Ostravský protest extrémistov bol jeden zo série veľkých a násilných protestov proti Rómom v Čechách. Akcia pravicových radikálov, ktorú prišlo podporiť veľké množstvo futbalových hooligans začala pred radnicou mesta. Po emotívnych protirómskych príhovoroch sa agresívny dav rozhodol ísť...
Obsah a forma projektu podporujú zvyšovanie mediálnej gramotnosti a rozvoj kritického myslenia s cieľom zamedzenia šírenia dezinformácií na školách. V archíve sú pripravené reálne situácie komentované autormi z rôznych oblastí, ktoré pomôžu žiakom a študentom zaujať kritický postoj voči dezinformačnej interpretácii zaznamenaných udalostí.
Ako začať pracovať s obsahom:
Projekt je multimediálna učebná pomôcka pre pedagógov na hodinách občianskej náuky, náuky o spoločnosti alebo etickej výchovy.
V rámci 45 minút dokážete:
• pozrieť vybraný dokumentárny film (cca 10 min.)
• pozrieť 2-3 súvisiace video komentáre (cca 20 min.)
• otvoriť skupinovú diskusiu v triede (cca 15 min.)
• zadať domáce zadanie, ktoré bude vychádzať zo skupinovej diskusie a prebratého obsahu
V prvom kroku si na tejto úvodnej stránke vyberte krátky dokumentárny FILM. Po prehratí vybraného filmu pokračujte na pripravené úlohy (v žltom obdĺžniku).
Ukážka cieľov a úloh, na ktoré sa budete v multimediálnom projekte zameriavať: 1. pozretie dokumentárneho filmu na vybranú tému 2. identifikácia momentov, ktoré vo filme vyvolávajú silné emócie a sú spúšťačom polarizácie 3. identifikácia kategorizácie a dehumanizácie ľudí na konkrétnych príkladoch a situáciách 4. identifikácia extrémistickej propagandy a manipulácie vo vybranom filme 5. analýza súvisiacich komentárov (čítanie a počúvanie s porozumením) 6. diskusia o otázkach pripravených na konci každého komentára 7. rozšírená práca s obsahom (domáce zadanie): tvorba eseje vychádzajúcej zo skupinovej diskusie o obsahu vybraného filmu a jeho súvisiacich komentárov.
Informácia pre pedagógov: Obsah projektu tvoria 3 typy príspevkov: film, komentár a Vlog. Tieto príspevky sú navzájom prepojené a vytvárajú množinu so spoločným indexovým číslom. Táto množina je potom súčasťou jednej z tém (pravicový extrémizmus, rasizmus, práva žien, utečenecká kríza,...).
Protest v Českých Budejoviciach začal výkrikmi „Čechy Čechům“ alebo „My sme tu doma“. Následne sa extrémisti pokúšali dostať do ulíc o okolia bytoviek na sídlisku Máj, v ktorých žili Rómovia. Polícia zabránila týmto útokom za cenu fyzických stretov a pouličných bojov, ktoré...
Protest pravicových extrémistov v českom Duchcove bol prvým zo série násilných protirómskych protestov leta 2013. Akcia extrémistov , ktorú prišlo podporiť veľké množstvo futbalových hooligans a pravicových extrémistov zo Slovenska začala príhovorom predsedu ultrapravicovej strany DSSS...
Marián Kotleba získal od miestneho podnikateľa časť pozemkov pod rómskou osadou v Krásnohorskom podhradí. V online priestore zmobilizoval prívržencov jeho novej politickej strany ĽSNS, ktorí sa stretli na konci septembra 2012 s cieľom podporiť extrémistickú akciu „Veľké upratovanie“...
Viac ako sto prívržencov ultra pravicovej strany Mariána Kotlebu (ĽSNS), Slovenskej pospolitosti a Dělníckej strany (z Čiech) pochodovala k soche Svätopluka na Bratislavskom hrade.Polícia pochod pravicových extrémistov pod názvom “Národnú púť k soche kráľa Svätopluka” zastavila pred...
V Bratislave sa konal protest “proti migrantom a islamizácii Európy”, na ktorý prišli podporiť aj pravicoví radikáli a futbaloví hooligans z Čiech. Na Hodžovom námestí sa stretli obyvatelia Bratislavy, ktorí sa rozhodli blokovať tento nenávistný pochod. K účastníkom...
Protest nacionalistických skupín a pravicových extrémistov proti likvidácii Európy a diktátu Bruselu sa konal rok po proteste proti utečencom v Bratislave, počas ktorého došlo k fyzickému útoku na moslimskú rodinu (pred budovou Hlavnej železničnej stanice). Stovky ľudí skandovalo:...
V deň výročia vyhlásenie samostatnosti vojnového Slovenského štátu sa uskutočnil “pochod za samostatné Slovensko” organizovaný Slovenskou pospolitosťou, ktorý sa snažili zablokovať obyvatelia Bratislavy. Pravicoví extrémisti kričiaci heslá „Sláva Tisovi“, či „Národný odpor – ulice...
Utečenecký tábor v Idomeni na grécko-macedónskej hranici bol najväčší tábor pre ľudí na úteku od konca II. svetovej vojny v Európe. Tisíce ľudí na úteku tu uviazli na gréckych poliach, bez prístupu k základným potrebám. Situáciu zachraňovali medzinárodné organizácie na pomoc utečencom...
