Poznámka: Autor(ka) nasledujúceho textu pre Vás pripravil(a) videokomentár (Vlog), ktorý si môžete ihneď prehrať.
Od série násilných protirómskych demonštrácií, ktoré sa v rokoch 2011 a 2013 prehnali Českou republikou, uplynulo desať rokov. Čo a prečo sa vtedy stalo a ako to ovplyvnilo situáciu rómskych komunít a krajne pravicovej a ľudskoprávnej scény v Českej republike?
2008-2010: Janov, Ústím nad Labem
Na jeseň roku 2008, počas volieb do krajských zastupiteľstiev, sa dovtedy skôr marginálnej krajne pravicovej Dělnickej strane podarí postaviť svoje kandidátky a uchádzať sa o priazeň voličov vo všetkých krajoch Českej republiky. Na jej kandidátnych listinách sa objavili zástupcovia rôznych krajne pravicových zoskupení. Práve táto skúsenosť so spoločnou spoluprácou a novovytvorené osobné väzby krajnej pravice predznamenala jej zvýšenú aktivitu a radikalizáciu v nasledujúcom období.
V októbri 2008 Dělnická strana vyslala na hliadku do severočeskej rómskej osady Janov v Litvínove asi 20-člennú jednotku svojej nedávno založenej milície s názvom Ochranné sbory (nemecky „Shutzstaffel“, známe najmä pod skratkou SS). Jednotka Ochranných zborov v čiernych uniformách spôsobí na rómskom sídlisku veľký rozruch. V priebehu niekoľkých minút sa rómski muži dokážu zmobilizovať a vyzbrojení palicami vyženú pravicových radikálov z Janova. Počas incidentu neonacisti slovne napádajú a brutálne sexisticky urážajú a ponižujú vtedajšiu celebritu pravicového hnutia Luciu Šlégrovú. Video z incidentu sa virálne šíri na sociálnych sieťach a je odvysielané v televíznych správach.
Krátko nato sa koncom októbra konala spoločná demonštrácia Dělnické strany a radikálnych neonacistických skupín Národní odpor a Autonomní nacionalisté proti diskriminaci Dělnické strany na litvínovskom námestí. Míting vedenie mesta nechalo rozpustiť a keď účastníci neuposlúchli výzvu na rozchod, zakročili proti nim policajní ťažkoodenci. To vyvolalo dovtedy nevídanú mobilizáciu krajne pravicových skupín v Českej republike, ktorá vyústila do udalostí 17. novembra 2009, do takzvanej bitky o Janov. V ten deň sa podľa niektorých odhadov až 1 500 pravicových radikálov dostalo do tvrdého stretu s policajnými silami, aby si vynútili vstup do Janova. Neonacistov podporovala časť miestneho nerómskeho obyvateľstva. Poskytovali im úkryt pred políciou vo svojich domoch, vodu či informačnú podporu.
Hneď po udalostiach v Litvínove ohlásilo pravicové hnutie ďalšiu veľkú akciu, a to pochod neonacistov Ústím nad Labem. Prišla ich podporiť aj krajná pravica z viacerých európskych krajín. Tu sa však prebúdza a začína rýchlo reagovať aj občianska spoločnosť. V Ústí nad Labem vzniká iniciatíva „V Ústí nad Labem (neo)nacisty nechceme“, ktorá spája rôzne antirasistické názorové prúdy, skupiny a inštitúcie. Iniciatíva mobilizuje občanov mesta na odpor voči pripravovanému pochodu. V českých dejinách ide o prvú občiansku iniciatívu rovnakého typu, aké v podobných situáciách fungujú v západnej Európe.
V tú noc, keď (neo)nacisti pochodovali Ústím v menšom než očakávanom počte, sa odohrala šokujúca, brutálna udalosť. Na druhom konci krajiny došlo k podpaľačskému útoku zápalnými fľašami na dom, v ktorom bývala rómska rodina. Najvážnejšie zranené bolo rómske dievčatko Natálka. Mala popáleniny na väčšine tela a len zázrakom prežila. Táto udalosť vyvolala nevídanú vlnu solidarity s obeťami a neonacistickú scénu na istý čas ochromili následné policajné razie.
