Charakter a príčiny konfliktov vo svete sú rôzne, politických a vojenských lídrov, ktorí ich chcú vyvolať, však spája snaha presvedčiť verejnosť o ich nevyhnutnosti a správnosti. Zábery z násilnosti na východe Ukrajiny ukazujú dôsledky prekročenia tenkej hranice medzi nenávistnou rečou a činmi. Sloboda prejavu či právo na informácie síce patria medzi základné ľudské práva a ich obmedzovanie preto vnímame citlivo, zároveň si však veľkú silu slov často neuvedomujeme. Reportáž z Donecka nás tak núti zamyslieť sa nad dvoma poznámkami.

Po prvé, sloboda prejavu nie je absolútna. Sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda či dôstojnosť iného človeka. Inak povedané, ak niekto šíri nenávistný prejav, vyhráža sa smrťou či ublížením na zdraví, alebo podnecuje k nenávisti voči iným, nie je to ani v demokratickej spoločnosti akceptované. Demokratické krajiny síce majú vo svojich právnych predpisoch rôzne nastavenú citlivosť na obmedzenie slobody prejavu, avšak neexistuje demokratická spoločnosť, ktorá by ju neregulovala vôbec. Je to v súlade s filozofiu ľudských práv a demokracie, a zároveň poučením z histórie, kedy nenávisť šírená slovom postupne viedla k porušovaniu základných ľudských práv, vojnám, etnickým čistkám či genocídam. Uplatňovanie slobody (prejavu) je totiž nevyhnutne spojené so zodpovednosťou, ktorá však mnohým šíriteľom nenávisti chýba, či už z nezáujmu alebo nespôsobilosti. Konflikt na Ukrajine z tohto pohľadu nie je iný. Politickí lídri agresívnym nacionalizmom mobilizujú svojich občanov do boja, prebúdzajú v nich nepriateľské postoje voči iným, ospravedlňujú násilie a často krát dehumanizujú ľudí, ktorí nepatria k ich strane. Žiaľ, ako vidíme na videu, dôsledky týchto verbálnych prejavov sú často tragické a vytriezvenie prichádza príliš neskoro.

Po druhé, zjednodušene by sa dalo povedať, že čím viac slobody prejavu požadujeme, tým väčšiu odolnosť voči dezinformáciám a manipuláciám by sme mali preukázať. Najmä v čase konfliktu sú štáty a ich občania obeťou dezinformácií, propagandy a manipulácií. Nesprávne informácie či klamstvá dokážu ovplyvniť nielen verejnú mienku, ale tiež vyvolať násilné reakcie občanov, pri ktorých trpia nevinní ľudia. Napríklad, falošná informácia, že židovskí lekári počas očkovania trovia deti, vyvolala v Topoľčanoch po druhej svetovej vojne masové násilnosti voči židovskému obyvateľstvu. V súčasnosti sú do týchto hybridných aktivít zapojení dokonca špičkoví odborníci štátnych inštitúcií s čoraz kvalitnejšou technikou a metódami manipulácie. Na dennej báze pripravujú kokteily pár pravdivých informácií s množstvom klamstiev, pridajú za hrsť emócií a vytvoria tak silne účinný dezinformačný materiál  či propagandu, ktorými spochybňujú reálny obraz. Ich profesionálne výstupy, často prezentované pod rúškom demokracie, resp. uplatňovania slobody prejavu, vyžadujú silnú imunitu príjemcu informácii, teda nás, občanov. Práve neschopnosť ľudí odolávať propagande a dezinformáciám je jedným z vysvetlení, prečo sa niektorí občania Ukrajiny nechali vtiahnuť do konfliktu, ktorého tragické súvislosti môžeme vidieť na videu.

Jednou z ciest, ako riešiť problém nenávistných prejavov a dezinformácií vo verejnom priestore, je spoľahnúť sa na predstaviteľov štátnych inštitúcií, ktorí informácie vo verejnom priestore filtrujú a nenávistné prejavy postihujú. To však na druhej strane vyvoláva legitímne otázky ohľadne obmedzovania práva na informácie či zneužitia týchto právomocí politikmi alebo štátom. Druhá, síce časovo náročnejšia, ale efektívnejšia cesta, je budovať u občanov odolnosť voči dezinformáciám a propagande. Tu môže pomôcť najmä kvalitné vzdelávanie, konkrétne zdokonaľovanie zručností vyhľadávať a overovať si informácie či správne využívať kritické a analytické myslenie. Ak totiž bude občan na nenávisť alebo dezinformácie reagovať kriticky a s potrebným nadhľadom, je väčšia šanca, že v prípade začínajúceho konfliktu z iskry nevzplanie oheň.

Otázky a úlohy:

Priprav si argumenty za a proti obmedzovaniu slobody prejavu! Využi konkrétne príklady z histórie alebo súčasnosti!

Opíš, ako by si postupoval pri vyhľadávaní zdrojov a overovaní informácii o vojne na Ukrajine!

Pavol Struhár

Mgr. Pavol Struhár, PhD. je viac ako 10 rokov odborným asistentom na Katedre politológie Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Vedeckú orientáciu sústreďuje na výskum politického extrémizmu, konkrétne moderných trendov v extrémistickom prostredí, neoficiálnych extrémistických skupín ale tiež ich politických reprezentácií. Od roku 2016 organizuje workshopy pre študentov na základných a stredných školách k témam demokracie, ľudských práv a občianskej participácie. Je spoluautorom metodických príručiek pre pedagógov a sociálnych pracovníkov k prevencii radikalizácie.

Archív autora