Video zachytáva civilné obyvateľstvo vo vojnovom konflikte na Ukrajine, ktorý začal ruskou anexiou Krymu v roku 2014. Po ôsmich rokoch boje s Ruskom pokračujú na celom východnom území Ukrajiny a vyvolali najväčšiu utečeneckú krízu v Európe po 2. svetovej vojne. Upozornenie: obsah filmu je nevhodný...
Dej videoreportáže sa odohráva na srbsko-chorvátskej hranici Bapska Berkasovo. Miesto, ktoré pre mnohých ľúdí znamenalo extrémne vyčerpanie a beznádej. Tisíce ľudí na úteku čakali v zime a blate dlhé hodiny a dni. Bola to jediná možnosť ako prejsť na druhú stranu hranice...
Video film zobrazuje situáciu v deň uzatvorenia celej dĺžky maďarsko-srbských hraníc ostnatým drôtom. Hraničný plot v novodobej histórii Shengenského priestoru (voľného pohybu osôb a tovarov v EÚ) dal postaviť maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda Viktora Orbána dala utečencom...
Utečenecká kríza v roku 2015 sa dotkla každého štátu v spoločenstve Európskej únie. Z vojnových zón plynuli státisíce ľudí na úteku. Hľadali útočisko pre nový život v bezpečí. Video bez komentára ukazuje situáciu na maďarsko-rakúskych hraniciach v obci Hegyeshalom, kde...
Situácia na poľsko-bieloruských hraniciach sa začala vyhrocovať začiatkom jesene 2021. Prezident Bieloruska Lukašenko využil ťažkú situáciu ľudí v krajinách mimo Európy (vojny, ekologické a klimatické zmeny, zlá ekonomická situácia,…). Vytvoril podmienky a priestor na nelegálny prechod...
Dátum dúhového pochodu sexuálnych menšín (queer parade, dúhový pride) v poľskom Lubline bol naplánovaný na 13.10.2019. Ihneď po uverejnení dátumu jeho konania ohlásila poľská pravicová extrémistická scéna plány na jeho fyzickú blokádu. Súčasťou boli aj aktivity na sociálnych sieťach, ktoré mali...
V roku 2016 sa uskutočnil ďalší ročník „Dúhového pridu“ v Bratislave. Dúhový pride je verejné podujatie, ktoré sa zameriava na ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí a ich zrovnoprávnenie v spoločnosti.Proti organizovaniu Dúhového pochodu protestovali prívrženci...
Dňa 12. októbra 2022 došlo k teroristickému útoku pred kaviarňou Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Páchateľ úkladne zavraždil dvoch mladých ľudí z dúhovej komunity. Účastníci pochodu proti nenávisti voči LGBTI+ komunite si chceli uctiť pamiatku Matúša a Juraja, ktorí sa stali obeťami...
Štyri dni po úkladnej vražde dvoch ľudí na Zámockej ulici sa uskutočnilo zhromaždenie na pamiatku Matúša a Juraja. Pochod pod názvom „Zostávame v uliciach – Antifašistický pochod mestom“ prešiel ulicami od Námestia SNP po parlament. Účastníci vyjadrili solidaritu s kvír ľuďmi a povedali jasné nie...
Na výročie oslobodenia Bratislavy a konca II. svetovej vojny prišli na Slavín členovia a sympatizanti kontroverzného ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci. Členovia klubu na svojej ceste do Berlína neboli vpustení na poľské územie. Kladenie vencov prebehlo na Slavíne – pamätníku...
Tlak na zmenu sexuálnych a reprodukčých práv poľských žien nastúpil po nástupe pravicovej vlády Jarosława Kaczyńského. Po rokoch proeurópskej vlády nastúpila euroskeptická pronárodne orientovaná vláda s odkazom ku tradíciám a konzervatívnemu spôsobu života spoločnosti. Protesty proti...
Debata o reprodukčných právach na Slovensku sa v minulosti zaoberala otázkami, ako je prístup k sexuálnej výchove, antikoncepcii a ďalším službám spojeným s reprodukčným zdravím. Protest za základné ľudské práva žien “Nebudeme ticho” sa uskutočnil ako reakcia na ďalší návrh zákona...
Následky globálnych klimatických zmien pociťujú aj vyspelé európske krajiny v miernom klimatickom pásme. Južnú Moravu v blízkosti slovenských hraníc zasiahlo ničivé tornádo, ktoré zanechalo za sebou 6 obetí na životoch, desiatky zranených a nepredstaviteľné škody na majetku obyvateľov v regióne...
Fedor Blaščák
Fedor Blaščák je nezávislý konzultant, publicista a aktivista. Vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zaoberá sa súčasnými dejinami a politikou pamäti, filozofiou, vzdelávaním a kultúrou. Spolu so Stanicou v Žiline založil a viedol iniciatívu Memory Kontrol (2008-2014), spolupodieľal sa na projekte obnovy Novej synagógy v Žiline (2012-2018). Publikuje eseje, rozhovory a analýzy, jeho texty vyšli v knihách: Výskumy intersubjektivity (2004, Mervart Praha), Filozofia (2005, SAV), Transit 68/89 (2009, Metropol Verlag Berlin), Atlas of Transformation (2011, JRP Geneve), Odkiaľ - Kam (2013, Kalligram), V službe demokracie (2014, Kalligram), Plamen (2015, 21er Haus Wien), Assessment of the impact of percentage tax designation (2016, Erste Stiftung Wien), Eastern Sugar (2021, SNG, Absynt). Zostavil knihy Engerau (2005, CKO) a Amnestie. Sloboda ako hrubá čiara za minulosťou (2019, Slovart). Žije v Bratislave.