1. decembra 2022

Video zachytáva atmosféru na asi najväčšej demonštrácii proti migrantom a moslimom na Slovensku. Vo filme vidíme množstvo nenávistných prejavov, od slovných útokov až po pokusy o fyzické napadnutie rodiny s malými deťmi. Pri skandovaní „Slovensko Slovákom“ som si spomenul na rodinný príbeh o vyhnaní mojich českých starých rodičov zo Slovenska v roku 1939. Dav potom skandoval „Česi Židi von, ja pôjdem s Hitlerom“. Zrejme mi to nenapadlo náhodou – najvýraznejší rečník na demonštrácii Marián Kotleba sa často odkazuje na obdobie fašistického Slovenského štátu. Na videu je však vidieť aj nasadenie polície, ktorá chráni verejný poriadok, malé skupinky cudzincov a protidemonštrantov.

Podobné demonštrácie a protidemonštrácie sa konali v roku 2015 aj v Českej republike a vlastne v celej Európe v reakcii na tzv. utečeneckú krízu. V Nemecku bol však počet protidemonštrantov proti antislamskému hnutiu Pegida oveľa vyšší ako počet jeho priaznivcov.

Naproti tomu v Čechách a na Slovensku značne prevažovali demonštranti proti islamu a utečencom. Pravdepodobne to súvisí s tým, že v krajinách, kde sa bežne stretávajú s moslimami a utečencami, sa ich neboja ani zďaleka tak ako my tu. Masové protesty mali len krátke trvanie a potom rýchlo utíchli. Demonštrácie doma i v zahraničí organizovali extrémistické strany. Strany politického stredu vo východoeurópskych krajinách však na ne reagovali tým, že (zo strachu pred stratou hlasov vo voľbách) prevzali extrémistickú rétoriku a ich témy. Odvtedy sa otázka utečencov a migrantov v strednej Európe stala politickou záležitosťou. Zdá sa, že keby sa niekto vyslovil – ako napríklad Angela Merkelová v Nemecku – za prijatie utečencov, znamenalo by to preňho politickú smrť. Negatívny postoj k utečencom je spojený aj s prejavmi negatívneho postoja k islamu, často zdôvodňovaného z údajne „kresťanských“ pozícií.

Pripomeňme si, že kresťania a moslimovia tvoria približne polovicu svetového obyvateľstva, a preto sú dobré vzťahy medzi nimi predpokladom mieru v mnohých častiach sveta.

Uznávajú to aj niektorí najvyšší predstavitelia kresťanstva a islamu – veľmi aktívny je v tomto smere napríklad pápež František. Už jeho prvá cesta vo funkcii pápeža viedla do utečeneckého tábora na ostrove Lampedusa (2013). V roku 2019 spolu s hlavným imámom mešity Al Azhar Ahmedom at Tajibom vydal zásadné Prehlásenie o medziľudskom bratstve, ktoré zdôrazňuje predovšetkým potrebu dobrých vzťahov medzi kresťanmi a moslimami.

Vzťahy medzi evanjelikmi a moslimami v krajinách, kde evanjelici tvoria významnú časť obyvateľstva (napr. v Nemecku alebo Škandinávii), ale aj tam, kde sú menšinou uprostred moslimskej väčšiny, sú prevažne dobré – v Nemecku chodia moslimské deti často do kresťanských škôl a škôlok. Nie je to však inak ani tam, kde sú kresťania menšinou a moslimovia väčšinou – na Blízkom východe niektorí moslimskí rodičia posielajú svoje deti do kresťanských škôl, preslávených vysokou kvalitou výučby. Napríklad evanjelická luteránska cirkev vo Svätej zemi a Jordánsku má približne 2 000 členov, ale prevádzkuje sedem škôl, v ktorých väčšinu žiakov tvoria deti z moslimských rodín.

Na Slovensku a v Českej republike nájdeme menšie aktívne skupiny, ktoré pestujú medzináboženský dialóg založený na rozhovore medzi kresťanmi, židmi a moslimami. Plodom takýchto dialógov na Slovensku je napríklad kniha Mária Nicoliniho Stretnú sa kresťan, moslim a žid (Artforum 2018). V češtine pre zmenu možno nájsť záznamy online diskusií na rôzne témy ( http://spolecnyhlas.cz/videa/ ). V Českej republike už od roku 2010 pôsobí iniciatíva Společný hlas, ktorá združuje predstaviteľov kresťanstva, judaizmu a islamu.

Mlčanie veľkej časti českých a slovenských cirkví k islamofóbnym náladám v spoločnosti je preto pomerne zarážajúce. Niektorí cirkevní predstavitelia okrem toho neprimerane a nekompetentne zdôrazňujú prenasledovanie kresťanov v moslimských krajinách. S moslimami síce nemajú takpovediac žiadnu osobnú skúsenosť, ale aj napriek tomu nimi strašia. Strach z neznámeho môže človeka ochromovať a prerásť do fóbie – chorobnej ochromujúcej úzkosti z cudzích ľudí, cudzích kultúr a odlišných náboženstiev. Kto sa bojí neznámeho, je vďaka svojmu strachu ľahko manipulovateľný a zároveň môže byť nebezpečný pre ostatných, pretože nesprávne vyhodnotí situáciu.