2011: Bydžov, Krupka, Šluknovský výběžek a nový typ antirasistického aktivizmu
Na jar 2011 azda v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami ohlásila Dělnická strana niekoľko protirómskych demonštrácií na miestach, kde v poslednom čase došlo k nejakému konfliktu medzi majoritou a rómskou menšinou. Akcia v Novom Bydžove mala prebehnúť takto: po zhromaždení neonacistov na námestí a vypočutí protirómskych prejavov funkcionárov Dělnickej strany mal nasledovať riadne ohlásený pochod pred domami, v ktorých bývali Rómovia.
V reakcii na tento scenár sa na základoch a väzbách položených iniciatívou „V Ústí (neo)nacisty nechceme“ formuje ad-hoc iniciatíva „Nový Bydžov nie je sám“. Iniciatíva je odhodlaná všetkými prostriedkami zabrániť neonacistom dostať sa k rómskym domovom. Iniciatíva využila skutočnosť, že medzi jej členmi a podporovateľmi je niekoľko kňazov z rôznych kresťanských cirkví a že náboženské zhromaždenia sú podľa českého práva vyňaté zo zákona o zhromažďovaní a majú prednosť. Ich taktika v deň pochodu Dělnickej strany v Novom Bydžove je v ateistickom prostredí Českej republiky prekvapujúca a šokujúca. Jeden z kňazov pozve prítomných odporcov neonacizmu na náboženskú procesiu a pred očami bezradných policajtov ich dovedie na miesto, kde môžu zablokovať pochod Dělnické strany k rómskym domom. Žiaľ, farár v stresovej situácii predčasne opúšťa miesto činu. Vtedy polícia prestáva považovať neohlásené zhromaždenie iniciatívy „Nový Bydžov nie je sám“ za náboženské a účastníkov rozoženie policajná jazdecká jednotka. Viacerých z nich pritom zraní. Pre mnohých ľudí z ľudskoprávnej scény je stretnutie s policajnými obuškami, slzotvorným plynom a delobuchmi veľmi traumatizujúcim zážitkom. Neonacisti následne v sprievode policajných jednotiek triumfálne za pokriku „Ulice sú naše“ prepochodovali rómskou lokalitou Nového Bydžova.
O mesiac neskôr Dělnická strana ohlásila pochod cez rómske sídlisko v severočeskom meste Krupka. Opäť sa jej podarilo pochod nahlásiť úradom v dostatočnom predstihu, takže z pohľadu polície a úradov bol legálny. Po policajnom zásahu proti odporcom protirómskeho pochodu v Bydžove bola občianska scéna do značnej miery paralyzovaná. Malá skupina ľudskoprávnych aktivistov a aktivistiek s podporou protifašisticky orientovaných kňazov napriek tomu opäť využila medzeru v zákone o zhromažďovaní občanov a usporiadala ekumenickú bohoslužbu na trase pochodu Dělnickej strany. Polícia znova nasadila jazdeckú políciu, delobuchy a poriadkovú políciu, aby bohoslužbe zabránila a uvoľnila cestu „riadne ohlásenému“ pochodu neonacistov na rómske sídlisko. Českí protirasistickí aktivisti následne prehodnotili svoju stratégiu a zatiaľ ustúpili od pokusov o priamu blokádu neonacistických pochodov.
V horúcom predvolebnom lete 2011 došlo v severných Čechách k niekoľkým incidentom, ktoré pravicoví extrémisti využili na zvolanie ďalších demonštrácií. Na diskotéke v Rumburku došlo k bitke dvoch skupín tínedžerov kvôli drogám. Bulvárne médiá vec interpretovali ako bitku Rómov s Nerómami. Koncom augusta tak bola do mesta zvolaná protirómska demonštrácia neznámej skupiny Občanský odpor Rumburk a miestnej bunky sociálnej demokracie (ČSSD). Zastupoval ju protirómsky orientovaný politik Jaroslav Foldyna, ktorý neskôr prešiel do Okamurovej SPD. Situácia sa organizátorom počas demonštrácie vymkla z rúk, na pódium vtrhol neznámy muž a vyzval účastníkov, aby sa vyzbrojili palicami a krompáčmi a vydali sa potrestať miestnych Rómov. To sa aj stalo. V nasledujúcich hodinách, kým do mesta stihli prísť policajné posily, sa agresívny dav niekoľko hodín pohyboval po meste a útočil na rómske domy.
