1. decembra 2022

V rokoch 2014 a 2015 takmer celú Európa zasiahla migračná kríza. Migranti, prevažne utečenci z vojnou postihnutej Sýrie, hľadali útočište aj v európskych krajinách, čo vyvolalo silný odpor časti ich obyvateľstva. Nesúhlas s príchodom veľkého množstva utečencov do Európy mal veľa podôb, od prirodzeného strachu z neznámeho a cudzieho až po rasovú či náboženskú nenávisť.

Snáď všetky tieto podoby bolo vidieť aj 20. júna 2015 na proteste s názvom „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“.  Na protest do hlavného mesta prišlo približne 10 000 ľudí, čo je na slovenské pomery veľmi vysoká účasť. Organizátorom sa totiž podarilo do tzv. občianskeho protestu zmobilizovať aj umiernené názorové skupiny ľudí, ktoré prišli vyjadriť obavu z iného náboženstva a etnika či možného ohrozenia Slovenska a jeho kultúry. Medzi organizátormi by sme však umiernené hlasy nenašli, reprezentovali výlučne radikálnu a extrémistickú scénu. Významnú úlohu v organizácii protestu dokonca zohrali slovenskí futbaloví chuligáni a členovia polovojenskej skupiny Akčná skupina Vzdor Kysuce. V oboch prípadoch ide o militantné, resp. násilnícke skupiny, preto neprekvapilo, že počas protestu došlo najmä zo strany chuligánov k skandovaniu vulgárnych hesiel a násilnostiam. O vyhranených názoroch organizátorov svedčí samotný nápad s názvom akcie, keď prepojili problém migrácie, resp. utečencov s údajne organizovaným a plánovaným ovládnutím Európy islamom na úkor kresťanstva. Tzv. islamizácia Európy je bežným konšpirujúcim naratívom (príbehom) európskej krajnej pravice. V prejavoch zároveň niektorí rečníci varujú pred ohrozením bielej rasy, ktorú označujú za nositeľku civilizácie. Vtedajší predseda Banskobystrického samosprávneho kraja a terajší poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, Marian Kotleba, dokonca poprial účastníkom za ich búrlivého potlesku „vydarený a nádherný pekný biely deň“. Vnímanie sveta rozdeleného na viac či menej hodnotné rasy  a zdôrazňovanie bielej nadradenosti (tzv. white supremacy) však už nie je o prirodzenom strachu z neznámeho či cudzieho, ale charakteristickým prvkom rasizmu a bieleho nacionalizmu.

Účasť a vystúpenie Mariana Kotlebu na proteste malo tiež dôležitý politický význam, keďže sa konal menej ako rok pred parlamentnými voľbami. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko dokázala migračnú krízu, resp. strach ľudí z príchodu utečencov dokonale využiť. Diskusie o možnom povinnom prerozdeľovaní migrantov v rámci Európskej únie (tzv. povinné kvóty) totiž zapadli do ich tradičnej nacionalistickej a populistickej agendy. Na jednej strane ostro vystupovali proti obmedzovaniu národnej suverenity Európskou úniou (proti tzv. diktátu z Bruselu) a zároveň vyjadrovali odpor k slovenskej politickej elite, ktorá počas migračnej krízy podľa ich slov zradila svojich občanov (tzv. populizmus). K-ĽSNS tak nakoniec vo voľbách získala 8,04% podporu voličov a prvý krát sa dostala do parlamentu. S odstupom času možno konštatovať, že k žiadnemu masívnemu prílevu migrantov na Slovensko nedošlo a naďalej zostávame pre migrantov neatraktívnou destináciou. Téma už nie je atraktívna ani pre voličov a vymizla aj z prejavov politikov.

Migračná kríza nám tak ponúkla cenný poznatok o zneužívaní emócií (najmä strachu a hnevu) niektorými politikmi, a to najmä v predvolebnom období. Šírenie nenávisti a vyvolávanie napätia v spoločnosti však vedie k zbytočným konfliktom, ktoré akúkoľvek krízu či spoločenské problémy neriešia, ale len prehlbujú.

Otázky:

1, Aký je rozdiel medzi ekonomickým migrantom a utečencom? Nájdi si informácie o utečencoch a vysvetli dôvody, prečo utekajú zo svojej domoviny.

2, Nájdi v prejavoch a správaní rečníkov a demonštrantov z dokumentu prvky rasizmu, bieleho nacionalizmu a nenávisti voči iným náboženským a etnickým skupinám.

Pavol Struhár

Mgr. Pavol Struhár, PhD. je viac ako 10 rokov odborným asistentom na Katedre politológie Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Vedeckú orientáciu sústreďuje na výskum politického extrémizmu, konkrétne moderných trendov v extrémistickom prostredí, neoficiálnych extrémistických skupín ale tiež ich politických reprezentácií. Od roku 2016 organizuje workshopy pre študentov na základných a stredných školách k témam demokracie, ľudských práv a občianskej participácie. Je spoluautorom metodických príručiek pre pedagógov a sociálnych pracovníkov k prevencii radikalizácie.

Archív autora