1. decembra 2022

Video z Krásnohorského podhradia nám ukazuje, kam až môže zájsť, keď sa necháme burcovať iba jednou stranou pohľadu na vec. Video je z roku 2012, kedy termín “Fake News” alebo “Hoax” ešte neboli natoľko rozšírené ako dnes. Práve tak by sme mohli nazvať mnoho vecí, ktoré vo videu odznelo. Rovnako môžeme použiť aj slová stereotyp alebo predsudok. 

Príbeh situácie v Krásnohorskom podhradí je ako spúšťač emotívnej reakcie, ktorú pán inžinier Marián Kotleba využíva na politickú kampaň. V tomto texte by som sa nechcel púšťať do právnej analýzy celej situácie. Pre širší kontext to ani nie je dôležité. Dôležitý je vzťah medzi bielymi a Rómami, na ktorý sa pozeráme.

Predtým, ako sa pustíme do hľadania riešení, skúsme si povedať aspoň základné fakty. Rómovia pochádzajú zo severnej Indie z oblasti dnešného Pandžábu a Rádžastánu. Zo svojej pravlasti odchádzali už v 9. až 10. storočí. Na území dnešného Slovenska žijú už od 12. až 13. storočia a živili sa najmä ako remeselníci a nádenní pracovníci. To platí aj pre Krásnohorské podhradie. Rómovia sú tak už stovky rokov súčasťou histórie tohto územia spolu so Slovákmi a Maďarmi.

Situácia Rómov sa naozaj začala zhoršovať po zmene režimu v roku 1989. Mladík v kotlebovskom úbore má teda sčasti pravdu. Rómovia sa stali občanmi, ktorí po revolúcii viac stratili ako získali. Rómovia boli kvôli nadstavu ako prví prepustení z tovární, družstiev a úradov. Ak stratíte prácu a vo vašom okolí nie je nikto, o koho sa môžete oprieť, už je to len krok od pasce chudoby. Samospráva dostala množstvo kompetencií, čo samo o sebe nie je zlé. Prinieslo to však problém vo forme jednoduchých  miestnych riešení “rómskej otázky”. Riešenie často spočívalo v tom, že starosta dal Rómov vysťahovať a tí sa presťahovali k svojim známym, kde nebola situácia až tak napätá. Určite poznáte sídlisko Luník IX. Za jeho vznik nemôžu Rómovia, ale rozhodnutie mesta presťahovať všetkých “neprispôsobivých” z Košíc a okolia na jedno miesto. Taký nápad predsa nemôže dopadnúť dobre. Podobné “riešenia” sa robili aj v iných obciach na Slovensku a začali vznikať osady, aké sme pred rokom 1989 dlho nevideli.

Vinníkov však mladý „kotlebovec“ určil nesprávne. Nesprávne určil vinníkov aj šofér, ktorý sa hneval, že nevie prejsť autom. Dôvodom neboli Rómovia, ktorí boli u seba doma. Cesta bola blokovaná kvôli bielym, ktorí prišli do obce protestovať.  Za to, kam sa Rómovia dostali od Nežnej revolúcie, môžu politiky, ktoré Rómov systematicky znevýhodňovali. V tom mal sčasti pravdu Róm, ktorý hovoril o vysporiadaní pozemkov. Rómovia si chcú pozemky kúpiť, ale niekto im to nechce dovoliť. Podobné politiky spôsobili napríklad aj chudobu či slabý vzdelávací systém. Paradoxné je, že tie isté politiky znevýhodnili aj tých, ktorí prišli pod Krásnu hôrku protestovať. S Rómami sú v tomto zmysle vlastne na jednej lodi.  

Napriek tomu, väčšina bielych vo videu hovorí o Rómoch ako o nepriateľoch. Prečo to robia a aký to má podľa Vás význam?

„V obci žije tisícdvesto cigánov a tisícsto bielych,” so strachom a hnevom hovorí obyvateľ obce na začiatku videa. Manželský pár zase na svojej terase navrhuje obmedziť podporu rodine na jedno dieťa. Ako v Číne. Ďalší pán hovorí, že Rómovia žijú iba z našich daní a zároveň tvrdí, že to oni, tí čo prišli protestovať, kúpili policajtom obušky.

Začnem od konca. Predstava, že na sociálnu podporu Rómov ide obrovská časť peňazí zo štátneho rozpočtu, nie je pravdivá. Najväčší balík peňazí ide s veľkým náskokom na dôchodcov, ktorí si toto prvenstvo aj zaslúžia. Hneď po nich sú to vysokoškolskí študenti. Ak sa pozrieme na prídavky na deti, najviac peňazí putuje slobodným matkám s jedným dieťaťom. Tieto fakty nahnevaným protestujúcim do ich teórie hnevu nesedia. Rovnako nesedí ani to, že protestujúci prispeli na obušky a výstroj policajného zboru v oveľa väčšej miere ako Rómovia. Neviem koľko toho nakúpite z daní priemerne zarábajúceho človeka. Manželský pár asi ani netuší, aká sociálna politika na Slovensku je a už vôbec netuší o aktuálnej rodinnej politike Číny. A to, že je v obci viac Rómov, je čistým faktom. Nemali by sme ho hodnotiť negatívne ani pozitívne. Iba ako konštatovanie, že v obci je približne dvetisíctristo obyvateľov.

Z ľudí vo videu hovorí frustrácia a hnev. To však nemôže byť základom pre lepší život. Politiky sa musia zmeniť. To je jasné. V Krásnohorskom podhradí si musia uvedomiť, že ak pomôžu Rómom, pomôžu aj sebe. Sú predsa susedmi už stovky rokov. My si musíme aj na tomto príklade uvedomiť, že to isté platí pre celú krajinu. Hádky a hnev nám nijako nepomôžu. Rómom v osadách nemáme čo závidieť. Takmer všetky problémy, ktoré sa vo videu spomínajú, plynú práve z chudoby, v ktorej Rómovia žijú. Ak pomôžeme ľuďom z chudoby, vyriešime problémy, ktoré ľudí najviac trápia a sťažujú im život a vzájomné vzťahy. Vojna, ktorú spomína Róm na konci videa, by bola zbytočná a zničujúca pre každého.  

Otázky na diskusiu:

  1. Ako by podľa vás malo vyzerať Slovensko, kde by sme nemuseli riešiť nenávisť jedných proti druhým?
  2. Kto je podľa Vás za túto nenávisť zodpovedný a akú úlohu v celom príbehu zohrávajú politici a političky?

Vladimír Horváth

Vladimír Horváth, právnik venujúci sa ľudským a občianskym právam. Pochádza z Bratislavy, má rómske aj slovenské korene. Študoval na právnickej fakulte v Trnave. Na Švédskej Umeå Universitet absolvoval semester, počas ktorého sa venoval európskemu právu a sociálnej politike. V Európskej komisii pôsobil ako stážista na odbore nediskriminácie. V súčasnosti sa venuje najmä podpore demokracie v strednej Európe a zapájaniu občanov do rozhodovania o veciach verejných.

Archív autora