Slovo “dav” alebo “masa” v nás často vyvoláva niečo negatívne, pretože byť obklopený veľkým množstvom ľudí, veľakrát cudzích, nám je nepríjemné. Je to prirodzený ľudský stav, a preto dáva zmysel, že si s masami spájame negatívne veci. V dave sa dá ukryť medzi ostatnými, dav je nepredvídateľný, dav je nebezpečný. A čo ak to môže byť aj naopak? Čo ak si pod davom predstavíme niečo pozitívne? Napríklad koncert, futbalový zápas, hokejové majstrovstvá, párty s kamarátmi. Aj to sú predsa davy.

Na Slovensku dokonca máme aj jeden špeciálny príklad “dobrého davu” a to davu ľudí na námestiach počas novembra 1989, kedy sa udiala Nežná revolúcia a padol režim vlády jednej strany. V novembri 1989 sa na námestiach v Bratislave a po celom Slovensku (a samozrejme aj v iných okolitých krajinách) stretli ľudia, ktorým sa podarilo dosiahnuť obrovskú zmenu v spoločnosti, vďaka ktorej dnes môžeme slobodne cestovať, sme súčasťou Európskej Únie, NATO, a nikto nás neobmedzuje v tom, čo chceme čítať, na aký film chceme ísť do kina, a aké správy chceme vyhľadávať na internete.

Sloboda slova, tlače, médií je niečo, bez čoho si už asi nevieme predstaviť náš každodenný život. Informácie a prístup k nim je niečo naozaj úžasné a nenahraditeľné a o to viac si to vieme vážiť, keď vieme, že to tak nebolo vždy. Je to výdobytok nedávnej histórie našich rodičov a starých rodičov. Ak vám to nič nehovorí, možno práve v súčasnej dobe, kedy sa pomaly spamätávame z pandémie COVID-u a už niekoľko dní zúri vojna na Ukrajine, sa do toho vieme lepšie vžiť, pretože mať prístup k slobodnému prejavu a k neobmedzeným informáciám nie je pre každého samozrejmosťou. Ani dnes.

Ako je ale možné, že niektorí ľudia si z informácií vyberajú tie, ktoré sú nepravdivé alebo priam konšpiračné? Konšpiračné teórie a nepravdivé informácie (o ktorých sa často rozpráva ako o hoaxoch) vznikajú práve v čase krízy. Najčastejšie sú založené na tom, že proti nám  stojí nejaká iná skupina, často taká, ktorá má moc (napríklad politici), a plánuje niečo, z čoho bude mať prospech.

Práve v kríze sa ľudia najčastejšie uchýlia k tomu, že uveria konšpiračným teóriám, pretože vtedy sa cítime najviac ohrození a pokúšame sa nájsť niečo, čo nás ukľudní a dodá nám pocit kontroly nad nepriaznivou situáciou. Práve ľudia, ktorí nedôverujú svojmu okoliu alebo sa veľakrát v minulosti sklamali, keď verili svojim blízkym, kamarátom, nadriadeným, alebo politikom, často uveria konšpiračným teóriám. Možno by sme čakali, že práve v kríze budú v ľuďoch konšpiračné teórie vyvolávať úzkosť a strach a naopak fakty ich ukľudnia, opak je pravdou.

Konšpiračné teórie majú jednu veľkú výhodu oproti faktom. Ponúkajú jednoduché a priamočiare riešenie, presne pomenúvajú zodpovedných vinníkov za danú situáciu a vždy obviňujú tých druhých a nie nás. Obzvlášť, ak sme pred krízou zažili pochybnosti a nedôveru v spoločnosť, konšpiračné teórie nám dokážu v bode, kedy nejaká kríza vypukne, dodať chvíľkový pocit, že sme v bezpečí, pretože máme (na rozdiel od ostatných) tie správne informácie.

Zároveň, nám konšpiračné teórie okamžite dokážu naservírovať vinníka (napríklad v pandémii COVIDU to bolo obviňovanie Číny, alebo vo volebnej kampani Donalda Trumpa to bolo obviňovanie Mexika, imigrantov alebo Demokratov) a ponúknuť tak riešenie nášho problému (v skutočnosti je to iba vykonštruovaný problém a nie realita).

Boli tu konšpiračné teórie vždy alebo je to niečo nové?

