Vo videu (V08), ktoré je síce už viac ako desať rokov staré, vidím stále veľmi aktuálne témy. Pri mene Marián Kotleba nás môže napadnúť veľa asociácií. Môžeme sa zasmiať, môžeme ho chcieť nasledovať, jednoducho, reakcie sú rôzne. Jedno je však isté, Marián Kotleba dokázal na svoju stranu získať dostatok ľudí, ktorí mu verili, a volili ho, takže sa v roku 2016 ocitol aj so svojou stranou v slovenskom parlamente. Podarilo sa mu to vďaka nám, ľuďom, ktorí ho buď podporovali alebo neurobili asi dostatok na to, aby sa do parlamentu nedostal. Nie je to ale len Marián Kotleba a Slovensko. Osobnosti, hnutia, alebo dokonca politické strany, ktoré propagujú extrémizmus a nenávisť voči ľuďom (napríklad rómskym menšinám alebo LGBT komunite) voláme krajno-pravicové. A práve so slovami “krajne pravicový” alebo “populistický” sa preto veľmi často stretávame. Priznám sa, aj ja som tieto slová dlho len prehliadala a mala pocit že je to problém, ktorý “tam niekde je” a ďalej som to neriešila. Bolo to jednoduchšie. Komu sa chce pozerať na ľudí, ktorí veria konšpiračným teóriám a ktorí často nevedia rozlíšiť realitu od nezmyslu?

Lenže títo ľudia sme my, sú to naši kamaráti, blízki, a veľakrát aj človek, na ktorého by ste to nikdy nepovedali môže veriť rôznym veciam a považovať ich za pravdu (aj keď to pravda nie je). Práve vďaka tomu sa vo svete stávajú udalosti ako Brexit alebo zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Tieto skutočnosti nemôžeme prehliadať, pretože sú tu pred nami. Ak chceme rozumieť tomu, čo sa to vlastne deje, nemôžeme druhú stranu odsúdiť alebo iba povedať: sú to blbci.

Práve preto, aby sme dokázali pochopiť obe strany, vrhnem sa trochu do výskumu ktorý robím, a skúsim vysvetliť, na základe akých procesov sa pravicovým extrémistom na Slovensku tak darilo zlákať ľudí na svoju stranu, bez ohľadu na vek, ako sme videli vo videu.

Slová ako národ, národná hrdosť, Slovensko a vlasť, sú veľmi silné. Vedia totiž ľudí zlákať, pretože sa s nimi dokážu ľahko identifikovať, všetci sme predsa Slováci, nie? A všetci máme radi našu krajinu, naše symboly a našu silu, nie? Národ je niečo čo je veľmi abstraktné, pretože je to niečo, čo máme ako koncept v našej hlave ale nie je to nič konkrétne. Nikdy predsa na jednu lúku nemôžeme priviesť zhromaždenie celého národa a tam sa so všetkými členmi zoznámiť. Tým, že národ je len v našej hlave a každý si pod ním dokáže predstaviť niečo iné, je to úžasný nástroj na manipuláciu.

A práve na tomto stavia rétorika, ktorú Kotlebovci a im podobné skupiny používajú. V hlave ľudí veľmi dobre funguje, keď im niekto vysvetlí, že sú v nebezpečenstve, a že ak nebudú niečo spoločne konať proti tomuto nebezpečenstvu, stane sa niečo zlé. Strach a pocit nebezpečenstva z nepoznaného je v nás totiž veľmi silne zakorenený. Sme ľudia, máme pud sebazáchovy a chceme prežiť. A ak v nás niekto vytvára pocit že niekto nám chce tento kľud a bezpečie narušiť, tak nás to často motivuje konať. Práve na tomto budovaní pocitu, že ľudia, ktorí sú iní nás chcú okrádať o našu vlasť, o naše pracovné miesta a o našu históriu sa opierajú krajne pravicoví lídri v celom svete.

U nás to sú Kotlebovci, ktorí ľudí varujú pred homosexuálmi a drogovo závislými ľuďmi, a napríklad v Amerike je to Donald Trump, ktorí varuje pred emigrantami. Všetko je to založené na jednej myšlienke – myšlienke strachu.

Vo videu viackrát počujeme jeden z pokrikov Kotlebovcov: “Na stráž”, ktorý veľmi jednoznačne vyzýva ľudí k tomu aby ochraňovali našu krajinu a v ktorom je jednoznačne povedané aj to, že ak máme niečo ochraňovať, znamená to, že na nás niekto chce útočiť. Vo vnímaní Kotlebovcov sú to liberáli, ľudia ktorí rešpektujú menšiny a imigrantov a dokonca Židia (ktorí naozaj so Slovenskom v súčasnosti nemajú toho veľa spoločného).

