14. marca sa na Slovensku každoročne konajú podujatia pri príležitosti osláv vzniku Slovenského štátu. Ten bol vyhlásený v roku 1939, pár mesiacov pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Podujatie v roku 2015 organizovala krajne pravicová organizácia Slovenská pospolitosť, pričom investovala mnoho energie, aby podujatie bolo početné, estetické a dostatočne vnímané verejnosťou. Aj preto na záberoch vidíme množstvo vlajok, dôsledne sformovaný sprievod a skandovanie pripravených hesiel.

Oslava vzniku Slovenského štátu, ktorý sa tiež zvykne nazývať vojnovou Slovenskou republikou, však nie je oficiálne slovenským štátnym sviatkom, ani spomienkovým dňom. Problematický je totiž už jeho samotný vznik, keďže k nemu prišlo primárne z vôle nacistického Nemecka a jeho vodcu Adolfa Hitlera. Nielen vznik, ale tiež nasledujúce obdobie ukázalo, že Slovenský štát bol počas vojny satelitom Nemeckej ríše (oficiálny názov nacistického Nemecka). Nedemokratická slovenská vláda (tzv. ľudácky režim) diskriminovala Židov a iné menšiny, koncentrovala ich v pracovných táboroch (napríklad v Novákoch alebo Seredi) a majetky Židov prevádzala na nežidov ( tzv. arizácia). Hlinkova garda, najmä jej Pohotovostné oddiely, sa ako polovojenská organizácia vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany spolu s nacistami podieľala na represáliách proti Židom, Rómom či nepriateľom režimu.

Priaznivci Slovenského štátu však naopak hovoria o historickom momente, keď slovenský národ konečne naplnil ambíciu mať svoj vlastný štát. Vyzdvihujú relatívne dobrú ekonomickú situáciu v krajine počas vojnového obdobia a zároveň ospravedlňujú autoritárstvo ľudáckeho režimu či kolaboráciu s nacistami vtedajšou zahraničnopolitickou situáciou a ochranou obyvateľstva. Snažia sa tak zmeniť prevládajúci pohľad a interpretáciu historických faktov z tohto obdobia (tzv. historický revizionizmus) a rehabilitovať vtedajšieho prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, popraveného v roku 1947 za zradu.

Miestami sú rôzne vnímania Slovenského štátu legitímnou a užitočnou súčasťou odborných diskusií. Častejšie však sympatie k ľudáckemu režimu predstavujú iba nekritický obdiv k vtedajšiemu tvrdému nacionalizmu a agresívnej politike voči menšinám (najmä Židom a Rómom). Zo záberov z podujatia v roku 2015 je zrejmé, že k (fiktívnemu) hrobu Jozefa Tisa na bratislavskom Martinskom cintoríne pochodovali prevažne prívrženci mládežníckych krajne pravicových organizácii (napr. Slovenská pospolitosť, Oravská stráž, Akčná skupina Vzdor Kysuce). Sami sa označujú za nacionalistov a vlastencov, hoci v skutočnosti väčšina z nich patrí do neonacistického, resp. neofašistického  prostredia. Stotožňujú sa s ideami a činmi ľudáckeho režimu a ospravedlňujú kolaboráciu s nacistickým Nemeckom. Zároveň zľahčujú páchané zločiny proti civilnému obyvateľstvu a glorifikujú najvyšších predstaviteľov režimu, najmä prezidenta Jozefa Tisa. Odmietajú Slovenské národné povstanie, ktoré sa vo všeobecnej zhode považuje za národný prejav odporu voči fašizmu a okupácii nacistami. Prihlásenie sa k Slovenskému štátu (resp. vojnovej Slovenskej republike) 1939-1945 pre slovenskú krajnú pravicu predstavuje popri odporu k liberalizmu, USA, Európskej únii či NATO dôležitý prvok ich ideológie a programu. Aj preto na záberoch počuť účastníkov skandovať ľudácke heslo „Verní sebe – svorne napred“ a zdraviť sa ľudáckym pozdravom „Na Stráž!“

Dokument zároveň ukazuje, že mladá generácia je na oslavách vzniku Slovenského štátu pripravená nahradiť klesajúci počet pamätníkov, čo dokáže zvrátiť len kvalitné vzdelávanie o tejto problematike na základných a stredných školách.

Otázky:

1. Vyhľadaj relevantné informácie o tzv. Židovskom kódexe, prijatom v septembri 1941 (napr. z oficiálnych stránok múzeí alebo Ústavu pamäti národa) a vysvetli, čo bolo jeho cieľom.

2. Čo je pre krajinu dôležitejšie, ochrana ľudských práv všetkých občanov alebo ekonomický blahobyt väčšiny obyvateľstva? Diskutuj!

Pavol Struhár

Mgr. Pavol Struhár, PhD. je viac ako 10 rokov odborným asistentom na Katedre politológie Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Vedeckú orientáciu sústreďuje na výskum politického extrémizmu, konkrétne moderných trendov v extrémistickom prostredí, neoficiálnych extrémistických skupín ale tiež ich politických reprezentácií. Od roku 2016 organizuje workshopy pre študentov na základných a stredných školách k témam demokracie, ľudských práv a občianskej participácie. Je spoluautorom metodických príručiek pre pedagógov a sociálnych pracovníkov k prevencii radikalizácie.

Archív autora