Dělnická strana takmer okamžite ohlásila ďalšiu demonštráciu v Rumburku. Ďalšie demonštrácie ohlásila aj v neďalekom Novom Bore, kde došlo k ozbrojenej bitke „medzi Rómami a Nerómami“, a v susednom Varnsdorfe, kde miestni Rómovia bývali segregovane na niekoľkých ubytovniach. Demonštrácie Dělnickej strany v Novom Bore a Rumburku skončili fiaskom, pretože sa im nepodarilo získať podporu miestneho obyvateľstva. Demonštráciu vo Varnsdorfe však podporilo niekoľko tisíc obyvateľov tohto malého mesta. Dav obliehal rómsku ubytovňu, ktorú bránili policajní ťažkoodenci. Počas niekoľkohodinového boja sa demonštranti snažili do ubytovne preniknúť alebo ju zapáliť.
Vo Varnsdorfe sa v priebehu dvoch mesiacov uskutočnilo ďalších desať protirómskych demonštrácií. Väčšina z nich sa skončila pochodom k rómskym ubytovniam a zrážkami medzi demonštrantmi a políciou, ktorá ubytovne chránila.
Antirasistický tábor reagoval podporou obetí pochodov, t. j. rómskych rodín vo varnsdorfských ubytovniach. Pod hlavičkou novozaloženej iniciatívy „Nenávist není řešení” (INNR) vytvorili dobrovoľnícky multidisciplinárny tím. V tíme pôsobil psychológ/-ička, lekár/-ka, bezpečnostný expert, sociálny pracovník, kňaz a Rómovia a Rómky, ktorí prežili podobné demonštrácie. Tím potom pracoval v budove, proti ktorej bol pochod namierený, a poskytoval jej obyvateľom psychosociálnu, organizačnú, zdravotnícku, informačnú, komunikačnú, mediálnu a duchovnú podporu. Tím sa usiloval zmierniť dopad situácie na zasiahnuté osoby.
Poučenie na rok 2013 a ďalšie roky
Keď na jar 2013 Dělnická strana ohlásila protirómsku demonštráciu v severočeskom meste Duchcov, protirasistickí aktivisti a aktivistky boli pripravené. Mali nachystanú novú taktiku, ktorú okamžite s úspechom vyskúšali. Takzvaná rezervačná taktika predpokladá dobrú znalosť miestnej situácie. V prípade rastúceho napätia a rizika protirómskej demonštrácie budú samotní protirasistickí aktivisti preventívne ohlasovať svoje demonštrácie na miestach, kde v obci žijú Rómovia, a to každý deň počas niekoľkých mesiacov. Ak chcú neonacisti do mesta zvolať protirómsku demonštráciu, nemôžu ju zvolať tam, kde už svoju demonštráciu ohlásila antirasistická akcia, nemôžu legálne pochodovať k rómskym domom.
V lete 2013 zorganizovala Dělnická strana protirómske demonštrácie aj v ďalších mestách s rómskymi lokalitami (České Budějovice, Krupka, Vítkov…). Rezervačná taktika mala veľký úspech a neonacistom sa počas roka 2013 nikdy nepodarilo (s jedinou výnimkou Ostravy) dopochodovať až k budovám obývaným Rómami. Aktivistom sa podarilo zdokonaliť prácu podporného multidisciplinárneho tímu. Ten po celý rok podporoval obete na miestach demonštrácií pred ich konaním, počas ich priebehu i po tom, ako sa skončili. Koncom leta 2013 mesto České Budějovice dosiahlo prelomové súdne rozhodnutie, ktorým sa zakázali ďalšie protirómske pochody v meste. To ukázalo možnú cestu aj pre ďalšie mestá.
Otázky na otvorenie diskusie:
1. Myslíte, že používateľa s ľavicovými a liberálnymi názormi po pridaní akýkoľvek komentára na sociálnej sieti môžu podporiť aj používatelia s konzervatívnejšími a pravicovými postojmi? 2. Skúste identifikovať možné témy alebo názory, na ktorých sa polarizované ideologické tábory zhodnú.
Po diskusii pokračujte na ďalší komentár alebo Vlog zo skupiny súvisiacich článkov.