Odpoveďou na túto otázku je – áno. Konšpirácie tu s nami boli vždy ale je možné, že teraz ich vnímame oveľa silnejšie, pretože sú nakumulované v jednom spoločnom priestore, ktorým je práve Internet. Kedysi sa informácie nešírili tak rýchlo a nikto z nás netrávil na Internete také obrovské množstvo času, ako na ňom trávime dnes. Keď sa nad tým sama zamyslím, pamätám si, že moji spolužiaci chodili do internetových kaviarní, pretože skoro nikto doma nemal počítač. Doma sme si kupovali k sobotným raňajkám víkendové vydanie novín a vlastne som ani nevnímala, čo všetko sa v globalizovanom svete okolo mňa deje.

Dnes je to úplne ináč a denne trávim pár hodín na sociálnych sieťach, správy mi pípajú na mobile vždy keď sa niečo stane (a vlastne aj keď sa nedeje vôbec nič). Hltám ich často bez rozumu a veľakrát si uvedomím, kam až som sa to „preklikla“. Začala som pri bežeckých teniskách a zrazu mi niekto ponúka zaručene funkčnú diétu a kolagén.

V čase, keď vypukla pandémia COVIDU som hltala všetky správy a informácie, čítala najnovšie analýzy, počúvala spravodajské podcasty, až mi z toho všetkého skoro vybuchla hlava. To, že nám toto nadmerné množstvo informácií ako ľudstvu škodí už dávno vieme. To, že sme evolučne vôbec neboli stavaní na to, aby sme hltali bez prestávky také obrovské množstvo informácií a žili v globalizovanom svete, je nám jasné tiež. Ako aj to, že vysoko kalorické sladké a mastné potraviny v plastových obaloch nás síce lákajú ale od pôvodnej ľudskej stravy sú vzdialené na kilometre. Ale čo s tým môžeme urobiť?

Odpoveď je, že nie veľa. Ako jednotlivci si môžeme iba nastaviť určité pravidlá, časové intervaly, kedy dáme mobil bokom a bojovať tak proti algoritmom, ktoré sú nastavené na sociálnych sieťach tak, aby nás na nich čo najdlhšie udržali. Keďže na internete sa najviac zobrazuje to, čo je v trendoch alebo to, čo vyvoláva diskusiu v podobe množstva komentárov pod nejakým príspevkom, konšpiračné teórie pravdepodobne vidíme na našich sieťach oveľa častejšie, ako fakty. Práve preto sa tak rýchlo šíria.

Povedzme si na rovinu, fakty sú často nudné, neznejú bombasticky, a zároveň vysvetliť nejakú pravdivú informáciu do hĺbky a pridať k nej overené a kvalitné zdroje je náročný proces nielen pre toho, kto takýto článok píše (napríklad ja) ale aj pre samotného čitateľa. Keby som teraz napísala nejakú chytľavú správu o tom, že za vírusmi, ktoré sa šíria po našej planéte môže geneticky modifikovaný hmyz, ktorý vedci tajne vytvorili v laboratóriu aby ovládli planétu, zaujmem oveľa viac ľudí. Možno som práve konečne zaujala aj vás. A tu je ten začarovaný kruh medzi faktami a klamstvami vidieť najlepšie. Hľadanie faktov, overovanie zdrojov, pátranie po nezávislých inštitúciách a médiách, ktoré naozaj šíria iba pravdivé informácie je často nuda. Naopak, klikanie na videá a fotomontáže, ktoré nám ponúkajú ľahké riešenie nejakého problému je úplne ľahké. Mimochodom, táto informácia sa šírila ako konšpiračná teória počas roku 2015, keď na našej planéte vypukol Zika vírus (je to samozrejme nepravda).

Ako z toho začarovaného kruhu von?

Je nám jasné, že konšpiračná teória je niekoho pravda, ktorej daný človek v určitej chvíli bezmedzne verí. Zároveň, zablokovanie určitých ľudí, zamedzenie ich prístupu k sociálnym sieťam alebo blokovanie informácií na internete je určitým spôsobom zásah do ich súkromia a slobody. Preto práve blokovaním určitých správ môžu ľudia, ktorí šíria konšpirácie a veria im, získať pocit, že natrafili na niečo zásadné, možno prísne tajné, a tí ktorí majú moc (napríklad veľké spoločnosti, politici) sa ich snažia umlčať. Nájsť balans medzi tým, aby ľudia mali na jednej strane priestor na slobodu slova a slobodnú komunikáciu, a zároveň na to, aby mohli mať pochybnosti a kritické myslenie je náročné. Vieme, že sociálne siete a iné internetové platformy sú založené na reklame, ktorá týmto firmám generuje zisk, a preto je pre nich lákavé podporovať čokoľvek (dokonca aj konšpirácie), aby ľudia na ich sieťach trávili čo najviac času a pasívne hltali reklamy.

