29. júna 2013 sa konalo na námestí v Českých Budějoviciach protestné zhromaždenie, ktorým chceli jeho usporiadatelia údajne poukázať na problematické spolunažívanie s početnou komunitou sociálne slabších. V českom kontexte sa sociálne slabšími myslia Rómovia a rasistický kontext je za určitých podmienok vysoko motivačný. Usporiadatelia to využili. A dav ich nesklamal. Ozývali sa heslá „Čechy Čechům“, „Černý svině“ a pod. Po protestnej akcii na námestí sa dav vydal na sídlisko Máj, kde žije aj početná komunita Rómov. Evidentne hrozil pokus o pogrom a niekoľko stoviek policajtov sa snažilo vytlačiť dav ďalej od sídliska. Protestujúci po nich hádzali kamene a fľaše. Zapálili smetiaky a ničili policajné autá. Záchranári ošetrili desať ľudí, z toho troch policajtov, 39 osôb polícia zadržala. Ulicami sídliska však pochodoval aj rad miestnych obyvateľov, ktorí vyjadrovali svoju nespokojnosť s pomermi na sídlisku.

Podnet k zhromaždeniu dal incident na detskom ihrisku, pri ktorom sa niekoľko desiatok dospelých dostalo do konfliktu. Čo sa tam stalo?

6. júna 2013 do seba strčili na pieskovisku dvaja chlapci vo veku tri a pol a päť rokov. To odštartovalo nadávky a vzájomné napádanie sa matiek oboch chlapcov. Do konfliktu sa zapojili ich partneri a pridali sa príbuzní. Konflikt sa dostal pred okresný súd. Šiesti obžalovaní dostali za výtržníctvo a ublíženie na zdraví podmienečné tresty. Najvyšší trest osemnásť mesiacov podmienečne dostal dvadsaťročný partner ženy, ktorá stála na začiatku konfliktu. Bola to žena, o ktorej sa na sídlisku hovorilo, že ju Rómovia brutálne napadli. Táto banálna príhoda spustila sériu 11 protirómskych protestov a pochodov, pri ktorých polícia zaistila 224 ľudí, zranených bolo deväť policajtov. Najväčší a najviac nebezpečný bol pochod 29. júna 2013. Vtedajší primátor mesta sa vyjadril, že také rozsiahle protesty a strety s políciou ho prekvapili. Ozaj je to až také prekvapivé?

Ako je možné, že banálna udalosť na pieskovisku dokázala odštartovať rozsiahly sociálny konflikt?

Obyvatelia sídliska Máj v Českých Budějoviciach sa už niekoľko rokov sťažovali na neporiadok, krádeže a agresivitu zo strany mladíkov zo sociálne vylúčených rómskych rodín. Magistrát podľa nich sťažnosti prehliadal. Situácia zašla tak ďaleko, že iba prevencia formou sociálnej práce už nestačila, bol potrebný zvýšený dozor zo strany mestskej a štátnej polície. Ale ten sa nekonal. Sociálne napätie narastalo a bolo iba otázkou času, kedy nejaká banalita odštartuje rozsiahly sociálny konflikt. Vieme, že sociálne vylúčení Rómovia majú odlišný životný rytmus a správajú sa odlišne ako majoritná populácia. Vyvoláva to rozpaky a napätie, ktoré je potrebné včas riešiť. Ich neriešenie umožňuje, že znepokojení ľudia označujú za vinníkov Rómov ako takých. Umožňujú tiež, aby sa vytvorili skupinky radikálov, ktorí najprv používajú silu a až potom rozum. Vznikol tak priestor, do ktorého vstúpili pravicoví extrémisti a ako východisko zo situácie ponúkli svoju rasistickú teóriu. Zneužili tak mnohých nahnevaných obyvateľov sídliska pre svoje ciele.

Protestné protirómske demonštrácie sú v Českých Budějoviciach dnes už minulosťou. Situáciu pomohli upokojiť účinné preventívne opatrenia. Otázkou je, či na to bolo potrebných až 11 protestných akcií. A ozaj bolo potrebné, aby nedostatočnou činnosťou štátu a mestskej samosprávy vznikol priestor pre náckov?

Imrich Vašečka

Narodil sa v roku 1947 vo Vysokých Tatrách, kde žil až do svojich 18 rokov v rodine lekára v Tatranskej Polianke. V roku 1971 ukončil štúdium sociológie na Jagiellonskej univerzite v Krakove. Do roku 1989 pracoval v rafinérii Slovnaft. V polovici roku 1989 podpísal spolu s niektorými slovenskými sociológmi otvorený list vtedajšiemu prezidentovi ČSSR G. Husákovi za prepustenie politických väzňov tzv. bratislavskej päťky. Bol aktívnym účastníkom novembrových udalostí 1989. Do konca roku 1992 krátko prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a bol riaditeľom Výskumného ústavu kultúry. Bol spoluzakladateľom Občianskeho inštitútu a jeho premeny v Stálu konferenciu Občianskeho inštitútu, Federácie inštitútov strednej a stredovýchodnej Európy, spoluzakladateľom Únie miest Slovenska. Od roku 1993 do roku 2020 prednášal na Masarykovej univerzite v Brne, na Fakulte sociálních studií. V súčasnosti spolupracuje s Bratislava Policy Institute.

Archív autora