1. decembra 2022

Video sa začína pohľadom na terč nenávisti a agresie neonacistov, ktorí sa v Bratislave schádzajú, aby ukázali svoju silu. Tým terčom tentokrát nie sú iba Rómovia, ale aj cudzinci, ktorých extrémisti a veľká časť obyvateľstva nazýva “ilegálnymi migrantmi”. Bieli mladí muži sa v dave navzájom povzbudzujú hlasnými pokrikmi a vydávaním strašidelných zvukov so zjavným zámerom nahnať strach v “cudzích” ľuďoch, ktorých oni možno za ľudí ani nepovažujú. Títo muži a chlapci ožívajú v dave a vystupujú zo svojich anonymných životov. Dobrovoľne sa vzdávajú vlastného individuálneho myslenia a stotožňujú sa s myslením a postojom osoby, ktorej prenechávajú velenie. Vodcom sa nechajú riadiť, pretože potrebujú veriť tomu, že je silnejší, múdrejší a lepší, než sú oni sami. Stotožňujú sa s ním, aby mohli cítiť, že sú v skutočnosti hodnotnejší, lepší, než si pripadajú. Ten vodca sa v tomto prípade sa volá Marián Kotleba, ale mohol by to byť pokojne aj Hitler, Stalin alebo Mussolini.

Za bezbrehý obdiv od svojich priaznivcov im dáva pocit výnimočnosti a neohrozenosti. Sľubuje, že prevezme na seba celú zodpovednosť za to, čo chlapci s vyholenými hlavami urobia, aj za to, čo si pomyslia. Dáva im zvolenie, aby beztrestne robili veci, za ktoré by sa mimo tento dav hanbili, alebo by mali výčitky svedomia. Ako skutočný vodca, aj Kotleba hľadá a nachádza vinníkov nielen v migrantoch, Rómoch alebo Židoch, ale aj v bielych, ktorí týmto „skupinám“ pomáhajú. Tým, že týchto príslušníkov majority označí za “zradcov”, vytvára v mysli svojich poslucháčov nových nepriateľov, proti ktorým môžu bez pocitu viny ventilovať svoju nenávisť a agresivitu.

Nachádzanie nových nepriateľov sa deje podľa psychického mechanizmu, ktorému sa hovorí projekcia a „projektívna identifikácia“. Poznáme ho všetci. Keď sa nám niečo nedarí, alebo sa nám stane niečo zlé, máme vo zvyku nájsť vinníka mimo seba. Robia to hlavne deti a to obyčajne do tej doby, než pochopia, že za ich bolesť nemôže stolička, do ktorej narazia, ani tvrdá zem, na ktorú spadli. Podobne však premýšľa mnoho dospelých. Mnoho, najmä mladých ľudí, sa cíti neúspešne, neschopne, slabo, závislo na kontrolujúcej matke alebo citovo nedostupnom otcovi. Možno sa im nepodarilo doštudovať školu, vyhodili ich z práce, alebo ich otec je alkoholik. Členovia „rodiny“ sa potom vzájomne utvrdzujú v tom, že za ich trápenie môžu migranti, Židia, Cigáni, Arabi, Maďari, Bratislavčania, kapitalisti, komunisti, homosexuáli.… Nepriatelia sa menia podľa aktuálnej spoločenskej situácie. Iba jedno zostáva isté: vinu za svoj skazený život nenesiem ja, ale oni. To je pre všetkých, ktorí si nevedia so svojimi osobnými problémami rady, veľmi vítaná správa. Zrazu je to jasné a jednoduché. Stačí zlikvidovať zdroj svojho nešťastia a bude všetko zase v poriadku. Budem zase dobrý. Možno budem dokonca aj hrdina. Ocenia ma všetci v mojej skupine, ale hlavne ma ocení vodca. S ním sa nemusím trápiť premýšľaním o tom, čo je správne alebo morálne.  On ma zbaví pocitov viny za veci, ktoré by som sa sám neodvážil urobiť. Už to nie som ja. Už sme iba „My“.    

Spôsob, ako sa správajú a premýšľajú príslušníci skupiny a davu skúmajú odborníci už od 19. storočia. Zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud vydal pred sto rokmi knihu, v ktorej popisuje, ako človek stráca v skupine svoje svedomie i identitu. Najnebezpečnejšie sú z tohto pohľadu anonymná a neštrukturovaná skupina, ktorú nazývame davom. Emócie prežívajú príslušníci davu spoločne a často ich priamo vyvoláva a smeruje vodca. Heslá o čistote rasy vyvolávajú ilúziu o tom, že existuje akýsi ideálny svet, kde existuje iba dobro a šťastie. Rovnako ako v rozprávkach, aj títo príslušníci anonymného davu veria, že patria medzi vyvolených a že jediným problémom na svete je existencia ľudí, ktorí medzi nich nepatria. Svet sa tak jasne delí medzi “našich” a “cudzích”. Cesta ku šťastiu, nech už si pod ním predstavíme čokoľvek, je jednoduchá. Stačí zlikvidovať: utečencov, homosexuálov, Rómov, Židov, a všetkých cudzincov…

Otázky:

  1. Koho považujete za svojho najväčšieho nepriateľa? Prečo je to práve on?
  2. Chceli by ste vašich nepriateľov, alebo ľudí, ktorých väčšinová spoločnosť považuje za nepriateľov, osobne spoznať? Ak áno, tak ako? Ak nie, tak prečo nie? 

Peter Pöthe

Detský psychiater a psychoanalyticky orientovaný psychoterapeut pre deti a dospievajúcich.
Vyrastal v Rimavskej Sobote, všeobecnú medicínu študoval v Košiciach a na Univerzite Karlovej v Prahe, v roku 1995 zakladal „Linku bezpečí“, od r.1999 pracuje v súkromnej praxi v Prahe, venuje sa psychoterapii detí, lieči deti postihnuté psychickou traumou, v dôsledku fyzického, psychického a sexuálneho násilia. Organizuje a učí psychoterapiu detí a dospievajúcich v ČR a v SR, napísal 4 monografie a mnohé odborné a vedecko populárne články. Angažuje sa v pomoci ohrozeným deťom vo vylúčených lokalitách a utečeneckých táboroch.

Archív autora