Práve ľudia, ktorí nemajú kritické myslenie sú často obeťami týchto platforiem, pretože aj oni sa rovnako ako každý iný človek snažia pochopiť, ako funguje svet okolo nich. Rozdiel je v tom, že nemajú zručnosti na to, aby dokázali rozlíšiť pravdu od nepravdy. Vieme, že ľudia, ktorí boli v minulosti nejakým spôsobom diskriminovaní alebo sa cítili menejcenne častejšie podliehajú konšpiráciám, pretože už pocit menejcennosti alebo bezmocnosti zažili.

Aj naši starí rodičia alebo rodičia zažili komunizmus, kedy im boli často prezentované informácie, ktoré boli nepravdivé, takže je normálne, že v strednej Európe majú ľudia veľakrát pocit, že sú vyčleňovaní, nevypočutí alebo iným spôsobom ohrození svojim mocnejším okolím (napríklad väčšími krajinami). Zároveň v súčasnej dobe vidíme aj iný príklad, kedy lídri (napríklad Erdogan v Turecku, Trump v USA alebo Orbán v Maďarsku) často prezentujú svoje krajiny ako obete tých druhých (imigrantov, utečencov, ľudí s inou farbou pleti, vyznávačov iného náboženstva). Je to totiž zaručene fungujúci nástroj ako získať podporu jednoduchým vytýčením spoločného nepriateľa. Je ľahké tomu uveriť, podobne ako konšpiráciám. Je len na nás, čo si vyberieme, a či sa vyberieme cestou, na ktorej hľadáme naozajstnú pravdu a fakty, alebo či podľahneme prvému, na prvý pohľad jednoduchému riešeniu.”

Otázky:

1. Aké zdroje informácií používaš? Prečo si myslíš, že sú tie správne/pravdivé?

2. Ako je možné nepodľahnúť konšpiračným teóriám a hoaxom a zároveň zostať kriticky mysliacou bytosťou, ktorá dokáže spochybniť informácie, ktoré má pred sebou?

3. Komu dôveruješ? Kto je pre teba zdrojom pravdivých informácií z tvojho okolia a prečo?

Tipy na filmy a knihy spojené s touto témou: Sociálna Dilema (dokument na Netflixe), kniha Atómové Návyky, kniha 21 Lekcií pre 21. storočie, kniha Moc Faktov

Zdroje:

Stott, C., & Reicher, S. (2011). Mad mobs and Englishmen?: Myths and realities of the 2011 riots. Hachette UK.

Science Weekly (2020). The Guardian Podcast. From: https://www.theguardian.com/science/audio/2020/may/05/covid-19-the-psychology-of-conspiracy-theories

Jolley, D. (2013). The detrimental nature of conspiracy theories. Psychology Postgraduate Affairs Group Quarterly88, 35-39.

Ntontis, E., Vestergren, S., Saavedra, P., Neville, F., Jurstakova, K., Cocking, C., … & Vignoles, V. L. (2022). Is it really “panic buying”? Public perceptions and experiences of extra buying at the onset of the COVID-19 pandemic. PloS one17(2), e0264618.

Haslam, S. A., Reicher, S., Selvanathan, H. P., Gaffney, A., Steffens, N. K., Packer, D., … & Platow, M. J. (2021). Examining the plausibility of Donald Trump’s denial of responsibility for the 2020 assault on the US Capitol: A dual-agency model of identity leadership and engaged followership. PsyArXiv.

Templeton, A., & Neville, F. (2020). Modeling Collective Behaviour: Insights and Applications from Crowd Psychology. In Crowd Dynamics, Volume 2 (pp. 55-81). Birkhäuser, Cham.

Klára Jurštáková

Doktorandka v oblasti sociálnej psychológie, ktorá sa špecializuje na správanie ľudí počas masových protestoch. Pochádza z Púchova, a psychológiu vyštudovala na University of St Andrews v Škótsku a na University of California v Los Angeles. Momentálne učí na univerzite v Canterbury a pracuje na rôznych výskumných projektoch so skupinou psychológov v Británii, ktorí aplikujú sociálnu psychológiu na udalosti v reálnom živote, spolupracujú s políciou na bezpečnosti počas protestov a športových podujatí.

Archív autora