Naša história je plná utláčania menšín, napriek tomu, že sme sami boli veľmi dlho utláčanou menšinou a nemali sme vlastný štát, dokonca sme nemohli hovoriť vlastným jazykom. Náš samostatný štát vznikol dvakrát. Jeden krát to bolo počas druhej svetovej vojny, kedy sme mali Slovenský štát, a kedy náš vodca Jozef Tiso dokázal poslať tisíce Židov do koncentračných táborov. Odvolávať sa na tento štát, ako na súčasť histórie, na ktorú sme hrdí vyzerá priam nemožné, ale ako vidíte Kotleba do dokázal. Nemá cenu si začať ťukať na čelo a povedať si, že to je na smiech a ignorovať to.

Nie, toto sa totiž stalo, toto sa deje a deje sa to v rôznych variáciách všade na svete. Vytvorenie nepriateľa je bežná stratégia, ktorá nie je nová. Ak niekto chce vyhrať voľby alebo zmobilizovať ľudí, jednou z taktík je práve táto. A v dobe, kedy je okolo nás také nekonečné množstvo informácií, a veľmi ťažko sa overuje, či sú alebo nie sú pravdivé, je to o to jednoduchšie.

Práve preto by sme mali tak veľmi dbať na to aby sme neboli len pasívni prijímači informácii a neverili nášmu obľúbenému influencerovi iba preto, že nosí tenisky, ktoré si chceme kúpiť aj my. Jedna vec sú totiž tenisky a druhá vec sú voľby alebo informácie o utečencoch.

Ak sa na video pozeráme dnes samozrejme vieme, že Marián Kotleba sa za svoje homofóbne výstupy dostal dokonca pred súd, a že záujem Slovákov o Slovanský národ nie je zas taký veľký. Stačí si len pozrieť, koľko ľudí sa registrovalo na vakcináciu Sputnikom proti COVID-19. Pravda a názor nie sú jedna vec, a ani fakty a názory nie sú jedna vec. Ak chceme v tejto dobe prežiť, nie je nič dôležitejšie ako si overovať informácie a neskĺzať k hádkam len preto, že my si niečo myslíme alebo že na niečo máme názor. Potom sa totiž veľmi ľahko stane, že ani nevieme ako, a ocitneme sa napríklad na národnej púti k soche Svätopluka, ktorý bol síce významnou osobou v našej histórii, ale má naozaj veľmi málo spoločné s extrémizmom a homofóbiou, ktorú propagujú Kotlebovci.

Otázky:

  1. Rozdeľte sa v triede na dve skupiny a pripravte si prejav, ktorý by ste preniesli na zhromaždení, kde by ste chceli aby ľudia, ktorí sa boja utečeneckej krízy pochopili, že im nič nehrozí.
  2. Ako by mala polícia v takýchto situáciách, kde sa na proteste stretnú zástupcovia jednej aj druhej názorovej skupiny (napr. krajná pravica a liberáli) konať?
  3. Už si niekedy zažil/a strach z toho že si v ohrození? Ako si vtedy konal/a?

Zdroje:

Reicher, S. D., & Haslam, S. A. (2017). The politics of hope: Donald Trump as an entrepreneur of identity. Why irrational politics appeals: Understanding the allure of Trump, 25-40.

Fitzduff, M. (Ed.). (2017). Why irrational politics appeals: understanding the allure of Trump. ABC-CLIO.

Maskor, M., Steffens, N. K., & Haslam, S. A. (2021). The psychology of leadership destabilization: an analysis of the 2016 US Presidential Debates. Political Psychology42(2), 265-289.

Reicher, S. D., & Haslam, S. A. (2016). Fueling extremes. Scientific American Mind27(3), 33-39.

Reicher, S., & Hopkins, N. (2000). Self and nation. Sage.

Reicher, S., & Ulusahin, Y. (2020). Resentment and Redemption: On the Mobilization of Dominant Group Victimhood. In The social psychology of collective victimhood (pp. 275-294). Oxford University Press.

Klára Jurštáková

Doktorandka v oblasti sociálnej psychológie, ktorá sa špecializuje na správanie ľudí počas masových protestoch. Pochádza z Púchova, a psychológiu vyštudovala na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles. Momentálne učí na univerzite v Canterbury a pracuje na rôznych výskumných projektoch so skupinou psychológov v Británii, ktorí aplikujú sociálnu psychológiu na udalosti v reálnom živote, spolupracujú s políciou na bezpečnosti počas protestov a športových podujatí.

Archív autora