Ešte pár rokov dozadu sa nám mohlo zdať, že fašizmus je čisto historická téma, uzavretá kapitola dejín Európy 20. storočia, v ktorej sa dohaduje iba o detailoch, veď skúmaním podstaty fašizmu strávili svoje najlepšie roky tri generácie povojnových intelektuálov, prevažne historikov, a tí – v ťažkých a neraz tiež veľmi osobných sporoch – vyprodukovali základný konsenzus a určili hlavný motív rozprávania. Fašizmus ako regres, reakcia a únik z modernity Vznikli desiatky definícií...
• O postpravde
V dobe „post-pravdy“ nehrajú hlavnú rolu overené fakty, ale emócie, vyvolané informáciou, ktorej obsah môže byť aj nepravdivý. Tvorcovia takýchto prejavov a správ sa zameriavajú na akékoľvek témy, ktoré májú potenciál nahnevať ľudí a rozoštvať spoločnosť. Dezinformátori ovplyvňujú verejnú mienku o citlivých celospoločenských témach s cieľom obmedziť našu schopnosť kriticky myslieť, reagovať a konať.
V tejto kategórii nájdete výber VLOG-ov a komentárov o vplyve dezinformácií v čase „post-pravdy“.
V predchádzajúcich rokoch sme boli svedkami viacerých udalostí, o ktorých by sme sa ešte pred pár rokmi ani nenazdali, že by sa vôbec mohli udiať. Myslím tým prípady veľmi silného, radikálneho a agresívneho vystúpenia proti štátnym či verejnými inštitúciám či osobám, ktoré tieto inštitúcie predstavujú. V zahraničí asi najviac zarezonoval útok na americký Kapitol, keď dav ľudí protestujúcich proti výsledku volieb, v ktorých Donald Trump prehral boj o druhé funkčné obdobie prezidenta, vnikol do...
24. februára 2022 ruskí agresori napadli Ukrajinu. Chladnokrvne zaútočili na nevinných ľudí. Ide vraj o mierovú misiu, hovorili! A potom začali nemilosrdne zabíjať. Ženy a deti. Starcov a starenky. Hromadne ich znásilňovať. Začiatok vojny však neznamenal iba nezmyselné krviprelievanie, ale aj začiatok novej národnej disciplíny: Čím väčší hoax, tým som viac super. Ukrajina zažíva to, čo si prežili naši starí rodičia v ’68. Ibaže v omnoho drsnejšom a bolestivejšom prevedení. Za nás...
Slovom roka 2016 sa v Nemecku stalo prídavné meno postfaktický (postfaktisch). V Oxfordskom slovníku získal titul Slovo roka anglický ekvivalent tohto termínu – postpravdivý (post-truth). Obe sa často používali v súvislosti s dvoma kampaňami – prezidentskou pred zvolením amerického prezidenta Donalda Trumpa a politickou pred hlasovaním o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie – brexitom. Zároveň však tieto pojmy zľudoveli a vyjadrujú, že pri formovaní verejnej mienky nehrajú primárnu úlohu...
Naša spoločnosť má v sebe, bohužiaľ, veľmi silno zakorenený názor, že davy ľudí sú nebezpečné, že sa ich treba báť, treba ich spacifikovať, často aj za použitia násilia, pretože to vlastne ináč nejde. Je to jediný spôsob, ako zachovať poriadok. Napriek veľkému množstvu výskumu je tento názor či teória “davovej psychózy” vnímaná vo veľkej časti spoločnosti ako tá správna. Zaslúžil sa o to hlavne Francúz Gustave Le Bon, ktorého kniha „Psychológia davu“ je stále považovaná za dobrý zdroj...
Spoločným znakom akéhokoľvek radikalizovaného alebo extrémistického správania je v prvom rade vnímanie spoločnosti rozdelenej na dva proti sebe stojace tábory. Videnie spoločnosti cez pohľad „my – oni“ – ak nie si s nami si proti nám. V súčasnosti sú to napríklad tí, ktorí bezvýhradne dôverujú očkovaniu a tí, ktorí očkovanie zatracujú. Akékoľvek menej vyhranené názory nie sú vo verejnom priestore tak počuteľné, pretože nerezonujú v online diskusiách na sociálnych...
Hlavný hrdina románu 1984 pracuje na Ministerstve pravdy ako referent pre manipuláciu s minulosťou. Tam prechádza dookola staré vydania novín a spätne vymazáva, mení a prikrášľuje pôvodné správy podľa aktuálnych propagandistických potrieb režimu Veľkého brata. Hra s faktami Napríklad, keď „Ministerstvo hojnosti naplánovalo výrobu 145 miliónov párov topánok. Ako skutočný objem výroby uviedlo Ministerstvo 62 miliónov. Keď však Winston pôvodný odhad opravoval, znížil číslo na...
Charakter a príčiny konfliktov vo svete sú rôzne, politických a vojenských lídrov, ktorí ich chcú vyvolať, však spája snaha presvedčiť verejnosť o ich nevyhnutnosti a správnosti. Zábery z násilnosti na východe Ukrajiny ukazujú dôsledky prekročenia tenkej hranice medzi nenávistnou rečou a činmi. Sloboda prejavu či právo na informácie síce patria medzi základné ľudské práva a ich obmedzovanie preto vnímame citlivo, zároveň si však veľkú silu slov často neuvedomujeme...
„Obsahovo čoraz väčšmi vyprázdnený pojem antifašizmu sa v podmienkach potláčania demokratických inštitúcií, práv a slobôd, ktoré charakterizovali etablovanie nacionalistického režimu ruského prezidenta Putina, zmenil na propagandistický nástroj namierený proti jeho odporcom.“ 20. storočie bolo „storočím extrémov“ (Eric Hobsbawm), to znamená storočím masových totalitných hnutí. Komunizmus a fašizmus síce neboli v nijakom prípade identické, naopak, pokiaľ ide...
Vladimír Horváth
Vladimír Horváth, právnik venujúci sa ľudským a občianskym právam. Pochádza z Bratislavy, má rómske aj slovenské korene. Študoval na právnickej fakulte v Trnave. Na Švédskej Umeå Universitet absolvoval semester, počas ktorého sa venoval európskemu právu a sociálnej politike. V Európskej komisii pôsobil ako stážista na odbore nediskriminácie. V súčasnosti sa venuje najmä podpore demokracie v strednej Európe a zapájaniu občanov do rozhodovania o veciach verejných.