto kategórie patria aj nemenné a žiaľ narastajúce javy. Dlhodobé suchá, ktoré degradujú pôdu, na ktorej sa nedá dopestovať obživa. Extrémne vysoké teploty, ktoré časom vyústia do migrácie ľudí z pomerne jasného dôvodu, ich domovy sa stanú neobývateľnými. Stúpajúce hladiny morí ohrozujúce ostrovné oblasti a pobrežia štátov. Hovoríme o miliónoch ľudí, ktorí postupne ale neodvratne začnú putovať bez nádeje na návrat. Hľadajúc priestor, kde budú vedieť to základné – prežiť.

Dôsledky klimatickej zmeny samozrejme pravdepodobne vyústia aj do mnohých konfliktov, ktoré len podporia ďalšiu migráciu. Pri klimatickej zmene sa často hovorí o adaptácii. Keďže vieme, že globálna teplota sa zvyšuje a krivka emisií skleníkových plynov stále stúpa, adaptácia na zmeny, ktoré prídu, je nevyhnutnosťou ale nie celkovou záchranou. Ako sa adaptujete na teplotu, ktorú vaše telo nezvládne? Ako sa adaptujete na niekoľkoročné suchá a nedostatok vody? Pre časť sveta je adaptáciou iba jedna možnosť – presun.

Na veľa kríz sa vieme dopredu pripraviť. Ak máme signály, že sa stanú a sme dostatočne múdri, aby sme ich zachytili a pripravili sa. Pri zmene klímy nemáme len signály. Máme tvrdé dáta. Vieme, čo približne máme čakať, vieme nazrieť do približného scenára a pripraviť sa na dej, do ktorého vieme aspoň z časti zasiahnuť. Napriek tomu nás môžu aj prekvapiť, pretože to, kam presne udrie hurikán, nevieme presne predpovedať. Ale jedno vieme, že sa postupne plíživo budú diať.

V dôsledku extrémnych prejavov počasia už teraz podľa UHNCR každoročne migruje 20 miliónov ľudí. Podľa medzinárodného analytického Inštitútu pre ekonomiku a mier bude do roku 2050 čeliť migrácii viac ako miliarda ľudí.

Pri hodnotení najviac ohrozených krajín migráciou sa analytici nezameriavajú len na čisto ekologické problémy ústiace do katastrofických podmienok. Hodnotí aj schopnosť krajín sa s katastrofami a dopadmi vysporiadať. Nestabilita politických systémov riziko len zvyšuje, krajiny zasiahnuté konfliktmi len navyše zhoršujú situáciu ich obyvateľstva.

Z pohľadu bohatej a pomerne menej ohrozenej Európy je jedna vec pripraviť sa na migráciu technicky, mať nastavený dobre systém prijímania utekajúcich ľudí, čo nás dúfajme učia aj súčasné utečenecké krízy. Ale úplne iná vec je byť pripravení mentálne. Spoločnosť, ktorá podnecuje hnev, nenávisť a strach sa s podobnými situáciami nevie vysporiadať, aj keď im v konečnom dôsledku nevie zabrániť. Solidarita, otvorená náruč a prijatie je vecou, ktorá sa buduje roky. Budujú sa v demokratickej a občiansky zodpovednej spoločnosti, kde sme si vedomí našich privilégií ale aj ochotní sa o ne podeliť.

Lucia Szabová

Lucia Szabová (1982) je klimatická aktivistka a venuje sa komunikácii a stratégiám na ochranu pred zmenou klímy. Od roku 2005 pracovala pre Greenpeace Slovensko ako hovorkyňa ale venovala sa aj iným oblastiam, hlavne práci s dobrovoľníkmi, školeniam či digitálnej mobilizácii. Bola v tíme, ktorý viedol úspešné kampane, ako bola najväčšia environmentálna offline petícia na zmenu zákonov proti ťažbe uránu na Slovensku, kampaň na vytvorenie zákona o starých environmentálnych záťažiach alebo zastavenie uhoľnej elektrárne v Trebišove. Počas materskej dovolenky v roku 2019 bola jednou z prvých žien, ktoré založili Znepokojené matky - organizáciu, ktorá sa zaoberá mobilizovaním rodičov na presadzovanie systémových zmien v oblasti ochrany klímy. Okrem tohto pôsobenia dnes koordinuje platformu organizácií pod názvom Klimatická koalícia a spolupracuje s viacerými slovenskými aj zahraničnými organizáciami na rôznych témach ochrany klímy, presadzovaniu legislatívnych a systémových zmien a tvorbe aj uskutočňovaní kampaňových a komunikačných stratégií.

Archív autora