Ako sa brániť proti strachu z moslimov a utečencov? Spomenul som si na vyhnanie Čechov zo Slovenska počas tzv. Slovenského štátu, keď muselo Slovensko opustiť asi 70 000 ľudí. Ukázalo sa, že to bola len ojedinelá epizóda vo vzťahoch medzi českým a slovenským národom, ktoré sú dodnes priateľské až vrelé, takže máme jednoznačne najlepší vzťah zo všetkých susedov.

Negatívne momenty medzi národmi a skupinami sa dajú vyliečiť a napraviť, a to isté iste platí aj na predsudky voči moslimom. Ako prebieha liečba? Pravdepodobne spoločným životom, ktorý nelipne na starých krivdách, ale sústredí sa na život v prítomnosti a na vyhliadky do budúcnosti. Predsudky sa liečia tým, že človek nesúdi predčasne, ale spoznáva druhého s jeho skutočnými vlastnosťami. Môžem uviesť vlastný príklad: Dlhší čas som žil v Izraeli a v tej dobe som Sýrčanov vnímal len ako občanov susednej krajiny – urputne nepriateľskej diktatúry. Žiadneho Sýrčana som vtedy nepoznal. Po čase, počas tzv. utečeneckej krízy, som sa aj v Čechách stretával v záchytných táboroch so Sýrčanmi. Aby som ich pochopil, prečítal som si knihu Moderní syrské povídky (zostavil Svetozár Pantůček, Dar Ibn Rushd 1997). Je v nej veľa poviedok – a každá z nich zobrazuje nejakú zápornú povahovú črtu Sýrčanov. Pochopil som, že Sýrčania majú veľa záporných vlastností – asi toľko ako Česi, a zrazu pre mňa prestali byť cudzí. Čoskoro som sa s niekoľkými Sýrčanmi a Sýrčankami, ktorí so mnou chodili pomáhať utečencom, osobne spriatelil. Sýrčanov som spoznal ako schopných, priateľských, citlivých a obetavých ľudí, čo je úplne iný obraz, než aký som mal o nich pred časom v Izraeli. Na vyliečenie sa z predsudkov zrejme pomáha to, ak sa človek snaží vcítiť sa do iných a pochopiť ich teoreticky – teda čítaním kníh alebo sledovaním filmov –, a ešte lepšie je stretávať sa s nimi a hovoriť s nimi prakticky. Moslimov je dnes možné stretnúť aj na Slovensku – od predavačov kebabu cez vysokoškolských študentov až po moslimských lekárov. Okrem toho má človek veľa príležitostí stretnúť sa s moslimami aj na zahraničných zájazdoch a pobytoch. Uvedomiť si pri pobyte v mnohých turistických destináciách od Egypta až po Malajziu, že priateľskí domáci, ktorých tam človek stretáva, sú moslimského vierovyznania. Architektonicky krásne mešity a priateľských imámov môžete navštíviť aj kúsok od slovenských hraníc – napríklad vo Viedni.

Demonštranti vo filme sa obávajú islamizácie Európy a Slovenska. Lenže už dnes je v Európe približne 25 miliónov moslimov a tvoria tak významnú menšinu. To, ako sa cítia príslušníci menšiny, je do veľkej miery dané správaním väčšiny. Hoci každý z nás nemôže príliš ovplyvniť správanie ostatných, môžeme zmeniť svoje vlastné správanie, keď sa oslobodíme od predsudkov. To, ako sa cíti menšina vo vzťahu k väčšine, určite ovplyvňuje aj to, či sa v tejto väčšine nájdu aspoň jednotlivci, ktorí voči menšine prejavia záujem a sympatie, a to v rozpore so všeobecným prúdom.

Otázky a úlohy:

1. Vyhľadaj na internete vhodné filmy a knihy na pochopenie vzťahov medzi kresťanmi a moslimami. Môže to byť aj beletria a komédie…

2. Predstavte si situáciu, že do vašej triedy príde nová žiačka – moslimské dievča s hidžábom, ktoré sa práve učí po slovensky a s rodinou sa prisťahovalo do vášho mesta. Ako zareaguješ v prvej chvíli? Čo myslíš, že by prispelo k tomu, aby sa vo vašej triede cítila dobre?

3. Predstav si opačnú situáciu. Rodičia dostanú dobrú prácu v Saudskej Arábii a vy sa tam na niekoľko rokov presťahujete. Z čoho by si mal/-a obavy? Čo by prispelo k tomu, aby si sa tam začal/-a cítiť dobre?

Mikuláš Vymětal

Vystudoval Evangelickou teologickou fakultu Univerzity Karlovy, na které také externě přednáší. Kromě Prahy studoval m.j. na univerzitě v Berlíně, Vídni a Jeruzalémě. Působí jako farář Českobratrské církve evangelické pro humanitární aktivity, menšiny a lidi sociálně vyloučené. Věnuje se pomoci sociálně vyloučeným skupinám i jednotlivcům – m.j. Romům, muslimům a lidem z LGBTQ+ komunity. Je spoluautorem a redaktorem řady knih – např. Svobodní a sobě rovní: 33 let boje za lidská práva: Historie, současnost a poslání Českého helsinského výboru, Jeroným Pražský – Evropan, vzdělanec, buřič a Pijte z něho všichni: Kostel u sv. Martina ve zdi a víra v něm, pravidelně přispívá do časopisu Protestant.

Archív autora